Ešte v lete uvažovala, že odíde do Mozambiku, usadí sa tam a bude pracovať v sirotinci.
Tak veľmi bola nespokojná a sklamaná z vývoja na Slovensku od Nežnej revolúcie, počas ktorej sa ako študentka angažovala. Teraz však vidí MÁRIA KOVAĽOVÁ novú šancu niečo zmeniť a nechce ju prepásť.
Ľahko si možno predstaviť rozruch, aký vyvolala v Málinci pri Lučenci správa, že na tunajšiu evanjelickú faru nastupuje farárka. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov, keď žien v tomto povolaní bolo ešte veľmi málo a navyše to bolo len mladé dievča, ktoré práve vyšlo zo školy! Jedni ju prijali rozpačito, iní sa otvorene pohoršovali. Najmä starší chlapi dali jasne najavo, že žena za oltár nepatrí a odmietali vstúpiť do kostola.
Málinčania určite netušili, ako dokáže mladé dievča za krátky čas oživiť dedinu. Mária Kovaľová patrí ku generácii, ktorú November 1989 zastihol na vysokej škole. Ako študentka evanjelickej bohosloveckej fakulty patrila k revolucionárom, ktorí sa aktivizovali v študentskom hnutí, pretože veľmi túžila, aby sa doba zmenila. Okrem iného chcela, aby každý mohol študovať a robiť to, čo chce a na čo má schopnosti. A aby ľudia neboli obmedzovaní pre svoj názor tak ako ona, keď snívala o štúdiu psychológie. Chodila totiž na náboženstvo a netajila sa svojou vierou, preto nedostala odporúčanie. Chcela pracovať s ľuďmi, tak si napokon zvolila teológiu.
Po revolúcii sa otvorili nové možnosti a Mária Kovaľová sa jednej z nich chopila – absolvovala rok štúdia teológie v Nemecku a využila ho na to, aby sa dokonale oboznámila s tým, čo v praxi znamená evanjelická diakonia (charita). Cestovala po krajine, navštevovala rôzne zariadenia sociálnych služieb a získala množstvo užitočných kontaktov. Keď nastúpila ako farárka, otvorila faru pre ľudí a v dedine organizovala kultúrny, spoločenský a športový život. Založila detské divadlo i spevokol a postupne si získala aj dôveru starších ľudí, keď ich navštevovala v domácnostiach. Kostol sa zaplnil a prišli aj tí nedôverčiví chlapi. Popri tom však stíhala aj prácu na projektoch starostlivosti o starých ľudí, s pomocou z Nemecka organizovala prvé kurzy pre opatrovateľky v domácnosti. Cestovala na medzinárodné konferencie, získavala skúsenosti, ale stávala sa aj členkou medzinárodných výborov... A stihla si aj nájsť lásku a vydať sa.
Narodení s túžbou pomáhať
Brat Márie Kovaľovej je profesionálnym rodičom, popri svojich troch biologických deťoch vychováva aj tri ďalšie v satelitnom zariadení evanjelickej charity. Jedna sestra pracuje v domove pre seniorov, druhá je opatrovateľkou starých ľudí v domácnostiach. Pri otázke, či všetkých súrodencov viedli rodičia k pomoci iným, sa Mária Kovaľová zasmeje: „My sme sa už asi takí narodili!“
Jej vlastné manželstvo jej nevyšlo, rozviedla sa a zatiaľ nemá vlastné deti, ale pomáha prežiť iným: podporuje rómsku matku s dieťaťom, píše projekty, ktorými pomôže ďalším ľuďom. A uvažuje o adopcii, pretože je veľa detí, ktorým chýba dobrá mama.
Po šiestich rokoch odišla z fary v Málinci do Bratislavy a stala sa duchovnou správkyňou Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku. A v roku 2001 založila neziskovú organizáciu Tabita, aby mohla sama organizovať humanitárne, sociálne a zdravotnícke projekty. Tabita pomáhala pri povodniach, otvorila humanitárny sklad, do ktorého prichádza pomoc zo zahraničia, pomáha na Slovensku i v zahraničí a centrom jej záujmu sú stále seniori. Mária Kovaľová spoluzakladala aj Inštitút kvality sociálnych služieb.
Dvadsaťročné skúsenosti začala odovzdávať ďalej a od roku 2009 vyučuje na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, no popri tom si aj sama rozširuje vzdelanie a študuje odbor verejné zdravotníctvo.
Rozhodnutie pod jabloňou
A práve s dvomi spolužiačkami – lekárkami sedeli minulé leto pod jabloňou a zhovárali sa o tom, že sa naša spoločnosť uberá zlým smerom, že ideály, za ktoré horlili v osemdesiatom deviatom, sa nenapĺňajú. „Vyhlásila som, že hoci túto krajinu milujem, nechcem tu zostať a odídem do zahraničia – konkrétne do Mozambiku, kde máme detský domov. Tam by som zostala pracovať aj žiť. Ale kamarátky mi oponovali, že je aj druhá možnosť: vstúpiť do politiky a pokúsiť sa niečo zmeniť.“
Zhodli sa na druhej možnosti a povedali si, že zostáva dva a pol roka, aby sa do najbližších volieb pripravili. „Chcela som nahlas hovoriť, vystupovať so svojimi názormi, publikovať. Veď za celé roky sme ako odborníci ponúkali ministerstvu sociálnych vecí svoje poznatky, ale nebol o ne záujem. Máme zle nastavené zákony o daniach, o dôchodkoch, o systéme sociálnych služieb. Treba zreformovať zdravotníctvo... Myslím, že by som vedela priniesť riešenia. Preto som sa rozhodla vstúpiť do politiky.“
Teológia zostáva vo mne
Tri kamarátky však v lete pod tou jabloňou netušili, že šanca príde tak skoro. V marci nás čakajú predčasné voľby a Mária Kovaľová v nich kandiduje za hnutie 99% – občiansky hlas.
„Keď som zbadala inzeráty iniciatívy, povedala som si – to je presne to, čo by som chcela! Na kandidátku ma však navrhla kamarátka a o tom, že sa na ňu dostanem, rozhodli ľudia, ktorí za mňa hlasovali.“
Pochádza z Bystrého pri Vranove nad Topľou a má tam veľký fanklub – okrem súrodencov je v rozvetvenej rodine mnoho bratrancov a sesterníc. Všetci jej držia palce, i keď rodičia sa trochu boja – predsa len, ženy v politike to majú ťažké.
„Ja sa nebojím,“ tvrdí odhodlane Mária Kovaľová a vôbec netají, že sa, naopak, teší. „Poznáme demografické štatistiky a vývoj smeruje k tomu, že žien bude aj v súvislosti so starnutím populácie v spoločnosti prevaha. Treba sa pripraviť na to, že sa budú starať o spoločnosť a musia sa naučiť byť aj v politike! Myslím si, že je už koniec vlády mužov.“
A aj keby sa dostala do politiky, nemá pocit, že by sa od teológie vzdialila. „Tá zostáva vo mne. Do parlamentu by som chcela priniesť kultúru dôstojnosti, kultúru slova, etické zásady. No hlavne chcem priniesť správne priority pre všetkých občanov, pretože doteraz politici slúžili len jednému percentu vyvolencov.“
Autor: ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: Tabita
Poslať nový komentár