Alebo: Aplikujte základné pravidlá z tanečného parketu na vzťah a váš partner už nikdy nebude chcieť tancovať so žiadnou inou...
„I see you´re thinking. STOP IT! Stop thinking! Coz when a woman dance, she doesn´t need to think! LET THE THINKING ON A GUY, YOU JUST ENJOY IT!“ povzbudzuje nás lektorka Natasha (bývalá baletka z Ruska) na hodine stylingu pre ženy pri latino tancoch. V preklade nám tým vlastne hovorí, že príliš veľa rozmýšľame. Lenže žena v tanci nepotrebuje rozmýšľať, nad tanečnými figúrami, postojom a krokmi má rozmýšľať muž, my ženy si máme tanec v prvom rade užívať. V tom momente začínam chápať, čo na tancovaní tak milujem – tú jedinečnú možnosť ponoriť sa do hudby, vypnúť všetky myšlienky (spolu s počítačom, mobilom, sporákom a šéfom) a plne sa odovzdať do rúk partnerovi, ktorý ma drží. Cítim jeho pevnú ruku na chrbte, automaticky nasledujem jeho isté kroky a len sa vznášam ako ľahký obláčik, ako lesná víla. A hoci mi ruky – nohy lietajú kade – tade, nikdy som sa necítila viac vo svojej koži ako teraz pri tanci...
Horizontálne vyjadrenie vertikálnej túžby
Tancom ľudia oslavujú život už od svojich prvopočiatkov, odjakživa znázorňoval rôzne výjavy zo života. Zo začiatku hlavne umocňoval rituálne obrady, v staroveku získal aj umeleckú funkciu a približne v 11. - 12. storočí sa vyvinuli aj prvé spoločenské párové tance. A tie od začiatku odzrkadľujú vzťahy medzi mužom a ženou. Napríklad karibská rumba, brazílsky zouk alebo angolská kizomba (všetko živé tance) sú jasným horizontálnym vyjadrením vertikálnej túžby. Argentínske tango vzniklo na ulici medzi prostitútkami, ktoré ním zvádzali potenciálnych klientov. Flamengo zase znázorňuje nielen krotenie býkov, ale i krotenie príliš temperamentných španielskych žien. Európania však boli vždy podstatne zdržanlivejší než obyvatelia južnejších častí našej planéty, o čom svedčí i anglický alebo viedenský tanec lásky – valčík. Hoci má k vášnivej rumbe poriadne ďaleko, na európskych kráľovských dvoroch bol dlho zakázaný pre svoju nemravnosť. Každý jeden tradičný párový tanec z akéhokoľvek kúta našej Zeme má však jedno spoločné: muž je v ňom vždy mužom a žena zase ženou. Muž je ten silný, hrdý, rázny líder, džentlmen a pevná opora, kým žena je krásna, zvodná, jemná, elegantná, ladná dáma. A možno práve vďaka tomu tanec, na rozdiel od mnohých vzťahov, ktoré často nevydržia ani do Vianoc, prežil toľko storočí...
Bol raz jeden obraz v ráme...
Ak sa aj vám zdá, že moderná doba našim vzťahom neprospieva, možno by sme im mali vrátiť trochu tradičnosti. Kde ju vziať? Pri hlbšom pátraní jednoznačne zisťujeme, že najviac z nej ostalo práve na tanečnom parkete. A ak doteraz ľahko šlo premietať vzťahy do tancov, zákonite to musí fungovať i naopak. Napríklad, najdôležitejším zo základných tanečných pravidiel je to o ráme a obraze. Zákon všetkých tanečných zákonov hovorí, že muž je v tanci ako rám, ktorého úlohou je držať obraz a starať sa o to, aby krásne vynikol. Naopak, úlohou ženy je byť obrazom, zdobiť tento svet svojimi farbami. Aj Simone de Beauvoir (20. stor.) zvykla hovoriť, že žena je vždy taká, akou jej muž dovolí byť. Žena jednoducho potrebuje správneho partnera, aby mohla milovať, obdivovať a rozkvitať do plnej krásy. Potrebuje pevnú oporu. Muž, naopak, potrebuje niekoho, kto prinesie do jeho života viac farieb a emócií, niekoho, koho môže chrániť, aby sa cítil silný a užitočný.
Smiem prosiť?
V dnešnej dobe sa veľa vzťahov rozpadá práve z toho dôvodu, že ženy sa naučili byť príliš sebestačné, mužom dávajú často najavo, že si poradia aj bez nich, a tak sa chlapi začínajú cítiť nepotrební. Alebo sa zo strachu pred citovým zranením radšej širokým oblúkom vzťahom vyhýbajú a nežnejšie pohlavie si ďalej, ako do nohavíc nepustia. Alebo sa dokonca ženám nevedomky pomstievajú a využívajú ich len ako ľahko nahraditeľné objekty túžby. Z týchto dôvodov si ženy mužov prestávajú vážiť, stále častejšie ich považujú za neschopných slabochov a všetky starosti nesú radšej samy na vlastných ramenách. Ženy silnejú, muži slabnú. Začarovaný kruh. V záujme zachovania lásky na planéte Zem skúste ako múdrejšia žena aspoň občas ustúpiť. I keď si viete vymeniť žiarovku aj sama, predstierajte, že sa v domácnosti bez mužskej sily nezaobídete. Chváľte a podporujte svoje silnejšie polovičky, o to viac budú ochotní pre vás niečo spraviť aj do budúcnosti. Nechajte sa pozvať na večeru a ani náznakom sa nepokúšajte siahať do kabelky po peňaženku. Odmietnutím pozvania, hoci to myslíte dobre, dávate chlapovi najavo, že o jeho pozornosť nestojíte... Užívajte si prítomnosť, neanalyzujte, nebojujte s ním, buďte sama sebou, spontánna a uvoľnená. Kašlite na stratégie, v tom aj tak vždy vynikali muži. A hlavne toľko nerozmýšľajte, nechajte sa viesť! Vrodené inštinkty vám napovedia...
Cesta medzi dvoma svetmi
„Toto je môj priestor, toto je tvoj priestor...“ Ďalšie základné tanečné pravidlo zrejme dobre poznáte z Hriešneho tanca. Komunikačné problémy vo vzťahoch nastávajú, ak si svoj priestor nedržíte a neprávom zasahujete do toho jeho. Aj v stave najväčšej zamilovanosti doprajte svojmu partnerovi voľnosť, slobodu, jeho vlastný svet s pánskymi jazdami, koníčkami, prácou a ďalšími aktivitami. Nemusíte predsa spolu zdieľať, neslušne povedané, každý jeden prd. Rovnako aj vy nedopusťte na chvíľky pre seba, svoje záujmy a výlety s kamarátkami. Nie je nič horšie ako žena, ktorá sa plne implementuje do života svojho frajera ako počítačový vírus. Zrazu medzi jej záľuby patrí futbal, hokej, biliard, golf, vyváranie pre dvoch, upratovanie za dvoch alebo čakanie na telefóne... Zámeno „ja“ sa kompletne vytráca zo slovníka spolu s vlastným názorom, v plnej miere ho predsa zastúpi zámeno „my“ a JEHO názor. Pardon, NÁŠ názor. Nezabúdajte, aj vo vzťahu by ste mali ostať dvomi rovnocennými ľuďmi s dvoma vlastnými svetmi, ktoré sa akurát sem-tam pretnú v jednom bode. Pre lepšie pochopenie sledujte tanečné páry... A inšpirujte sa.
Hriešne dobré vzťahy
Pri dlhodobejšom skúmaní tanečných párov zrejme aj samy pochopíte, že vzťah potrebuje hravosť. Scenár typu „Si fakt kočka, chcem ťa, tak čo tak za 5 minút na pánskych záchodoch?“ možno funguje v amerických komédiách, ale nie v skutočnom živote. V tanci je to našťastie trochu poetickejšie: džentlmen s úctou osloví dámu, pozve ju do tanca, dvorí jej, dáma si chvíľami drží odstup, chvíľami ho sama zvádza, vzápätí cudne klopí oči, a zase zvádza, a zase uteká, muž stále dobýva, žena sa nechá zviesť, obaja do toho vložia sakra dávku vášne, iskrí to, blýska sa, objímajú sa, a ona opäť uteká, a on ju opäť naháňa, túlia sa, hádajú sa, udobrujú sa, milujú sa... A nikdy sa spolu nenudia! V tomto momente zrejme už tušíte, kam budú smerovať posledné riadky tohto článku. Pravdepodobne aj sama tušíte, že medziľudské vzťahy 3. tisícročia súrne potrebujú viac hudby a viac tanca. V prenesenom význame. A možno aj doslovne!
Autor: Zuzana Greizingerová,
foto: ISIFA
Poslať nový komentár