Je prvý december. Dnes sa z vyše tisícky slovenských lekárov stali nezamestnaní.
Ani nie pred dvadsiatimi štyrmi hodinami nemocnicu v Liptovskom Mikuláši obiehal húf novinárov. Nemocnica fungujúca v núdzovom režime vyhlásila krízový stav. Do práce neprišli anestéziológovia, nemal kto operovať, akútnych pacientov prevážali do Ružomberka.
Je sedem hodín ráno a sanitky vozia prvých imobilných pacientov na vyšetrenia. Cez vchod sa pomaly trúsia sestry, lekári i pacienti. Aký bude ďalší deň v núdzovom režime? Na chirurgickom oddelení vládne na prvý pohľad pokoj. Pacientov na chodbe nevidno, ruch a hlasy počuť akurát zo sesterskej izby. Sedí tu aj primár Ján Drobčo, jedna z jeho podriadených mu akurát meria tlak. Sympatický päťdesiatnik sa pousmeje a hovorí, že sa mu nič vážne nestalo, robí si iba bežnú kontrolu. „Tlak mám mierne zvýšený, idem si akurát po tabletku. To viete, nechcem hovoriť, ako dlho som už tu, už sa to prejavuje. Ale cítim sa zatiaľ dobre, čo mám zvládnuť, zvládnem,“ vysvetľuje lekár.
Ťažká noc
Chirurg má za sebou ťažkú noc. Deň pred dňom D zachraňoval život podnapitého samovraha. Muž z Važca sa v krčme, dokonca pred očami policajtov bodol nožom do krku. 
Mikulášan bol na chirurgickom oddelení jediným lekárom, ktorý mohol operovať. Ďalší jeho štyria kolegovia totiž nemajú atestáciu, pri operácii mohli iba asistovať. Muž aj vďaka primárovmu zásahu prežil. Na oddelení leží desať pacientov, do práce dnes nastúpili vrátane primára piati lekári. Traja atestovaní chirurgovia napriek núdzovému stavu, v ktorom nemocnica funguje od 29. novembra, do nemocnice nedorazili. Primár Ján Drobčo bol tiež jedným z takmer 2 500 lekárov, ktorí podali pred dvoma mesiacmi výpovede. Stiahol ju ešte pred tým, než minister ponúkol lekárom plošné zvýšenie platov o 300 eur. „Myslel som si, že za dva mesiace sa situácia vyrieši a obe strany sa dohodnú. Nechcel som nechať v štichu pacientov a úprimne, mám obavy aj z toho, aby oddelenie a možno aj nemocnicu nezrušili. To by bola katastrofa. Nemocnica musí fungovať, veď v okolí Liptovského Mikuláša je v Aquaparku či v Tatrách niekoľko tisíc turistov,“ vysvetľuje. Na otázku, ako vníma postup svojich kolegov, ktorí ho, nevedno dokedy, nechávajú na oddelení samého, reagovať nechcel. „Boli časy, keď som za rok urobil aj 900 hodín nadčasov. Na také situácie som zvyknutý. Za to, čo sa tu deje, môže ministerstvo. Malo niekoľko mesiacov na rokovanie, bolo dosť času konať. Všetci teraz hovoria o platoch, ale nik sa nezaujíma o poisťovne. Veď ony rozdeľujú peniaze, ktoré vyberú od ľudí. A nerozdeľujú ich podľa potrieb. Veď niektoré výkony nám ani nepreplácajú, robíme ich zadarmo. A viete, koľko stojí materiál, prístroje, lieky a kde je ešte robota ľudí?“ rozohní sa chirurg.
Nezamestnaní v práci
Nechcem dlhšie zdržiavať, rozlúčim sa a smerujem na prízemie. Pri vchode na oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny (OAIM) ma víta jeho primárka Mária Buffová. Bola jednou z tých anestéziológov, ktorí boli vo výpovedi a v stredu vôbec neprišli do práce. Popoludní však spolu so svojou zástupkyňou výpoveď stiahli a dnes normálne pracuje, hoci berie antibiotiká na zápal pľúc a mala by ležať doma. 
„Včera tu bol úplný chaos. Nikto z nás nevedel, čo to znamená núdzový stav, čo máme robiť. Prišla som, lebo som mala obavy o ľudí, mala som obavy z toho, že nám zrušia nemocnicu,“ vysvetľuje lekárka s 32-ročnou praxou. OAIM je pre normálny chod nemocnice najdôležitejším oddelením. Bez anestéziológa sa operácia, či už plánovaná, alebo akútna, nemôže uskutočniť. V tunajšej nemocnici funguje za normálnych okolností štyri až šesť operačných sál, jeden lekár musí byť k dispozícii pre akútne stavy, jeden je vždy v ambulancii. V stredu ráno neprišiel do práce ani jeden anestéziológ, lekárka z nočnej ostala sama. Vedenie nemocnice muselo povolať lekárku, ktorá mala nastúpiť na nočnú službu, ďalšieho „aristu“ stiahli z ružomberskej nemocnice. Na lekárov, ktorí neprišli do práce, chcelo vedenie podať trestné oznámenie. Pod hrozbou trestného stíhania napokon anestéziológovia prišli v stredu popoludní do nemocnice a vedenie im okamžite odovzdalo príkazy na pracovnú povinnosť. „Dnes je nás tu desať, prišli aj tí, ktorí už mali byť nezamestnaní, oddelenie je zabezpečené. Dokedy bude takýto stav trvať, neviem,“ hlási primárka. Chcem sa rozprávať aj s lekármi, ktorí sú nezamestnaní a prišli do práce. Kladiem jej otázku, či sa v terajšom stave nemá pacient cítiť ako rukojemník v rukách lekárov. „Som tu primárkou dvadsať rokov a vidím to na mladých lekároch. Nastúpia, ale len čo sa trošku zaučia, odchádzajú na lepšie platené miesta do zahraničia. Ľudia si myslia, že keď nám pridajú 300 eur, že je to veľa. Áno, je pravda, že niektorí toľko nezarobia ani za mesiac, ale ja sa pýtam, či sa máme porovnávať s upratovačkami alebo robotníkmi, ktorí nemajú často ani strednú školu. Pritom my sa musíme stále vzdelávať, máme obrovskú zodpovednosť za ľudský život,“ argumentuje Mária Buffová.
Rodila radšej skôr
Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie je jedným z mála, kde lekári nepodávali výpovede. Teda, až na jedného, ktorého primár Oldřich Drahovzal presvedčil, aby ju stiahol. Hoci je stav normálny, isté obmedzenia pocítili pacientky aj tu. Jana Vavrovičová z Liptovského Mikuláša mala pôvodne svoju druhú dcérku Emu priviesť na svet 1. decembra cisárskym rezom. Aj sa na tento termín tešila, pretože ona sama i jej prvé dieťa sa narodili prvého. Primár jej však vzhľadom na núdzový stav odporučil urobiť sekciu skôr. Malá Ema tak prišla na svet štyri dni pred termínom. „Na tomto oddelení je úžasná starostlivosť, ale cítila som isté napätie. Pán primár mi odporučil, aby som rodila skôr, pretože mám rizikové tehotenstvo a nevedel mi zaručiť, že dnes budú k dispozícii anestéziológovia. Som rada, že všetko dobre dopadlo a Ema sa narodila zdravá,“ vysvetľuje mi čerstvá mamička popri tom, ako láskyplne dojčí svoju drobnú ratolesť.
Stav „na vode“
Cestou do budovy, kde sídli vedenie nemocnice, si medzi čakajúcimi pacientmi robím krátku anketu. Väčšina ľudí chce zostať v anonymite, asi ich vystrašil môj veľký fotoaparát. Názory na vzniknutú situáciu sa rôznia, vypočujem si veľa kritiky na jednu i druhú stranu, väčšina z opýtaných si myslí, že na súčasnom stave majú podiel obe strany, tak lekárski odborárski bossovia, ako aj vláda, respektíve ministerstvo zdravotníctva. Pýtam sa aj na toľko diskutovanú tému platov. 
„Určite si lekári zaslúžia viac. Je to zodpovedná robota. Ale v stave, v akom je nielen naša ekonomika, je 300 eur myslím si až veľa,“ hovorí mi tridsaťročný Michal z Palúdzky. Rovnaký názor má aj Ivan Rusnák, vysoký šesťdesiatnik s hlbokým hlasom, ktorý dočasne vedie nemocnicu v Liptovskom Mikuláši v krízových časoch. Hovorí mi, že nemocnica funguje tak ako pred vyhlásením núdzového stavu. „Robia sa výkony jednodňovej starostlivosti, ide o urológiu, krčné a otolaringológiu, robia sa výkony aj na gynekológii,“ konštatuje internista, ktorý ako lekár slúžil 42 rokov. Dodáva však, že terajší stav je stále „na vode“ a obáva sa toho, čo sa udeje, keď núdzový stav vláda zruší. V nemocnici pracuje 91 lekárov, 54 z nich podalo výpoveď. Do stredy stiahlo výpovede 34 z nich, 13 prebralo príkaz na pracovnú povinnosť, traja tak neurobili. „Tí traja chirurgovia sú práceneschopní alebo majú óčéerku. Či sú naozaj chorí, alebo sa iba zariadili podľa manuálu, ktorý má na svojej web stránke Lekárske odborové združenie, to neviem, v každom prípade som rád, že sa situácia po včerajšku upokojila,“ vraví Ivan Rusnák. Aj jeho sa pýtam na ďalší vývoj situácie. Skúsený internista odpovedá, že boj medzi odborármi a ministerstvom už zašiel za hranu. „Keď sa rokovania nehýbu, mali sa vymeniť vyjednávači. Nech to už dopadne akokoľvek, dúfam, že sa situácia nedostane do stavu, že nejaký pacient zomrie. To by lekári klesli v očiach verejnosti na dno,“ dodáva lekár.
Pripravený pomôcť
Ivan Rusnák ma pri odchode z jeho kancelárie upozorňuje na zaujímavý fakt. Telefonovali mu vraj jeho dvaja priatelia, lekári na dôchodku, a nezištne poskytli svoje služby. O štvrťhodinku už zvoním pri vchodových dverách jedného z nich. Milan Žuffa bude mať o pár týždňov 80 rokov, na dôchodku je desať rokov. Naposledy pracoval v internej ambulancii vojenskej polikliniky v Liptovskom Mikuláši, s platom mal 13-tisíc korún, čiže asi 430 eur. A to má vyše 40-ročnú prax, je kandidátom vied a napísal niekoľko vedeckých kníh. Hovorí mi, že viac ako peniaze ho vždy zaujímali pacienti. Tomu, čo sa momentálne na Slovensku deje, nerozumie. „Je to hrozné a absolútne nezodpovedné. Pacienti sa stali rukojemníkmi. Čo tí lekári vlastne chcú? Je predsa logické, že mladý lekár nemôže mať taký nástupný plat ako učiteľ s dvadsaťročnou praxou. Komu sa nepáči, nech ide tam, kde mu dajú viac,“ kritizuje svojich kolegov bývalý internista. Spomína ako koncom päťdesiatych rokov nastúpil do svojho prvého zamestnania. Na oddelení, kde bolo 68 postelí, pracovala v každej zmene jediná sestra a výplatu mal niečo málo cez tisíc korún. „Som znepokojený z toho, čo sa deje. Ak to bude potrebné, som ochotný nechať doma moju chorú ženu, znova si obliecť biely plášť a ísť pomáhať. Lekár nie je povolanie, ale poslanie. Každý lekár, ktorý skladal prísahu, by to mal tak cítiť a riadiť sa podľa toho. Nechápem preto lekárov, ktorí teraz nie sú pri svojich pacientoch. Ja by som to nikdy neurobil,“ lúči sa so mnou čiperný penzista.
Fakty
V slovenských nemocniciach pracuje asi 8-tisíc lekárov. Výpovede pred dvoma mesiacmi podalo 2 500 z nich. Do 30. novembra výpovede stiahlo takmer 1 500 lekárov. Na zabezpečenie akútnej zdravotnej starostlivosti vyhlásila vláda Slovenskej republiky 28. novembra núdzový stav v šestnástich nemocniciach. Núdzový stav začal platiť 29. novembra, mnohí lekári, ktorí mali nastúpiť, sú práceneschopní. Lekárske odborové združenie v čase uzávierky stále rokovalo s ministrom zdravotníctva najmä o zvýšení platov lekárov. Ministerstvo navrhlo od 1. januára 2012 základný plat neatestovaného lekára vyše 807 eur, atestovaného 1 230 eur, ktoré by sa postupne zvyšovali. Odborári s touto ponukou nesúhlasili, žiadajú navýšenie platov na 1,5 až 3-násobok priemernej mzdy, ktorá je 763 eur.
Nemocnice v núdzovom stave
FN Trnava, FN Trenčín, NsP Prievidza, FN Žilina, Hornooravská NsP Trstená, Dolnooravská NsP L. N. Jegého Dolný Kubín, Kysucká NsP Čadca, FN Prešov, Liptovská NsP MUDr. I. Stodolu Liptovský Mikuláš, UN L. Pasteura Košice, DFN Košice, UN Bratislava, DFNsP v Bratislave, DFNsP v Banskej Bystrici, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nemocnica Poprad, a.s.
Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor
Poslať nový komentár