Vyštudoval VŠMU ako klasický herec, no venuje sa aj pantomíme a klaunskému herectvu.
Toto šťastné spojenie talentov bolo silnou devízou Juraja Benčíka, keď robil konkurz do najslávnejšieho cirkusu sveta – Cirque du Soleil, s ktorým potom precestoval kus sveta.
Aké je zákulisie najväčšej šou, čo okúzľuje divákov na všetkých kontinentoch?
Verili ste tomu, že vás do Slnečného cirkusu prijmú?
V máji 2007 mi zavolala známa z Prahy, že tam bude prvý raz v histórii konkurz do Cirque du Soleil zameraný na vyhľadávanie talentov v strednej Európe. Vedel som, že do tohto divadelného cirkusu sa ročne hlási okolo desaťtisíc záujemcov a vyberú najviac stovku. Ale veril som si! Poslal som tam životopis a nahrávky mojich hereckých kreácií a oni ma na konkurz pozvali.
Po štyroch dňoch pohybových a tanečných tréningov, cvičení akrobacie, herectva, po absolvovaní pohovoru a psychologického testu nás z asi tristopäťdesiatich pozvaných zostalo päť. Zaregistrovali nás v databáze talentov, v ktorej je asi 3 500 umelcov z celej planéty. Z nej si vyberajú tvorcovia inscenácií a režiséri toho, koho im odporučia castingoví manažéri. Pošlú umelcovi pozvanie do videocastingu a ak ho prijme, pošlú mu zadanie, čo a ako má naštudovať, nasnímať na kameru a poslať im. Takto zvyčajne oslovia troch až piatich a vyberú jediného, ktorý prácu dostane.
V roku 2008 ma takto pozvali do projektu Ka, no uspel iný uchádzač. O rok neskôr do Beatles love a v roku 2010 som úspešne absolvoval casting do projektu Corteo a bol som angažovaný ako White clown. Súčasťou kontraktu bola aj alternácia v hlavnej postave inscenácie Dreamer clown – Mauro.
Aj keď vás už prijali, asi ste hneď nezačali vystupovať... Aká bola príprava na vaše začlenenie do súboru?
Najprv ma pozvali do sídla Cirque du Soleil v Montreale, kde sídli manažment firmy, sú tam obrovské dielne a štúdiá na skúšky cirkusových výstupov a tréningy. Začal som tvrdo makať desať hodín denne pod vedením trénerov a učiteľov.
V dielňach mi zatiaľ šili na mieru kostýmy a topánky. Po šiestich týždňoch vedúca mojej prípravy usúdila, že som na obe roly dostatočne pripravený a tak som odcestoval do Petrohradu, kde mala mať inscenácia Corteo svoju ruskú premiéru. Po dvojtýždňovom programe skúšok a tréningov som odohral svoje prvé predstavenie.
Predovšetkým som sa musel naučiť, že najdôležitejšie je dodržiavať pravidlá.
Vďaka nim sa za celých dvadsaťšesť rokov existencie cirkusu nikomu nestal v práci smrteľný úraz.
Cirque du Soleil je spoločnosť výnimočne talentovaných ľudí z celého sveta. Myslíte si, že práve to vytvára jeho silu?
Cirque du Soleil je úspešný vďaka vynikajúcemu výberu ľudí, efektívnej organizácii výroby a práce.
A v prvom rade vďaka nadpriemernému pracovnú nasadeniu, invenčnosti a modernosti. Zvieratá sa tu považujú za anachronizmus a odmieta sa ich drezúra i väznenie v klietkach. Na javisku účinkujú len umelci a cirkus siahol po všetkom, čo bolo zaujímavé v divadelnom umení. Ja som v cirkusovom predstavení Corteo pôsobil ako herec. Okrem mňa sú tam akrobati, žongléri, povrazolezkyňa, hudobníci, speváci a siláci, ktorí si v jednom čísle prehadzujú ako pierka ľahké akrobatky.
Celá inštitúcia Cirque du Soleil, ktorá v súčasnosti uvádza dvadsaťpäť inscenácií na štyroch kontinentoch, má viac ako 5 000 zamestnancov, z toho je viac ako 1 500 účinkujúcich umelcov a každý deň navštívi na celej planéte predstavenia cirkusu viac ako 50-tisíc divákov.
To je sila umenia Slnečného cirkusu!
V Cirque du Soleil sú len najlepší z najlepších, nepanuje medzi ľuďmi až nezdravá súťaživosť, nezávidia si, predsa len je to ťažko vybojované lukratívne miesto...
Je to tak ťažko vybojované miesto, že si ho každý mimoriadne váži. Ak má v Cirque du Soleil niekto iný úmysel ako čistý – poctivo zarábať peniaze – musí očakávať mimoriadne prísne konzekvencie, ktoré sú súčasťou písaných a aj nepísaných pravidiel, overených a fungujúcich. Myslím si, že jedným z elementárnych pravidiel slušnosti je odmietnuť v spoločnosti rozhovor o človeku či o ľuďoch, ktorí práve v danej spoločnosti nie sú prítomní.
Závidel som mnohým svojim kolegom ich mimoriadne schopnosti, danosti a zručnosti, ktorými ja nedisponujem, a oni závideli mne moje. Otvorene. Obdivná závisť je prejavom vzájomnej úcty.
Inú som nezažil. Súťaživosť tam panuje mimoriadna a zdalo sa mi, že je to veľmi zdravé.
Vraj je o umelcov v tomto divadle skvele postarané a zázemie divadla je nadštandardné... A ako je to s voľným časom, ste v súbore ako jedna veľká rodina?
Vo svojom voľnom čase umelci zväčša regenerujú, ale mnohí navštevujú aj miestne pamiatky, spoločne oslavujú výročia. Je to svojím spôsobom náhrada rodinného života pre všetkých, ktorí ešte svoju rodinu nevytvorili a takýchto mladých umelcov je v cirkuse najviac.
Pre nás starších, ktorí sme mali rodiny pri sebe, bol tento spôsob života skôr ako jedna veľká služobná cesta, spojená v čase voľna s príjemnou rodinnou dovolenkou v zahraničí.
Niektoré čísla v programoch vyzerajú poriadne nebezpečne. Zažili ste aj nejaké zranenia kolegov?
Cirque du Soleil má myslím si najspoľahlivejšie zabezpečenie svojich umelcov zo všetkých podobných spoločností.
Má najlepšie zdravotné poistenie a opateru pre svojich umelcov, ktorí sa zranili. Zároveň má aj najprísnejšie pravidlá na dodržiavanie ustanovení o dôverných informáciách.
Mnohé z tajomstiev cirkusu nemôžem nikdy zverejniť...
S cirkusom ste precestovali kus sveta, pričom vás sprevádzala aj manželka a dvaja synovia. Ako znášala rodina to večné sťahovanie z miesta na miesto?
Všetci sme veľmi šťastní, že sme s cirkusom prežili nádherné putovanie po našom kontinente a všetkých nás to veľmi obohatilo. Trúfam si povedať, že aj o čosi viac spojilo, pretože sme tam boli vlastne stále v úzkom kontakte a tak trochu odkázaní sami na seba.
Zároveň sme však všetci už začali na konci pociťovať veľkú únavu z kočovného spôsobu života a sme teda šťastní, že sme sa v zdraví a plní dojmov vrátili žiť opäť domov na Slovensko. Domov je domov...
Ako ste to počas vášho kočovania riešili so školskou dochádzkou vašich detí?
S putovnými šou Cirque du Soleil, v ktorých sú účinkujúce deti alebo deti účinkujúcich, putuje aj škola. Je to vlastne oficiálna pobočka l´Ecole National de Cirque v Quebecku, ktorá má svoju základnú a strednú školu na cestách a svoju Colege priamo v Montreale.
Vyučuje sa v nich podľa kanadských osnov v angličtine alebo vo francúzštine, podľa vôle rodičov. My sme pre naše deti zvolili angličtinu.
Učaroval aj vašim synom svet cirkusu a skúšajú si už svoje kúsky?
Starší, osemnásťročný syn Štefan sa naučil žonglovať s tromi loptičkami a jazdiť na cirkusovom monocykli dávno predtým, ako ma do cirkusu angažovali.
Zato trinásťročný Matej, ktorý prišiel do cirkusu ako nepopísaná tabuľa, žongluje dnes s piatimi až šiestimi loptičkami, tromi až štyrmi cirkusovými kolkami a vyzerá to tak, že ak sa bude tejto disciplíne venovať rovnako intenzívne naďalej, mohol by ako žonglér začať v budúcnosti uvažovať aj o nejakom verejnom vystupovaní.
V predstavení Corteo ste hrali bieleho klauna. Aký je rozdiel medzi obyčajným klaunom a tým bielym? Je pravda, že práve klauni bývajú v súkromí tí najsmutnejší ľudia?
V zásade je v klasickom cirkuse len klaun biely a klaun červený, ktorého v ruskom cirkuse volajú strakatý. Sú to postavy inšpirované klasickou comediou dell´arte a jej postavami Pierrotom a Harlekýnom. Biely klaun je bojazlivý, no snaží sa byť stále dôstojný a vážny, ten červený ho stále provokuje, kope do zadku a straší ho. Toto rozdelenie je však dnes už dávno anachronizmom.
V dnešnom cirkuse je klaunov toľko ako v dramatickom divadle postáv. Každá inscenácia má vlastné postavy a vlastné príbehy klaunov. Možno na tom niečo bude, že klauni nebývajú v súkromí na popukanie, no ja by som skôr povedal, že klaun je v civilnom živote viac vážny.
Pretože zabávať ľudí je veľmi vážna a ťažká práca a málokedy je nám do smiechu.
Autor: Andrijan Turan
Foto: archív J.B.
Poslať nový komentár