Keď sme sa v novembri minulého roka dozvedeli, že herečka GABIKA ŠKRABÁKOVÁ čaká druhý prírastok do rodiny, nechcela o svojom tehotenstve hovoriť. Prešli dva mesiace a s rozhovorom súhlasila. Zmenila vari na vec názor?
Názor som nezmenila, ale keďže v novembri som bola ešte len v prvom trimestri, nechcela som to z pochopiteľných dôvodov zverejňovať, no niekto to napriek tomu vyniesol von a médiá na mňa začali tlačiť. V tom čase to ešte nevedela ani celá moja rodina, tak ma to zamrzelo...
S takým niečím ste však museli rátať, veď ešte v období, keď ste sa priatelili s talianskym spevákom Albanom, spôsobili ste na Slovensku riadny rozruch a boli ste dobrým objektom pre bulvár...
To áno, médiá vtedy z toho spravili senzáciu. Teraz ma to však prekvapilo, lebo v súčasnosti sú objektom iné tváre ako ja... Keďže som už na začiatku šiesteho mesiaca, rada sa s naším prírastkom do rodiny podelím aj s čitateľmi Slovenky.
Váš prvorodený synček Filipko sa narodil pred šiestimi rokmi. Plánovali ste ďalšie dieťatko alebo vás to ako herečku aj trocha zaskočilo?
Druhé dieťa sme s manželom plánovali. Vyrastala som so sestrou, preto som chcela pre nášho syna súrodenca, len, priznám sa, trocha som to v rámci mojej profesie odkladala. Napokon náš syn, ktorý na nás dva roky naliehal, kedy bude mať súrodenca, lebo videl, že druhé deti ich majú, bol akýmsi naším hnacím motorom. No a keď raz prišiel zo škôlky domov a zahlásil, že sa spýta učiteliek, čo by sme mali robiť, aby sme mali čo najrýchlejšie bábätko, povedali sme si s manželom, že ideme do toho, no a podarilo sa... Potešila som sa, že dieťa príde na svet práve v roku Draka, ktorý je priaznivý.
Prekročili ste štyridsiatku, nemáte z pôrodu obavy?
Ani nie, veď už nie som prvorodička a viem, že mám dobré zázemie. Moji rodičia sú na dôchodku, už teraz sa tešia na vnúčika, mamina sa hlási pomáhať. Sestre, ktorá má dve dospelé deti, sa v druhom manželstve narodilo pre dvoma rokmi bábätko, takže v rodine bude veselo...
Viete už aj pohlavie dieťatka, máte pre neho vybrané meno?
Bude to opäť syn. Čo sa týka mena, máme pár tipov. Krstné meno prispôsobujeme najmä nemeckému priezvisku manžela.
Bude pri pôrode?
To ešte neviem. Prvýkrát som rodila cisárskym rezom, takže pri pôrode nebol, keďže to bola v podstate operácia, ale videl Filipka ako prvý. Je pravdepodobné, že aj drukýkrát budem rodiť cisárskym rezom...
Už máte pripravenú izbičku, výbavičku, kočík? Alebo ste poverčivá a nechávate si to na poslednú chvíľu?
To nie, som pomerne precízna... Izbička ešte nie je dokončená, no zopár kúskov oblečenia už mám nakúpených. Niečo mi zostalo po Filipkovi, niečo mi posunie sestra. Mám už vybraný aj kočík, jedna firma ma oslovila, aby som robila tvár ich značky.
Váš manžel je z celkom inej brandže. Je to dobrá kombinácia pre herečku?
Je to individuálne a závisí to od pováh. Dvaja herci sa chápu, lebo sú v jednej brandži, no je otázka, kto popustí z kariéry, keď prídu deti. S manželom sa vieme vzájomne tolerovať, chodieva na moje predstavenia do divadla. Je však menej spoločenský ako ja, čo rešpektujem. Ak mám chuť vyraziť si na nejaké podujatia, idem s kamarátkami.
Viem, že manžel, hoci má nemecké meno aj priezvisko, sa narodil na Slovensku. Má však nemecké korene. Vaši predkovia z maminej strany sú zasa Bulhari. Vy ovládate niekoľko jazykov. Viete aj po bulharsky?
Práveže nie, lebo naša mama s nami po bulharsky nikdy nehovorila...
Učíte aj Filipka nejaký cudzí jazyk?
Chodil do súkromnej škôlky, kde sa učil po anglicky, a dva roky som ho vozievala na kurz angličtiny pre najmenších, kde sa učia formou hier a pomocou pesničiek.
Pocítili ste, keď ste sa stali matkou na sebe zmenu?
Už len v tom, že po narodení Filipka som najprv myslela na neho, až potom na seba, a tak to je doteraz. Bojím sa, pochopiteľne, o neho, možno práve preto, že keď prišiel na svet, mala som už svoj vek. Práca už nie je pre mňa prioritou.
Nebojíte sa, že keď po štyridsiatke prerušíte ako herečka kariéru, už sa do týchto vôd nemusíte vrátiť?
V súčasnosti hrám pohostinsky v Divadle Astorka Korzo ´90, no najviac ma zamestnávajú dabingy, čo ma veľmi baví. Bolo obdobie, keď som nakrúcala filmy, seriály, hosťovala naraz v niekoľkých divadlách, no asi nie som typ priebojnej herečky. Keď sa tie tváre, ktoré teraz fičia, opozerajú, azda si spomenú aj na mňa... Na druhej strane, má to pre mňa aj výhodu, že si vychutnávam detstvo svojho syna – chodievam s ním na plávanie, na tanečnú a baví ma to. V septembri ide do školy, ja budem doma na materskej, takže nám to dobre vyšlo. Užijem si jedno aj druhé...
V súčasnosti vás ako tehotnú neoslovili do nejakého seriálu?
Oslovili, mala by som sa objaviť v Ordinácii v ružovej záhrade, kde som už hrala, a bude tam so mnou účinkovať aj môj Filipko.
Pôjde Filipko vo vašich šľapajach?
Rád sa predvádza, to je pravda. Ak by sa tak rozhodol, nebudem mu brániť, ale o tom je ešte predčasné hovoriť. Inklinuje aj k manželovmu smeru – k technickej stránke, najmä k počítačom.
Tento týždeň je sviatok zamilovaných. Ako vám manžel zvykne prejavovať lásku – nielen v tento deň, ale po celý rok? Bola to láska na prvý pohľad?
V podstate áno, spoznali sme sa vďaka kamarátkam, obaja sme prišli na rovnakú akciu a preskočila medzi nami iskra... Čo sa týka Valentína, vždy na seba s manželom myslíme a darujeme si nejakú milú drobnosť. Najkrajšie valentínske darčeky však aj tak vyrába vždy Filipko. Majú pre mňa obrovskú cenu a všetky si odkladám.
Nedávno vás na jednej módnej prehliadke odfotili a bolo vám vidno modriny na ruke. Okamžite sa začali šíriť klebety – Gabika má v manželstve problémy...
Ach..., asi už naozaj nemajú čo písať. Čo mám povedať na takéto bulvárne poznámky. Tie modriny, to je hemangióm, čo mám od narodenia, takže môžem ubezpečiť verejnosť, že žiadna senzácia sa v mojom prípade konať nebude. Žijem v harmonickom manželstve a celá rodinka sa už nevieme dočkať, kedy k nám pribudne malý človiečik.
Autor: Alena Horváthová-Čisáriková
Foto: Dušan Kittler, TV JOJ a archív G. Š.
Poslať nový komentár