Bratislavský samosprávny kraj ocenil 16 osobností a jeden manželský pár.
Výročnú cenu Samuela Zochu, Čestné občianstvo a Pamätný list predsedu samosprávneho kraja získali tí, ktorí sa svojou prácou výrazne zaslúžili o spoločenský a ekonomický rozvoj regiónu a jeho reputáciu doma i v zahraničí.
„Bratislavská župa má svoje špecifiká, o ktoré sa delíme, a chceme, aby sa dostali do povedomia. Oceneniami sa snažíme zvýrazniť regionálny rozmer a vyzdvihnúť ľudí, ktorí reprezentujú našu župu doma aj v zahraničí,“ povedal bratislavský župan Pavol Frešo. Zároveň doplnil, že komisia vyberala z návrhov tak, aby bol rovnomerne pokrytý celý región a všetky oblasti.
Výročnú cenu Samuela Zochu získali:
Mgr. Oto Šimkovič
Zaslúžil sa o veľký kultúrny a spoločenský rozvoj obce Záhorská Ves. Napísal knihu „Najzápadnejšia na Slovensku" s podtitulom Slovníček uhranského nárečia s čítaním o histórii a živote ľudí v obci Záhorská Ves. Tvorí a rediguje obecné noviny Záhorský hlásnik. Je autorom a spolutvorcom otvorenia Uhranského múzea v Záhorskej Vsi.
PhDr. Ondrej Demo
Ako hudobný folklórista (etnomuzikológ) a redaktor ľudovej hudby Československého rozhlasu v Bratislave venoval osobitnú pozornosť kultúrnym tradíciám Vajnor - ako vinohradnícko-roľníckej obci s dychovou hudbou, bohatou na kroje, výšivky, maľby a výtvarné umenie. Podieľal sa na formovaní folklórnej skupiny vo Vajnoroch a príprave niekoľkých scénických programov pre skupinu. Založil Spevácky zbor Jána Pavla II.
Ing. Alena Synková, CSc.
Celý život ju lákali aktivity na pomoc deťom a mladým ľuďom. Svojou iniciatívou prispela k uskutočneniu projektov, ako sú Dieťa v ohrození, Dni bez bariér, Ostrovy života, Biť ľudí je zlé ... deti sú tiež ľudia, Som tu s tebou pre skvalitnenie pobytu chorého dieťaťa v nemocnici, Fond pre chudobné deti, Aby deti nezomierali pre zníženie detskej úrazovosti a Aj oni sú naše deti pre efektívnu komunikáciu medzi lekárom, zdravotníckym personálom a rodičom v situáciách, keď zomiera detský pacient.
PhDr. Emese Duka Zólyomi
Svojou tvorivou prácou celý život šírila dobré meno svojho rodného mesta a kraja nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jej hlavnou prácou je zostavenie centrálneho katalógu kníh a nôt vydavateľstva OPUS za obdobie rokov 1971-1982. Je spoluzakladateľkou súťaže klaviristov Kadosa Pán, organizátorkou súťaže Csengı Énekszó, spoluorganizátorkou Stretnutia hudobníkov Bélu Bartóka a Dní Zoltána Kodálya.
Pavol Fandák
Dlhoročný zamestnanec Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty v Modre, ochranca prírody a zakladateľ skautingu v Modre. Výrazne sa angažuje aj v rámci celoslovenského skautingu, podieľa sa na vydávaní celoslovenských skautských časopisov, spolupracuje pri organizovaní skautských podujatí a tiež sám publikuje. Pozornosť a vďaku si však zaslúži predovšetkým za celoživotnú dobrovoľnícku prácu s deťmi a mládežou, ktorých okrem vzdelávania a voľno-časových aktivít vedie k altruizmu a ochranárskej činnosti.
Mgr. Anton Belan
Dlhoročný pedagóg v Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave.
Dosiahol a dosahuje mimoriadne výsledky v pedagogickej činnosti so žiakmi vyššieho sekundárneho vzdelávania v oblasti matematiky a informatiky.
PhDr. Anna Píchová
Pôsobí vo funkcii riaditeľky Malokarpatského osvetového strediska od roku 1994, čo
predstavuje 17 rokov nepretržitej činnosti. Počas jej pôsobenia dosiahlo stredisko nemalé úspechy nielen v oblasti riadenia, osvety, metodiky, záujmovo-umeleckej činnosti, ale najmä rozvoja cestovného ruchu v malokarpatskom regióne.
Jozef Zsoldos (in memoriam)
Jeden zo zakladateľov športových plavieb na Slovensku a jeden zo zakladajúcich členov najväčšieho oddielu vodného motorizmu Inter Bratislava. Majster Európy v súťaži regularita a dlhoročný funkcionár Československého aj Slovenského zväzu vodného motorizmu.
Čestné občianstvo BSK získali:
Albert J. Dräger
Rakúsky štátny občan, ktorý 20 rokov spolupracoval a podporoval oddiel telesne postihnutej mládeže skautov v Gaudeamus ZKR.
Christine Dräger
Rakúska štátna občianka, ktorá 20 rokov spolupracovala a podporovala oddiel telesne postihnutej mládeže skautov v Gaudeamus ZKR.
Wilhelm Semlic
Rakúsky štátny občan, ktorý 20 rokov spolupracoval a podporoval oddiel telesne postihnutej mládeže skautov v Gaudeamus ZKR, a to popri významnej podpore slovenského skautingu telesne znevýhodnených slovenských skautov.
Pamätný list predsedu získali:
Doc. Mgr. Art. Juraj Sarvaš
Herec, scenárista, režisér, pedagóg, predstaviteľ umeleckého prednesu, ktorý vždy s láskou pripravuje pre svojich divákov nový premiérový program. Juraj Sarvaš svojím optimizmom vytvára srdečné prostredie plné harmónie a priateľstva, zbližuje ľudí rôzneho zmýšľania, ako verných nadšencov poézie a národnej kultúry.
Ing. Alexander Cimbaľák
Zakladateľ a majiteľ spoločnosti ACE enterprise Slovakia, s. r. o., robí dobré meno Slovenskej republike, Bratislave a, samozrejme, BSK. Svojimi aktivitami, či už v podnikaní, pedagogickej práci, alebo dobročinnosti môže byť inšpiráciou a vzorom mnohým mladým ľuďom.
Anna Knežová – Schőnbrunová
Svojím činom prispela k šíreniu dobra bez ohľadu na vierovyznanie. Zachránila ľudský život - život židovského mladého muža Bernarda Schőnbruna, keď po potlačení SNP sa lov na židov zostril a ona sa rozhodla ho ukryť. Vybavila mu skrýšu v bratislavskom internáte, kde sa o neho starala až do konca vojny.
Ing. František Mach, CSc.
V roku 1991 založil Zväz podnikateľov agroturistiky Slovenska, ako jeden z prvých profesijných zväzov v poľnohospodárstve a cestovnom ruchu na Slovensku. Aktívne pracoval pri rozvoji vidieckej turistiky a agroturistiky na Slovensku. V roku 1996 založil združenie Malokarpatská vínna cesta (MVC). Založil tiež Malokarpatskú turistickú informačnú kanceláriu so sídlom v Modre, ako prvú v regióne. Pôsobí v rámci Neziskovej organizácie rozvoja vidieckej turistiky.
PhDr. Jozef Jablonický, DrSc.
Slovenský historik a predseda vedeckej rady ÚPV SAV. Počas normalizácie bol prenasledovaný komunistickou ŠTB. Po r. 1990 pracoval v Ústave politických vied SAV, v rokoch 1990-1998 ako jeho riaditeľ, v rokoch 1998-2007 ako predseda vedeckej rady.
Manželia Hrabákovci (Alojzia a Ing. Bohumír Hrabákovci)
Mimoriadnym spôsobom sa zaslúžili o záchranu a rozvoj vajnorského kultúrneho dedičstva. Všetku svoju činnosť sústredili na zviditeľnenie obce Vajnory a najmä jej kultúrneho dedičstva. Aj vďaka ich aktivite a pomoci, napriek pokročilému veku, sa folklórne tradície vo Vajnoroch stále uchovávajú a rozvíjajú. Sú autormi knižiek napísaných vo vajnorskom nárečí, kde vtipne a poučne zachytávajú príbehy zo života obyvateľov Vajnor.
Poslať nový komentár