Finalistka SuperStar PETRA HUMEŇANSKÁ sa už čoskoro objaví v novom slovenskom filme, ktorý bude jej debutom. Stále slobodná a nezadaná mladučká herečka si tu zahrá náhradnú matku. Majú tie dve vôbec niečo spoločné?
Hrám Simonu, ktorú si najme mladý manželský pár, ktorý nemôže mať dieťa, aby im ho porodila. Túto ponuku prijíma preto, aby získala finančnú čiastku, ktorá jej pomôže splniť si životný sen – dostať sa do Austrálie, na čo doteraz nemala peniaze. Pre Simonu je to dobrodružstvo, súčasne je však aj trocha strelená. Kým z toho vytriezvie, je už neskoro... Osudy ľudí vo filme, ktorý režisérka Yvonne Vavrová nazvala Náhradná matka, sú v podstate zničené. So Simonou máme spoločný možno temperament, pojašenosť, spontánnosť. Momentálne nemám priateľa, rodina je však pre mňa základ. Raz ju určite chcem mať, aj deti, ktoré mám veľmi rada.
Vedeli by ste si samu seba predstaviť v tejto úlohe aj v reálnom živote? Dali by ste sa na niečo také ako vaša filmová Simona?
Ako poznám svoju povahu, tak asi nie. Spravila by som to len v prípade, ak by to bol niekto z rodiny alebo veľmi blízki priatelia, ktorým by som chcela pomôcť. Rozhodne by som do niečoho takého nešla s cudzími ľuďmi. Ak by som mala problém otehotnieť ja, určite by som nešla do takých extrémov, ako to diváci uvidia vo filme.
Je to vaša prvá filmová úloha a hneď riadna zaberačka...
To áno, ale som veľmi rada, že som dostala takúto príležitosť a že som mohla hrať vo filme, ktorý rieši v súčasnosti, žiaľ, pomerne častý problém. Doteraz som si zahrala v iných projektoch – mám za sebou nejaké muzikály, účinkujem v Radošinskom naivnom divadle, zahrala som si aj na doskách SND, na Malej scéne STU, mala som skúsenosť so súťažou v SuperStar, kde som sa dostala až do finále.
Zmenila táto súťaž radikálne váš život?
Myslím si, že nie, i keď to v mojom živote bola riadna pecka. Myslím si však, že som zostala nohami na zemi. Možno to je aj tým, že som študovala hudobno-dramatický odbor na Konzervatóriu v Košiciach – ten svet som už mala odpozorovaný, aj keď z inej strany.
Populárny spev ste už zavesili na klinec?
Nie, veď to mám v krvi. Spievam od svojich šiestich rokov, hudbou v našej rodine žijeme všetci. Talent v tomto smere má aj brat, hoci pracuje v inej oblasti. Otecko má kapelu, on nás so staršou sestrou, ktorá sa v súčasnosti doma v Prešove venuje kočovnému divadlu, prihlásil do SuperStar, no sestra tam napokon nešla. S Katkou Knechtovou sme rozbehli ženskú, tak trocha punkovú kapelu. Spievam tiež francúzske šansóny v zoskupení Bonbon. Rozbehnuté mám aj iné projekty, ale nechcem ich zatiaľ zakríknuť. Na albume XXL Laca Lučeniča som spievala v niektorých skladbách vokály a ďalej spolupracujem na jeho programe Satisfactory. Chcela by som sa však venovať aj vlastnej tvorbe, stále však ešte nemám vybraný hudobný štýl, ktorým by som išla. Malo by to predovšetkým vychádzať zo mňa – z Petry Humeňanskej.
Autor: ALENA HORVÁTHOVÁ-ČISÁRIKOVÁ
Foto: Archív
Poslať nový komentár