Legendárnu filmovú rozprávku Tri oriešky pre Popolušku dávajú v televízii každý rok.
Na Vianoce jej tvár preniká do obývačiek miliónov ľudí, nielen v Česku a na Slovensku, ale aj vo svete. Ako to prežíva herečka LIBUŠA ŠAFRÁNKOVÁ, ktorá jej prepožičala svoju tvár? Nemá už Popolušky „plné zuby“?
Kde budete tráviť tohtoročné vianočné sviatky? Budú iné ako po minulé roky?
Budeme doma v Prahe a budeme spolu s našou najbližšou rodinou, ktorá sa postupne rozšírila.
Ako prebieha Štedrý deň u vás?
Nemáme nejaké zvláštne rituály, sme typická rodina so zvykmi, ktoré sme si priniesli z domu od mamy – s jabĺčkom, ktoré prekrajujeme, no základom sú u nás koledy, ktoré spievame pri sviatočnom stole. Otecko totiž hrával na organe v kostole, mamička tam spievala. Keď sme boli so sestrou, bola to väčšia sila, potom sa k nám všetci pridali, bez kolied by to nebolo ono.
Spomínate mladšiu sestru Miroslavu... Naši diváci si ju pamätajú najmä z rozprávkového filmu Malá morská víla. Nebol to však jediný film, v ktorom účinkovala. Potom sa však vydala a odišla žiť do Nemecka, kde vyštudovala ekonómiu...
To je pravda, ale už viac ako dvadsať rokov žije v Prahe. Vrátila sa. Má štyri deti, a tie už majú deti. Sme si veľmi blízke, bývame dokonca neďaleko seba, tak sme si to vždy priali.
Verejnosť vie, že vaším manželom je herec Josef Abrhám. V roku 2002 vám čitatelia českých periodík dokonca prisúdili titul Pár roka. Manžel je polovičný Slovák – je vnukom evanjelického farára a spisovateľa Jozefa Hollého z Moravského Lieskového. Bude u vás na štedrovečernom stole aj nejaké typické slovenské jedlo?
Určite, ale ja mám zabehnutý svoj moravský repertoár, keďže pochádzam z Moravy. Takže šalát robievam moravský zeleninový s vajíčkom, nedávam doň však majonézu, k šalátu bude ryba, bude klasická rybacia polievka, ale aj kapustnica, ktorá nechýba na vianočnom stole zasa na Slovensku. My mávame polievky dve.
Chodievate aj na polnočnú?
Nielen na polnočnú, vianočné sviatky slávime v kresťanskom duchu.
Vlani v lete sme vás čakali na Artfilme, kde odovzdávali cenu vášmu manželovi k jeho jubileu, no boli ste zaneprázdnená, filmovali ste...
Rada som so slovenskými kolegami spolupracovala, u vás to malo vždy úroveň. Mám tam veľa kolegov, ktorých som si vážila a ktorí boli mojím vzorom. A myslím si, že aj napriek tomu, že naše národy išli samostatnou cestou, tá kontinuita neskončila. Pre mňa rozhodne nie.
Vo vašej rodine je prevaha Jozefov. Váš manžel dostal meno po svojom slovenskom pradedovi Jozefovi Hollom, váš jediný syn je Josef aj starší vnuk je nositeľom tohto mena. Keď na nich voláte, neotočia sa k vám všetci? Ako ich odlišujete?
Mám to vychytané, takže sa mi to nepletie.
Ako vám chutí úloha babičky?
Je to nádherné, i keď je to zaberačka. No stojí to za to, lebo pozorovať vnúčatá, to mi celkom stačí ku šťastiu – ony mi všetko vynahradia. Ja mám vlastne celoročné Vianoce, keď ich vidím, ako rastú, vyvíjajú sa. Navyše, ten mladší, Antonín, sa narodil pred dvoma rokmi pred Vianocami. Baví ma ich pozorovať. Myslím si, že v tom je celý zázrak života...
Ako reagoval váš syn, ktorý napokon vyštudoval dokumentaristiku, na kultovú rozprávku Tri oriešky pre Popolušku, kde jeho mama stvárnila úlohu Popolušky, a tento film každý rok od jeho vzniku dávajú v televízii na Štedrý deň?
My sme v tento deň nikdy nezapínali televízor a doteraz ho na Vianoce nezapíname. Vždy sme sa schádzali veľká rodina, nebol čas sadnúť si k televízii. Toto u nás nefrčalo. Ani vnuci zatiaľ Popolušku nevideli.
A čo prežívate vy pri tejto rozprávke, keď každoročne pred Vianocami, už skoro tridsať rokov, vás oslovujú novinári, podobne ako ja, aby ste si zaspomínali na túto kultovú rozprávku. Nemáte už z toho „husiu kožu“?
Viete, že ani nie? Tí novinári sú väčšinou inteligentní a pýtajú sa už na iné veci. Je to naozaj len výnimočne, takže ma to netrápi.
Kde ešte ste si spolu zahrali s Pavlom Trávničkom, ktorý predstavoval v Popoluške princa?
V rozprávke Tretí princ. Tiež to bolo na koni a obidvaja sme tam mali dvojrolu – ja som hrala princeznú Milenu a Čiernu princeznú zo skál, no potom sa naše filmové cesty rozišli.
Pavel Trávniček sa vyjadril, že by si pokojne zahral aj v pokračovaní Popolušky po tridsiatich rokoch... Že by sa s vami rád stretol...
No, to si neviem predstaviť... (smiech) Myslím si totiž, že rozprávkový film o Popoluške je solitérna záležitosť, že pokračovanie už neprichádza do úvahy. Ale s Pavlom si pokojne a rada zahrám, no rozhodne nie v pokračovaní Troch orieškov...
V čom vás diváci budú mať možnosť vidieť najbližšie?
Nakrútili sme rozprávku Micimutr, ktorá sa bude vysielať práve na Štedrý deň v televízii. Je to príbeh, kde nechýba princezná, trojhlavý drak, láskavý kráľ a zbabelý princ, no tentoraz si zahrám kúzelníčku Micimutr, ktorá má dredy a oblečenie ako hippies. Mojimi filmovými partnermi budú napríklad Jiří Bartoška a Martin Dejdar. Keď mi ponúkli túto rolu, režisér sa ma spýtal, či by mi neprekážalo hrať postavu, ktorá je päťsto rokov stará. Zajasala som a povedala, že na takú postavu už päťsto rokov čakám.
Má aj táto rozprávka šancu stať sa kultovou ako Tri oriešky pre Popolušku?
Tieto ambície sme si nedávali. Pôvodne to mala byť len televízna rozprávka, z ktorej sa vyvinula filmová. V súčasnosti sa už hrá v českých kinách.
Váš syn nakrútil o vašom manželovi film Tata z cyklu Ne-obyčajné životy. Nechystá sa niečo podobné spraviť o vás?
Nič o tom zatiaľ neviem...
Váš profesný život išiel rozprávkovou cestou – Popoluška naštartovala už v mladom veku vašu hereckú kariéru. Ako je to v súčasnosti? Je aj vaše súkromie rozprávkové?
Aj keď som už s niečím nepočítala, otvorili sa mi nové dvere. Som rada, že s mojím vekom prichádzajú roly, ktoré ma obohacujú, ktoré som si ako mladšia zahrať nemohla. Je zaujímavé, že viac si veci uvedomujete až v staršom veku, viac ich vychutnávate a ďakujete za ne. Páči sa mi, ako to je, ako to život prináša. Preto by som svoje povolanie herečky nemenila. S niektorým musíte skončiť, no tu môžete ísť ďalej. Som rada, že mi to Pánboh doprial, je to veľký dar, nehovoriac o vnúčatách. Okolo vás sa dejú akoby naozaj rozprávkové zázraky. Keď sa napríklad môžete zahrať so svojím vnukom, je to zábavnejšie ako akýkoľvek scenár. Čím je človek starší, tým má ten jeho život väčší rozmer. Páči sa mi byť čoraz staršou. Môj súčasný život s rodinou, vnukmi a prácou je viac ako rozprávka. Preto želám všetkým ľuďom, aby, keď si budú na Štedrý deň otvárať orech, mali v ňom zdravé jadro, a hviezdičku v jabĺčku. Aby boli po celý rok nielen zdraví, ale aj šťastní.
Pavel Trávniček o Libuši Šafránkovej:
„Kto nemiloval Libušku... Všetci sme ju milovali, ale ona bola taká nedostupná... Napriek tomu, že nás bulvárni novinári dávali dohromady, medzi nami nič nebolo. Ona je krehká bytosť, taká Popoluška, ktorá sa narodí raz za sto rokov. V každom vzbudzuje nehu, každý sa k nej správa priateľsky, každý ju má rád. Bola ako bábika. Po filmovačke sa jednoducho naše cesty rozišli. Škoda... Chápem však, že ľudia by nás radi videli ako milencov...“
Autor: ALENA HORVÁTHOVÁ-ČISÁRIKOVÁ
Foto: archív
Poslať nový komentár