Dnes je nedeľa, 15.september 2019, meniny má: Jolana
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Váš príbeh: Už šesť rokov je dôverníkom a blízkym priateľom majstra sveta Petra Sagana

november 20, 2016 - 11:42
Keď sa nedávno stal Peter Sagan druhýkrát majstrom sveta v katarskej Dauhe, ako prvému sa v cieli hodil okolo krku nenápadnému mladému mužovi v okuliaroch. Kto to bol? Zistili sme, že už šesť rokov je pri najobletovanejšom mužovi svetovej cyklistiky Slovák Maroš Hlad z Michaloviec. Je jeho dôverníkom, priateľom a osobným masérom.

S Petrom Saganom ho spája výnimočný vzťah. Michalovčan skromne hovorí, že je v prvom rade profesionálny a dvojnásobného majstra sveta si nesmierne váži. „Vďačím mu za to, kde som, je mojou druhou rodinou,“ zdôveruje sa tridsaťosemročný Maroš a myslí to naozaj vážne. S Petrom sú totiž počas roka až deväť mesiacov spolu, cestujú, na pretekoch sú si oporou, oslavujú spoločne víťazstvá, spoločne prežívajú aj krízy. Maroš je Petrovým tieňom, tŕpne pri každom jeho páde, je vždy tam, kde on, jeho program sa podriaďuje programu úradujúceho majstra sveta, stará sa o jeho telo, pripravuje ho na preteky, vyprevádza ho na štart, čaká v cieli, nech sú kdekoľvek na svete.  

img_2802.jpg

Foto: 
archív M. H., facebook

Ťažko tomu veriť...

Vie o ňom to, čo mnohí ani len netušia, ale s vážnou tvárou profesionála hovorí, že všetko ostane čisto dôverné, len medzi ním a Petrom. Potom s úsmevom dodáva, že predsa len, nie je čo skrývať, pretože Peter Sagan je presne taký, akého ho pozná celé Slovensko i svet. Usmievavý vtipkár. Maroš hovorí, že niekedy je v súkromí ešte väčší srandista ako pred kamerami a vraj keby bolo aspoň štyridsať percent Slovákov ako Peter, žilo by sa nám tu lepšie. A to vraj nehovorí len preto, že je jeho pravou rukou. Vôbec ho nezmenili jeho víťazstvá, svetová sláva, obdiv nadšencov cyklistiky od Kataru cez Francúzsko až po Ameriku. „Viem, že sa veľmi ťažko tomu verí, ale Peťo naozaj ostal tým, kým bol aj predtým. Na nič sa nehrá, je sám sebou na pretekoch aj v zákulisí. Nezmenila ho žiadna medaila. Je veľmi pohodový a priateľský človek.“ Prezrádza však, že aj svetová jednotka máva krízy. „Vtedy je najradšej sám a s nikým nekomunikuje.“

Prečítajte si tiež: Blíži sa ich prvé výročie: Takáto je láska medzi Petrom Saganom a jeho krásnou Katkou

8671625688181925_n.jpg

Foto: 
archív M. H., facebook

Na masérskom stole

Michalovčan je Petrovým jediným osobným masérom. Smeje sa, že žiadnu tajnú techniku na majstra sveta nemá, len to, čo sa naučil v masérskej škole v Piešťanoch, neskôr, keď masíroval hádzanárky Iuventy a ešte neskôr, keď sa už vypracoval na maséra slovenskej cyklistickej reprezentácie. Zato Peter má pri masážach svoje rituály. „Väčšinou sa masíruje večer po pretekoch. Peťo musí mať úplnú tmu a ticho. Relaxuje, oddychuje alebo spí. Je to dobré, najmä ak sú náročné preteky. Ak nie, tak rozoberáme súťaž alebo normálne bežné témy,“ hovorí Maroš. A čo čisto súkromné témy, ženy, obdivovateľky a fanúšičky? „Do súkromia sa mu nemiešam, ale ak chcel poradiť a počuť môj názor, tak som mu ho povedal. Ale v tom čase ešte Katku, svoju manželku, nepoznal,“ prezrádza s úsmevom.

S Petrom začínal v talianskom tíme Liquigas Cannondale, prešiel s ním do tímu Tinkoff a po novom roku začínajú opäť spoločne sezónu v nemeckom tíme Bora – Hansgrohe. Maséri najlepších svetových klubov nie sú len v spoločnosti najlepších cyklistov na svete a starajú sa o ich telo, ale robia toho pre nich omnoho viac. Práce je od rána do večera dosť. Hneď ráno sa delia v klube povinnosti medzi masérmi, jeden pripravuje nápoje, stará sa o pitný režim pre cyklistov, iný zase o stravu. Ak sú na pretekoch, mechanici spoločne s masérmi presúvajú kamióny, autobusy a autá do cieľa pretekov, predtým ich umyjú a vyčistia. Pri presunoch na preteky aj masér dopĺňa veci do auta, zabezpečuje jedlo a vodu, jednoducho, nič nesmie chýbať. V cieli zase chystá osušky. „Až večer sa dostanem k masírovaniu,“ vysvetľuje Maroš.   

star-najm-o-slovensk-hviezdu.jpg

Foto: 
archív M. H., facebook

Vybral si ma

„Keď som bol s cyklistami na sústredení v Chorvátsku, masíroval som Petrovho brata Juraja. Raz sa ma spýtal, či by som masíroval aj Peťa. Súhlasil som. Od začiatku sme si sadli ľudsky, je to správny chlap. Keď sme sa už lepšie poznali, povedal som mu, že keď raz bude slávny, nech ma nezabudne pozdraviť, keď sa stretneme. Myslel som to len tak, zo žartu. Keď už bol slávny, tak si ma rovno vybral za svojho maséra,“ spomína na životnú šancu Maroš. Veľa preňho znamená. Aj preto, že on sám je cyklista, ktorý profesionálne pôsobil vo viacerých pretekárskych kluboch na Slovensku, začínal v michalovskom cyklistickom klube, potom jazdil za Vojenskú telovýchovnú jednotu v Pezinku, za Duklu Trenčín, VSŽ Košice a neskôr za profesionálny tím Železiarne Podbrezová. Tiež túžil dostať sa raz medzi svetovú cyklistickú špičku.

Ako cyklista precestoval Európu i Áziu, ale keď v poslednom klube menili trénera, dvadsaťdvaročného cyklistu, silného najmä v kopcoch, si už nevybral. Musel skončiť, pretože nájsť si nový klub, ktorý by ho financoval, bolo veľmi zložité. „Rozdýchaval som to niekoľko rokov, pretože som cyklistike obetoval veľmi veľa. Tento šport ma veľmi napĺňal. Ale raz ste dole a raz hore,“ hovorí Maroš. No jeho príbeh je dôkazom toho, že ak aj človek niečo stratí, opäť môže vyjsť na vrchol. Počas vojenčiny sa prihlásil na masérsku školu v Piešťanoch a zistil, že je to niečo, v čom môže byť opäť dobrý, pretože ho to začalo nesmierne baviť. Pracoval na sebe, zlepšoval sa až natoľko, že ho športovci sami vyhľadávali. Mal výhodu v tom, že svet cyklistiky dokonale poznal, vedel, čo športovci potrebujú, čo je pre nich dôležité.

Mohlo by vás zaujímať: Sagan hviezdi nielen na cyklistickom poli: S manželkou Katkou ohúrili extravagantnými outfitmi

524330683682047503_n.jpg

Foto: 
archív M. H., facebook

Keď ho Peter Sagan oslovil, vedel, že takáto šanca sa neodmieta. „Obaja sme si sadli preto, že nás spája spoločná vášeň pre tento šport. Nič sme si nemuseli v našej spolupráci vyjasňovať, ale navzájom sa rešpektujeme.“ Nezabúdajú na svoje začiatky, na obdobie, keď sa stretli a začali spolupracovať. „Za každým Peťovým víťazstvom si zakričíme pokrik Ziga Zago, ktorý vymyslel ešte športový riaditeľ v talianskom klube. Pripomína nám to naše začiatky,“ hovorí Maroš a dodáva, že hoci sú stále spolu, ponorkovú chorobu nemajú.

Maroš prezrádza, že nový život po boku nášho vynikajúceho cyklistu mu zmenil svet od základov a je mu za to nesmierne vďačný. Dal mu šancu opäť byť v blízkosti športu, ktorý miluje, a navyše môže byť v absolútnej svetovej špičke. „Peťo je môj veľký motivátor v tom, čo teraz robím. Musím sa však priznať, že stále túžim preteky absolvovať, nielen ich zažívať v zákulisí.“ Vie, čo znamená bicyklovať na vrchol, i to, keď sa vám sen rozbije na kúsky. Hovorí, že hoci on našiel opäť zmysel svojej práce pri milovanej cyklistike, pôsobí v špičkových kluboch, kde je o neho dobre postarané, je pri najlepšom cyklistovi sveta, nechce zabudnúť na všetkých tých mladých nadšených cyklistov s obrovskými snami na Slovensku, ktorým bol kedysi aj on. „Musíme našu cyklistickú mládež doma na Slovensku podporovať. Pretože ak pominie doba Saganovcov, Velitsovcov, Kolářovcov, mali by sme týchto vynikajúcich športovcov mať kým nahradiť.“      

ANNA ŽILKOVÁ