Dnes je pondelok, 23.október 2017, meniny má: Alojzia
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Herečka Emília Vášáryová: Ak žena neostane sama, môže hovoriť o šťastí

august 10, 2017 - 18:28
Uznávaná herečka Emília Vášáryová zložila ružové okuliare už dávno. O tom, aký ťažký a krutý môže byť život, vie svoje. Napriek tomu nestráca radosť a aj v lete oddychuje prácou. Tá je pre ňu liek na všetko.

Vo firme Čiara stvárňujete matku šéfa pašeráckej bandy. Ako sa vám zžívalo s touto rolou?

Dobre, veľmi dobre. Som rada, že som ju prijala. Je to celkom iná úloha, možno som takú ešte ani nehrala. Som vďačná, že som mohla poznať celý tím, ktorý sa na tomto filme podieľal, bolo mi s nimi dobre. S režisérom Petrom Bebjakom sa mi spolupracovalo skvelo. Mám rada, keď je režisér zároveň aj dobrým hercom.

Keby ste mali porovnať film Eva Nová, v ktorom ste zažiarili, s Čiarou? Dá sa to vôbec?

Nedá, sú to dva celkom odlišné filmy. Avšak podobajú sa v tom, že aj v Eve Novej aj v Čiare sama vychovávam syna. Osud žien v mojom veku je v podstate veľmi podobný, ostanú samy. Buď ovdovejú alebo samy vychovávajú deti. To je realita. Ak žena neostane sama, môže hovoriť o šťastí. Život je ťažký. Treba ho žiť. Nenariekam, ani nebedákam. Pre mňa je najdôležitejšie, aby som bola samostatná a nemusela sa na nikoho spoliehať.

Čiara je plná ťažkých okamihov a náročných momentov. Ktorý je pre vás ako herečku, najsilnejší?

Je ich tam viac. Rezonovala vo mne takmer tichá scéna hlboko v lesoch, kde môj študent Peter Havasi hrá afgánskeho utečenca. Veľmi vierohodná scéna, pri ktorej aj mne zamrel dych. Ale každá rola má vo filme šancu a môže sa v tejto snímke obhájiť ako človek a ukázať, že veci nie sú len čierno-biele. Nie vždy je to len páchanie zla, často sú to životné situácie a nešťastie ľudí, ktoré ich nútia robiť veci na hrane zákona. Na premiére som sa však stretla s tým, že niektorí prítomní hostia týmto filmovým hrdinom napriek ich „negativite“ držali palce.

Príbeh je situovaný na ukrajinsko-slovenské pohraničie. Ako vnímate tento pre mnohých nepoznaný kus zeme?

Je škoda, že sa o ňom nehovorí, a pritom je to tak blízko. Ukrajina je už stáročia ťažko skúšaná zem, v ktorej ľudia trpia a umierajú, žijú tam rôzne národnosti... Aj ľudia, ktorých som mala možnosť tam spoznať, majú ťažké, strašné osudy. My sa tvárime, že je to tak veľmi ďaleko, no je to pritom tak blízko...

Keď sme pri cestovaní po Slovensku – chystáte sa toto leto oddychovať niekam v rámci našej krajiny?

Ja veľmi necestujem, predovšetkým s mojimi filmami spoznávam Slovensko. Mám však svoje stále miesto pri Banskej Štiavnici, kam rada chodím.

Nedávno ste oslávili krásne jubileum – 75 rokov. Nachádzate sa v štádiu, že bilancujete, prehodnocujete život?

Neviem, či je krásne. Myslím, že sedemdesiatpäť rokov je priveľa. Nikdy som si nemyslela, že budem v tomto veku ešte žiť. Keby som povedala, že je to krásne obdobie, klamala by som samu seba. Staroba je ťažká. Nezamýšľam sa nad ničím, žijem zo dňa na deň. Nič veľmi neplánujem, no veľmi veľa pracujem. Snažím sa udržať tempo, lebo viem, že keď z neho vypadnem, je zle. Najlepšie mi je, keď pracujem, lebo inak premýšľam nad tým, čo ma bolí, čo je zlé... Pre mňa je jednoducho najlepšie pracovať. (smiech)

A na čom momentálne pracujete najviac?

V divadle mám desať predstavení, desať rolí. A študujem ďalšiu. Na jeseň budem nakrúcať v Čechách, možno aj na Slovensku, no teraz si chcem pár dní naozaj oddýchnuť.

Budete relaxovať s blízkymi, alebo si najlepšie oddýchnete osamote?

Voľno budem tráviť pri Banskej Štiavnici, na jazere Počúvadlo. Idem upratovať chatu, dať všetko do poriadku. Neviem oddychovať a sedieť pri televízore.

Takže od vás asi nemôžem čakať recept ako absolútne vypnúť a dobiť baterky?

Nemám žiaden recept. Každý by si mal nájsť to svoje. Všetci sme takí rozdielni, každý z nás potrebuje niečo iné. Ja potrebujem len pohyb, prácu a žiaden oddych.(smiech) Robím všetko pre to, aby som sa udržala v kondícii. Snažím sa nestratiť radosť zo života a trpezlivosť. Nechcem, aby sa zo mňa stal starý netrpezlivý kameň, ktorý len leží pri ceste a na všetko nadáva. To nie, chcem si zachovať radosť z toho, že tu ešte môžem byť. Okrem práce, som rada, že mám rodinu, deti, vnúčatá... Žijem aj ich životy, som s nimi stále.

- - Inzercia - -