Dnes je streda, 18.júl 2018, meniny má: Kamila
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Verejnosť a kolegovia sa v piatok v SND rozlúčia s Mariánom Labudom

január 11, 2018 - 14:26
Priaznivci, divadelní a filmoví kolegovia, priatelia a široká verejnosť sa v piatok 12. januára pred poludním rozlúčia s osobnosťou slovenského a československého herectva Mariánom Labudom.

Posledná rozlúčka so zosnulým hercom Mariánom Labudom bude v piatok o 11:00 v Sále činohry v novej budove Slovenského národného divadla. Sála národného divadla sa otvorí o 10:30. Priniesť kyticu a pokloniť sa majstrovstvu zosnulého herca môže na scéne činohry každý až do začiatku poslednej rozlúčky, do 11:00. Kondolenčná kniha je vystavená vo foyer novej budovy SND od úmrtia umelca a podpísať sa do nej dá vždy hodinu pred divadelným predstavením a keď sa hrá.

Poslednú rozlúčku odvysiela v piatok o 11:00 v priamom prenose z novej budovy SND verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) na televíznej Jednotke. RTVS v tejto súvislosti zaradila do programu množstvo titulov, ktoré divákom a poslucháčom pripomenú majstrovstvo tohto významného slovenského herca. V programe poslednej rozlúčky vystúpia s príhovormi predstavitelia našej prvej divadelnej scény – generálny riaditeľ SND Marián Chudovský a riaditeľ Činohry SND Michal Vajdička. Za kolegov hercov sa s Mariánom Labudom rozlúčia medzi inými Martin Huba, Milan Kňažko, Emília Vášáryová, z mladej hereckej generácie Daniel Fischer a mnohí ďalší členovia činoherného súboru SND a aj hostia, dodala pre SITA Izabela Pažítková. Herecké umenie Labudu priblížia ukážky z jeho divadelnej, televíznej a filmovej tvorby.

Ako v parte uviedlo SND, Marián Labuda už počas štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave stál so svojimi generačnými spolupútnikmi pri jednom z najväčších medzinárodných úspechov slovenského divadla - slávnej inscenácii Kyrmezerovej Komedie o bohatci a Lazarovi (1964) v réžii Milana Sládka a Eduarda Žlábka. Už ako študent hosťoval v SND a po absolutóriu sa stal i jeho členom (1965 - 1968). Súbor Činohry SND však opustil a podujal sa byť spoluzakladateľom dôležitého míľnika v dejinách slovenskej kultúry, Divadla na Korze. V tomto legendárnom generačnom divadle sa naplno uplatnil Labudov zmysel pre grotesku a tragikomické postavy. Bolo to najmä v hrách ruskej klasiky. Marián Labuda tu stvárnil Chirina v Čechovovom Jubileu (1970), Šťastlivceva v Ostrovského Lese (1971), no najmä nezabudnuteľného Podkolesina v Gogoľovej Ženbe (1969).

V 60. rokoch bol nenahraditeľnou súčasťou aj ďalšieho priekopníckeho činu v dejinách slovenského divadelníctva, prieniku absurdnej drámy na naše javiská, a to najmä v inscenáciách Petra Mikulíka. Už na škole hral Parobka N v Mrožkovej Veselici (1963), neskôr Malého v Stroskotancoch (1969) v Divadle na Korze. Na scéne SND stvárnil Mašáta v Havlovom Vyrozumení (1966) či Brtka v Záhradnej slávnosti (1966) toho istého autora. V Divadle na Korze účinkoval aj v jednej z najznámejších hier absurdnej dramatiky v Beckettovom Čakaní na Godota (1968) v réžii Vladimíra Strniska a Milana Lasicu.

Po zrušení Divadla na Korze sa stal členom hereckého súboru Novej scény, kde pôsobil až do roku 1990. Tu naďalej rozvíjal svoje nezabudnuteľné herectvo najmä v inscenáciách Miloša Pietora a Vladimíra Strniska ako Andrej Prozorov v Čechovových Troch sestrách (1972), Simeonov-Piščik vo Višňovom sade (1984), Jožko Púčik v Stodolovom Jožkovi Púčikovi a jeho kariére (1979), Hrobár v Hamletovi (1974), Sganarel v Donovi Juanovi (1987), Pľuškin v Mŕtvych dušiach (1988) či Tartuffe v rovnomennej Milierovej hre (1988).

V roku 1990 sa znova stal členom Činohry Slovenského národného divadla. Nasledovala tu celá plejáda výrazných postáv, v ktorých predviedol celý svoj diapazón skúseného a zrelého herca. Publikum SND si Mariána Labudu pamätá ako Herzla z Mein Kampfu (1991), Pantaloneho zo Sluhu dvoch pánov (1991), Baltazára Slivku z Čaju u pána senátora (1992), Schigolcha z Lulu (1993), Vojvodu a Frederika z Ako sa vám páči (1996), Riaditeľa divadla zo Šesť postáv hľadá autora (1998), Čebutykina z Troch sestier (2008) či Willieho Clarka zo Zlatých chlapcov (2010). Jeho poslednou úlohou na doskách národného divadla bola postava Krautkopfa v Nestroyovom Pánovi Mimo (2014).

Marián Labuda úspešne hosťoval v rôznych divadlách na Slovensku i v Česku. V Štúdiu S zažiaril ako Ivan v skvelej inscenácii Kumšt (1997), v Divadle Astorka Korzo '90 zas v hre napísanej priamo na telo Moja mama mala brata (2013). Na hosťovaniach sa zrodili aj dva vrcholy zrelej fázy jeho hereckej divadelnej kariéry. Boli to dva vnútorne komplikované a rozporuplné dramatické charaktery. V roku 1999 hral v Divadle Andreja Bagara v Nitre titulného Macbetha (1999) v inscenácii českého režiséra Vladimíra Morávka. Za túto postavu bol nominovaný na Dosky za najlepší mužský herecký výkon. Úloha Tisa (2005), ktorú v rovnomennej inscenácii režiséra Rastislava Balleka naštudoval v bratislavskom Divadle Aréna, bola jeho hereckým koncertom a získal za ňu cenu Dosky.

Nesmierne bohatá je aj Labudova filmová kariéra. Zahŕňa širokú škálu od komických až po dramatické postavy. Diváci si ho pamätajú ako skvelého komika, napríklad z Ťapákovej populárnej komédie Pacho, hybský zbojník či zo Zacharových Sebechlebských hudcov (1975). Psychologicky intímnejšie a komplikovanejšie roly si zahral vo filmoch Martina Šulíka, ktorý ho pravidelne obsadzoval do svojich snímok Orbis Pictus (1997), Zabíjačka (1999) či Krajinka (2000). Najslávnejšou šulíkovskou postavou Mariána Labudu bol na povrchu drsný, no vnútri dobrácky otec vo filme Záhrada (1995), za ktorého dostal Českého leva. Bol obľúbeným hercom českých filmových režisérov, ktorí často siahali po jeho talente. V Česku natočil okrem iného filmy Buldoci a třešně (1981), Dobří holubi se vracejí (1988), Anděl svádí ďábla (1988), Vážení přátelé, ano (1989), Akumulátor (1994) či Kráľ Ubu (1996), za ktorého si vyslúžil nomináciu na ďalšieho Českého leva. Preslávila ho však najmä spolupráca s oscarovým režisérom Jiřím Menzlom, s ktorým natočil filmy Konec starých časů (1989), Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1993), Obsluhoval som anglického kráľa (2006). Najslávnejšou filmovou postavou Mariána Labudu bol však pán Pávek z filmu nominovaného na Oscara Vesničko má středisková (1985). Jiří Menzel nebol jediným oscarovým režisérom, ktorého Marián Labuda zaujal. Legenda európskej kinematografie a oscarový režisér István Szabó ho obsadil po boku európskych i hollywoodskych hviezd do filmu Stretnutie s Venušou (1991), dodáva v parte SND.

Foto a zdroj: SITA

- - Inzercia - -