Dnes je sobota, 23.jún 2018, meniny má: Sidónia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

EVA EVELYN KRAMEROVÁ: Som introvert, no mnohí mi to neveria

marec 12, 2018 - 07:00
Po ťažkom a upracovanom roku si EVA EVELYN KRAMEROVÁ dopriala výdatný oddych na dovolenke v Kolumbii, odkiaľ sa pred pár dňami vrátila späť domov, aby so všetkým, čo k tomu patrí, odpremiérovala film Martina Šulíka Tlmočník, v ktorom stvárnila jednu z postáv.

Ste s filmom Tlmočník divácky spokojná?

Veľmi. Páči sa mi, premiérovo som ho videla priamo v Berlíne. Povedala som si, že chcem zažiť pravú festivalovú atmosféru a na Berlinale sa mi ponúkal celoživotný zážitok, ktorý som si nechcela dať ujsť. Prekvapilo ma, že napriek ťažkej téme má tento film aj príjemný humor, naozaj som sa schuti zasmiala, no pri prekvapivom závere som si zase poplakala s ostatnými v sále.

Takže sa vás jeho posolstvo dotklo.

Veľmi. Je dôležité, že sa filmy tohto typu nakrúcajú a povinne by ho mal vidieť každý z mladých a dvakrát tí, ktorí popierajú historické fakty či holokaust. Myslím, že mladšia generácia akoby opomínala históriu, jej krvavé príbehy, ktoré sa zdajú byť neuveriteľné, no pritom sa skutočne stali. A nestali sa dávno, stali sa „pred chvíľou“, je to pár rokov dozadu. O to viac sa ma to dotýka.

Evi, mnohí vás majú za neherečku a zrazu takáto pekná, náročná filmová úloha, navyše dobre zvládnutá. Samu seba vidíte alebo nevidíte ako herečku?

Som amatérska herečka. Mám skúsenosti s herectvom, baví a napĺňa ma. Navyše, ponuka od Martina Šulíka zahrať si s hviezdami ako Peter Simonischek a Jiří Menzel sa neodmieta, alebo áno? (smiech) Som rada a je to pre mňa česť byť súčasťou tohto vydareného filmu.

S Jířim Menzlom si padli do oka, režisér mladej herečke ihneď navrhol tykanie

Aj viete, kedy ste režisérovi Šulíkovi padli do oka?

Videl ma pred pár rokmi v jednom študentskom filme a odvtedy ma možno párkrát zaregistroval.

Mali ste pri nakrúcaní trému?

Pri samotnom nakrúcaní nie, na to som sa vždy tešila. Samozrejme, cítim istý druh napätia, hovorím si – bože, dúfam, že to urobím dobre, ale nie je to tréma v pravom slova zmysle. Tá prichádza skôr pri živých vystúpeniach. Veľa ľudí mi to neverí, ale v skutočnosti som introvert a veľa vecí vnútorne prežívam a nie vždy mi je príjemné postaviť sa pred ľudí. Aj preto už nerobím stand-upy. 

Mávate občas pocit, že sa potrebujeme pred ľuďmi skryť?

Určite. Tento pocit má podľa mňa drvivá väčšina ľudí, ktorí sú na očiach. Potrebujem samotu a pokoj, preto rada a často cestujem niekam, kde ma neoslovujú úplne cudzí ľudia, ktorí majú pocit, že sme kamaráti, no pritom som ich v živote nevidela a oni mňa tiež len na televíznej obrazovke.

Evelyn sa objavila aj v markizáckej Chart Show

evelyn.jpg

Foto: 
TV Markíza

Film je v kinách, čo vás zamestnáva v súčasnosti?

Aktuálne ideme nakrúcať jeden komediálny seriál, no ešte o ňom nemôžeme podrobne hovoriť, takže diváci si ešte chvíľu budú musieť počkať. Zamestnávať ma to bude od apríla až do konca leta.

To je herecký potenciál a čo ten autorský? Ide vám to aj s písaním.

Písanie ma baví, aj to magazínové, aj scenáristické. Teraz mám rozpísanú minibrožúrku o diétach, ženských témach, v ktorých som ako doma a dívam sa na ne sarkasticky a s nadhľadom. Myslím, že moji fanúšikovia odo mňa nič intelektuálne neočakávajú, chcem ich baviť aj naďalej.

Akým spôsobom oddychujete, aby ste si utriedili myšlienky?

Ako kedy. Niekedy mi pomôže samota, čo je v poslednom čase často, a potom pri už spomínanom cestovaní. Vtedy zažívam absolútnu voľnosť, vymaním sa z kolotoča povinností a mám pocit, že v tej chvíli zažívam tie najkrajšie a najlepšie veci. Domov sa vraciam nabitá novou energiou. No keď potrebujem byť kreatívna, potrebujem prítomnosť ľudí. Stačí mi ich pozorovať, vnímať to, ako hovoria, čo hovoria, ako sa správajú...

Hovorme teda ešte chvíľu o cestovaní, kam sa chystáte tento rok?

Neviem, kam to bude najbližšie, pretože len pred pár dňami som sa vrátila z Kolumbie, kde som bola od decembra do konca januára, no poviem vám pravdu, že ma to opäť ťahá do Južnej Ameriky.

Nejako vás opantala...

Veľmi! Aj keď to bolo miestami hrozné, uvedomila som si, v akej pohodlnej bublinke si my tu žijeme, čo všetko máme, napriek tomu si to nevážime a sme neskutočne rozmaznaní. Často som sa v Kolumbii dostala do situácie, keď som bola prinútená vyjsť z vlastnej komfortnej zóny a jednoducho sa zbytočne nezamýšľať a len danú situáciu zvládnuť a vydržať. Paradoxne, vtedy som pocítila, že žijem autenticky, a to človeka parádne prekrví.

Energická blond baba v Kolumbii, no čo si budeme... Nebáli ste sa?

A ako! Kolumbia nie je veľmi turistami vyhľadávaná a ocitla som sa v dedinkách, kde nebol jediný Európan, ani nikto, kto by sa Európanovi vizuálne čo len podobal. Vtedy zastal život a čas a vybičovala som sa k vrcholu svojej obozretnosti. Niektorí domorodci v živote nevideli blondínku, čo bolo občas veľmi zaujímavé (smiech).

Predpokladám, že ste necestovali sama.

Nie, tentoraz som bola so svojím priateľom a s kolegom Števkom Martinovičom a pridal sa k nám ešte jeden kamarát. Sprievodcu nám robil jeden známy, ktorý v Kolumbii už niekoľko rokov žije a jeho manželka, ktorá je rodená Kolumbijčanka, takže sme boli celkom veselá a zohratá partia.

Mladí ľudia zvyknú odcestovať za oddychom hlavne počas veľkonočných sviatkov, tie sa nám blížia teraz, ako ich strávite?

Málokedy sa mi podarí prísť domov do Dolného Kubína, už som zakotvila v Bratislave, ale keď idem, tak na Veľkú noc. Samozrejme, je to iné, ako keď sme boli malé, keď sme sa tvárili, že nechceme byť obliate, ale pritom v skutočnosti sme na nič iné, ako na pekných kúpačov nečakali (smiech).

Máte nejaké konkrétne zážitky späté s Veľkou nocou?

Okrem malých ranných infarktov, keď vám lejú ľadovú vodu do postele? Ani nie (smiech). Sviatky sa mi spájajú s mojou rodinou, ktorú si vtedy užívam. Som rada, keď ma príde poliať môj osemdesiatdvaročný dedko, nastrieka mi na hlavu voňavku, ktorú sme mu priviezli zo zahraničia tesne po prevrate a on ju stále má a vytiahne ju len na Veľkú noc, tak si ju považuje. Roky smrdí rovnako a rok čo rok ma z nej parádne bolí pri vdychovaní hlava (smiech). No mám veľmi rada tieto momenty a chýbali by mi, keby neboli.

- - Inzercia - -