Dnes je sobota, 23.jún 2018, meniny má: Sidónia
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Rande s Marekom Fašiangom: Doma mi neprežijú ani kaktusy

apríl 16, 2018 - 09:08
MAREK FAŠIANG je nielen sympatický, ale aj mimoriadne šikovný a podnikavý mladý muž, ktorý má rád svoju prácu a herectvo berie len ako hobby. Napriek tomu v súčasnosti hviezdi v seriáli Oteckovia. Pri rozhovore sme sa stretli v jednej z jeho šiestich kaviarní, kde nám v príjemnej atmosfére prezradil aj to, ako sa cítil v koži Harryho Pottera.

Televíznych divákov ste zaujali v postave otecka. Marek, ak sa nemýlim, vy deti nemáte.

Práveže so scénami s malou Julinkou, alebo Laurinkou v súkromí, nemám absolútne žiadny problém. Laurinka je zlaté dievčatko a vybudovať si k nej pozitívny vzťah, nehovorím, že priamo otcovský, je naozaj jednoduché. To dievča je v súkromnom živote ešte oveľa milšie ako na obraze. Takže z tohto pohľadu je to jednoduché. Rád ju sám od seba pohladím, vypočujem, zasmejem sa s ňou. Myslím, že aj ona ma má veľmi rada, sme kamaráti a parťáci. 

Znežneli ste pri tom?

To asi nie (smiech). No medzi nami, niekedy s tým už mám problém a bojujem s postavou Tomáša. Je to chlap, ktorý je vykreslený ako neskutočne kladná postava. Všetko si nechá, všetko chápe a večne sa ospravedlňuje... Priznám sa, že mi to už niekedy lezie na nervy.

Presne to som sa chcela spýtať, či už nemáte plné zuby tej seriálovej dobroty...

Niekedy áno. Sám sa pozastavujem nad scenárom a rozmýšľam nad tým, že v osobnom živote by som ani zďaleka takto nekonal. Ale zase je dobre, že je v Oteckoch aj takáto postava. Aj preto je seriál taký úspešný. Stretli sme sa v ňom štyria rôzni chlapi, štyri rôzne charaktery, a to je na tom to zaujímavé. Nie sme rovnakí, každý je niečím výnimočný a zrejme tam musí byť aj takýto nežný a sladký zádumčivý veterinár (smiech).

Apropo, veterinár. Marek, čo vy a zvieratá v súkromí? Ide to dokopy?

Mám ich rád, no doma žiadne nemám. Domov chodím prakticky iba prespať, čo by tam robilo chúďa zviera? Veď mne neprežijú doma ani kaktusy...

A čo sa stalo, odkedy ste populárny, no poli pracovných ponúk? Je ich zrazu viac?

Čo sa herectva týka, zatiaľ nie, neprišli žiadne vážne ponuky. Neberiem to ako tragédiu, som nová tvár, ľudia si na mňa musia zvyknúť, niekam ma zaradiť. Tak isto asi čakajú, ako viem pracovať so svojou postavou, či viem niečo zahrať, alebo iba tak stojím a krčím čelom (smiech).

A vaše subjektívne pocity sú aké, viete aj niečo zahrať?

Toto je ťažká otázka, na ňu by mali reagovať tí, ktorí to dokážu posúdiť. No už sa cítim pred kamerou istejší. Nakrúcanie bolo pre mňa niečo nové, minimálne prvý mesiac som si nebol istý, no prešiel nejaký čas a zmenilo sa to. Každým nakrúcacím dňom je môj pocit lepší, som istejší, prirodzenejší, myslím, že už nie som až taký strnulý, ako som bol na začiatku. Je to ako vo všetkom, keď ste v niečom nový, chvíľu vám trvá, kým sa adaptujete. Teraz sa už v mojej seriálovej postave cítim naozaj komfortne.

Nemali ste obavy, že vaše meno budú v umeleckej sfére porovnávať a konfrontovať s vašou maminou?

Myslíte, že by ma niekto mohol považovať za protekčného?

Povedzme.

Áno, moja mama je síce riaditeľkou Divadla Nová scéna, ale myslím, že s televíziou ako takou a tobôž s mojou prácou v televízii to nemá nič spoločné. Zatiaľ som sa s tým našťastie nestretol. A keby si to aj niekto myslel, čo by som proti tomu zmohol? Nech si myslí. A keby aj okolo mňa kolovali fámy o protekcii, tak by mi to bolo asi aj jedno. Ja viem, ako to bolo, viem, že predo mnou bolo na kastingu štrnásť hercov... Zrejme sa im nikto na tú postavu nehodil a vybrali mňa. Či to bolo dobré rozhodnutie, to nechám na divákov.

Mamina vás ako herca kritizuje?

Áno. Mamu som pozval aj na prvé slávnostné premietanie a bola jednou z prvých, ktorí ma v seriáli vôbec videli. Mama bola vždy tá prvá, s ktorou som konzultoval umelecké veci, herecké ponuky, vždy to bol môj konzultant a poradca, čo sa práce týka. Tak to zostalo, je to moja kritička.

Marek, vy však už s herectvom máte dlhšie skúsenosti. Keď sa povie Harry Potter...

To som ja! (smiech)

Je to také vaše prekliatie?

Tak by som to celkom nenazval, ale keď niekam prídem a chcú, aby som povedal zaklínadlo, vtedy je to prekliatie. Nemám to rád, ale Harryho ako postavu áno. Aj filmy o ňom a som veľmi hrdý, že som mohol byť ich súčasťou.

Ste Harryho fanúšik?

Priznám sa vám, že som nečítal ani jednu knihu o ňom. Teda takýto fanúšik nie som. Filmy sa stali kultovými a páčia sa mi čím ďalej tým viac. Špeciálne prvé časti vrátane tých, ktoré som ešte nedaboval, tie boli ešte trošku viac rozprávkové. No v globále som Harry pozitív.

Keď to nie je Harry Potter, čo čítate?

Nechcem povedať, že som nenáročný čitateľ, no keď sa už dostanem k nejakej knihe, chcem si v prvom rade oddýchnuť. Mám rád knihy, ktoré sú zaujímavé a pútavé, a pri ktorých sa nemusím extra zamýšľať nad zmyslom života. Historické romány, dobrodružné knihy, knihy Juraja Červenáka. Bavia ma detektívky, ktoré sa odohrávajú v mestách, ktoré dobre poznám ako Bratislava, Praha, Viedeň, Banská Štiavnica...

Spomínali sme, že vlastníte šesť kaviarní, máte momentálne nerealizované sny či projekty, ktoré by ste chceli v najbližšej dobe rozbehnúť?

Pracujem na troch nových projektoch, všetky sa týkajú primárne gastronómie, ale mám aj projekty, ktoré sa týkajú ľahkého developmentu. Mám plány i sny, ale nič konkrétne, o čom by som vám teraz mohol a chcel hovoriť. Našťastie sa pohybujem v spoločnosti zaujímavých ľudí, a to na všetkých poliach, na ktorých pôsobím, čo mi prináša množstvo nápadov, myšlienok a možností na zamyslenie sa.

Kaviareň vo Viedni je váš prvý zahraničný počin?

Nedávno som mal otvárať pobočku kaviarne aj v Prahe, ale pre časovú vyťaženosť som musel od tohto projektu ustúpiť. Prahu mám rád, preto to bola aj moja ambícia, ale teraz sa musím sústrediť na projekty, ktoré mám rozbehnuté na Slovensku, vrátane Oteckov. Ďalšiu zahraničnú expanziu som nateraz stopol.

Vo vašom prípade bol plán B herectvo alebo podnikanie?

Bolo to herectvo. Dostalo sa ku mne náhodou a som tomu rád. Nie som štandardný herec, vyštudoval som gymnázium, potom právo. Nikdy som sa nevydal rýdzo umeleckou linkou, chcel som mať v rukách remeslo, ako sa hovorí. Čo sa umeleckej sféry týka, od malička som robil len dabing a vďaka nemu som sa dostal na obraz do pár menších postáv. Herectvo ma bavilo, no bola to vedľajšia koľaj, ktorú som považoval len za občasné hobby, nebral som to ako vážnu kariéru. Preto sa mi život zmenil, keď sa zrazu z toho hobby stala seriózna práca, ktorá ma momentálne časovo dosť zamestnáva.

Čo vás zamestnáva okrem herectva a podnikania?

Môj život z deväťdesiatich percent je práca, či už herecká alebo podnikanie. Okrem kaviarní sa venujem aj iným segmentom podnikania, stále sa snažím vymýšľať niečo nové. Hlavná je teda práca, nasleduje šport. Rád vypínam na horách a pri cestovaní. No musím sa priznať, že pracujem rád, lebo ma to naozaj baví.

Podnikanie je istý druh adrenalínu, no ten je ukrytý aj vo vašom milovanom športe. Doprajete si adrenalín aj v rámci neho?

To áno! Adrenalínové a akčné športy mám veľmi rád. Pri nich si človek neuvedomuje, že trpí. Čo sa športu týka, nie som vytrvalostný typ, vytrvalostné športy obdivujem, ale nedal by som to. Mám kamarátov, ktorí robia triatlon, ironmanov, ktorí šliapu dvesto kilometrov na bicykli a bežia štyridsať kilometrov... Na toto nemám.

Takže nie ste z tých, ktorí by oddychovali ležaním na pláži...

Šport je neoddeliteľná súčasť môjho života a odvetrajú sa mi pri ňom problémy. Keď som chorý, alebo sa mi pritrafí nejaké zranenie a nemôžem sa znova aktívne a plnohodnotne hýbať, trpím. Nie som síce vrcholový športovec, ale mám rád rôzne druhy športov a aj ich rád striedam.

Mali ste v minulosti nejaké vážne zranenia?

Asi pred piatimi rokmi som mal takú dobrú trojročnicu. Keď som náhodou niekam prišiel bez sadry alebo bez barly, všetci sa na mňa dívali, čo sa stalo, kde mám svoje doplnky a či nemám nejaké nové zranenie (smiech). V priebehu spomínaných troch rokov som mal zlomenú nohu, lopatku, zápästie, natrhnuté krížne väzy v kolene a ešte do toho operované slepé črevo a raz vykĺbené rameno (smiech).

Spomínali ste cestovanie, láka vás gastronómia, zážitky, adrenalín?

Všetko v jednom. Priznám sa, že si vyberám také destinácie, kde sa dá surfovať, spájam cestovanie so športom. Nie som z tých cestovateľov, ktorí by potrebovali navštevovať múzeá a galérie a stáť v rade, aby som videl nejaké obrazy či sochy... Skôr si vychutnávam atmosféru mesta. Prechádzam sa po jeho uliciach, občas si sadnem kde-tu na kávičku a pozorujem okolie. A potom som cestovateľ, ktorý má rád prírodu. Ak je možnosť prespať niekde vonku, s tým nemám problém, mám to rád.

Asi aj z profesionálneho hľadiska vnímate gastronómiu, zariadenia kaviarní...

Áno, veľmi. Vždy keď niekam idem a vidím pekný koncept alebo pekné jedlo, okamžite robím fotky a nechávam to pôsobiť na seba ako inšpiráciu. Aj pri mojich prevádzkach veľa čerpám z aktuálneho zážitku alebo pocitu. Za posledné dva roky som bol veľmi očarený Portugalskom, najmä Lisabonom. Keď som pred dvomi rokmi otváral prevádzku vo Viedni, nechal som sa vyslovene uniesť štýlom Lisabonu a jej zariadenie má pôsobiť ako jedna z jeho uličiek. A to sa aj, dúfam, podarilo.

Čo sa týka vášho súkromného života, viem o vás, že ste momentálne sám. Užívate si single status?

Som sám, to je pravda a ešte je to pomerne čerstvé. Sú to asi tri mesiace, a preto to zatiaľ veľmi neriešim. Vlastne mám toľko práce a aktivít, že to ani nestíham riešiť a momentálne mi ani nič nechýba. Aktuálne sa snažím vychutnávať si to, čo je. Mám jedno z tých lepších období. Všetci sú zdraví, robota ma baví, podnikanie funguje... 

A nechali by ste sa zbaliť?

Pravdaže, nehovorím že nie, keď sa nájde zaujímavá žena...

Myslím si, že to príde a čakajú vás krušné časy, ruka v ruke s medializáciou a sladkou postavou veterinára...

(smiech) Viete, myslím si, že som už natoľko skúsený, čo sa týchto vecí týka a viem odhadnúť, o čo by ktorej žene mohlo ísť. No pokiaľ budem zbalený osudovou ženou, prečo nie?

Foto: TV Markíza, arc

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -