Dnes je utorok, 12.november 2019, meniny má: Svätopluk
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Romana Dang Van: Vieru a pokoru možno vo Vietname krájať

február 08, 2019 - 15:37
Mladá herečka s exotickým menom ROMANA DANG VAN už pár sezón exceluje na doskách Divadla Nová scéna. Najnovšie v divadelnej dramatizácii klasiky z pera Jane Austenovej Rozum a cit. Romana je sympatická a otvorená žena, s ktorou sa možno rozprávať na akúkoľvek tému. A tak reč bola nielen o hereckých výzvach, ale aj o pripravovanej svadbe, viere a láske k Vietnamu.

Romanka, keď sa povie rozum a cit, čo z toho si vyberiete?

Ešte pred rokmi by som možno povedala, že cit. Aj preto mi je postava Marry Ann veľmi blízka. Pubertu aj mladosť som prežila plná citov, aj preto som „navystrájala“ niektoré veci (smiech). No teraz by bol výber ťažší. Už som rozumnejšia a do niektorých vecí idem viac s rozumom ako s citom.

Máte za sebou obdobie, keď ste konali bez rozumu?

Určite, najmä čo sa týka môjho pobytu na konzervatóriu. Tam som určite konala len citovo, rozum som až tak nepoužívala. Na druhej strane, nebola som jediná, keď si tak spomínam na ostatných študentov... (smiech).

Pamätáte si na moment, keď ste sa začali správať ako dospelá žena?

Bolo to v dvadsiatke, vtedy som stretla terajšieho priateľa. Je odo mňa o sedem rokov starší, očaril ma svojimi postojmi. Pri ňom som sa naučila viac premýšľať a vnímať zodpovednosť nad svojím životom intenzívnejšie.

Takže on vás istým spôsobom „uzemnil“?

Určite áno. Zbavil ma roztržitosti, ktorá mi bola dovtedy vlastná. Asi aj mojim rodičom odľahlo. Myslím si, že sme sa skutočne našli. Ja mu dávam viac energie do života, on je moja kotva.

Na druhej strane citovosť je povinná výbava herca. Všetko, čo život prinesie, herec zúročí viac ako obyčajný človek.

Áno, máme výhodu, že si môžeme vybrať život, aký chceme na javisku prežiť. Či sa romanticky zaľúbime, či budeme hrať mrchu, neprajníka, pobláznené dievča. Na javisku môžeme nechať voľný priebeh citom.

Kde získavate energiu, aby ste mohli žiť toľko divadelných životov a aj  vlastný?

Veľmi rada maľujem, najmä vietnamské krajinky, prírodu, rada dávam na plátno zeleň. Portréty ma až tak nebavia. No a veľa energie prijímam z divadla a z diváckeho potlesku. Keď nás divák ocení dlhým úprimným potleskom, vraciam sa spokojná domov, vyložím si nohy a hovorím si – stálo to za to!

Vietnam je domov vášho otca a teda aj kus z vás. Ako často sa tam vraciate?

Chodievame tam na mesiac takmer každé leto. Na menej by sa to neoplatilo. Miestni sú iní než Slováci, majú iné priority. Vždy sa teším, ako tam spomalím, keď vidím babičku, ako sa za ničím nenáhli. Jej jediný problém je rozhodnúť, čo uvariť na obed, na večeru, v pokoji uprace, ide do práce... Chodíme si tam oddýchnuť.

Čo z vietnamskej mentality by sme si mohli, my Slováci, osvojiť?

Vieru a pokoru. Tie sa dajú vo Vietname krájať, toľko jej majú, sú veľmi citeľné. Sú to ich dva základné princípy, moja rodina je silne budhisticky založená.

Koho okrem babičky máte vo Vietname?

Je nás veľmi veľa. Tety, ujovia, desiatky sesterníc a bratrancov... Vážne nepreháňam, je nás vyše štyridsať.

Čo hovorí vietnamská rodinná vetva na vašu kariéru? Na to, že ste sa uchytili v divadle a máte stále angažmán?

Sú veľmi šťastní. No čo sa šoubiznisu a herectva týka, sa nedá porovnávať. Tam to funguje ako v Hollywoode. Miestne hviezdy sú naozaj hviezdy, rozprávkovo zarábajú, majú vysoké postavenie. 

Videli vás niekedy hrať?

Áno, dokonca jeden seriál, ktorý som nakrútila na Slovensku, nedávno dávali aj vo Vietname. Tak isto videli niekoľko predstavení prostredníctvom videozáznamov.

Momentálne vás naplno zamestnáva Divadlo Nová scéna, stíhate ešte aj inú, povedzme televíznu tvorbu?

Mám za sebou pár seriálových pokusov, napríklad Chlapi neplačú a nakrútila som pár dielov Susedov. Som človek, ktorý veľmi rád pracuje, prijíma nové výzvy, preto účinkujem aj v českých divadlách, čo je časovo pomerne náročné a dosť ma to zamestnáva. Som rada, že momentálne mám pokojnejšie obdobie. Viem, aké to je nakrúcať seriál a skúšať naraz štyri divadelné inscenácie... Vtedy sa to u mňa nezaobišlo bez kolapsu a musela som ubrať tempo. No keď príde zaujímavá ponuka, poteším sa.

Romana, spomínali ste budhizmus. Je to vierovyznanie, ktoré je aj vám blízke? 

Áno. Môj ocino je budhista, mamina katolíčka. Často sa o tom rozprávame so snúbencom, aktuálne plánujeme svadbu a rozmýšľame, či bude v kostole alebo nie. Aj on je katolík, no mne je budhizmus bližší ako kresťanstvo. Dáva mi viac slobody, umožňuje mi veriť v seba, vo svoj život a v život mojej rodiny. Nedokážem to opísať slovami, no nie je to len viera v Budhu ako takého.

Máte už dátum svadby?

Zasnúbili sme sa pred dvomi rokmi, aj sme začali chystať svadbu, ale prišli iné povinnosti a tie nám prehádzali priority. Nedávno sme si kúpili byt a ten zhltol všetky úspory a ešte sme si brali aj hypotéku. No neľutujeme to, dnes je to bežné. Takže svadbu sme odsunuli. Špekulujeme, ako ju zrealizovať po finančnej stránke.

Každé dievča si svoj veľký deň predstavuje už od mala a vie, čo na ňom rozhodne nebude chýbať. Čo je to u vás?

Túžim po veľkej krásnej svadbe, čo môj snúbenec nie celkom chápe (smiech). No ja sa mu snažím vysvetliť, že sa plánujem vydať len raz za život a chcem si to parádne užiť.

Čomu sa venuje váš budúci manžel?

Kedysi sa venoval aktívne tancu, pri tanci sme sa aj spoznali, obaja sme tancovali u Laciho Strikea. Dnes už tancuje menej, pracuje v štátnej sfére, no tanec je jeden z našich koníčkov, ktorý nás okrem lásky spája.

- - Inzercia - -