Dnes je utorok, 12.november 2019, meniny má: Svätopluk
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Čo je ATOPICKÝ EKZÉM

február 11, 2019 - 14:30
Atopický ekzém je chronické zápalové ochorenie kože charakterizované suchou a zapálenou kožou, ktorá intenzívne svrbí. Ochorenie nie je nákazlivé!

Prvé prejavy ekzému môžu vzniknúť v ktoromkoľvek veku, avšak najčastejšie sa objavujú v rannom detstve, a preto je ochorenie známe aj pod názvom detský ekzém. Ochorenie nie je nákazlivé, prenáša sa na základe genetických predpokladov. Ak sa vyskytuje u jedného rodiča, riziko prenosu na dieťa je 60 %, pokiaľ sú postihnutí obaja rodičia, pravdepodobnosť dedičnosti ochorenia sa zvyšuje na 80 %. Zvýšené riziko výskytu ochorenia je aj v prípade, ak atopickým ekzémom trpí niekto z blízkych príbuzných napríklad starý rodič, bratranec, sesternica, atď.

ČO MÔŽE VYVOLAŤ ATOPICKÝ EKZÉM?

Vyvolávajúce príčiny atopického ekzému sú rôznej a žiaľ, niekedy aj neznámej povahy. Okrem vrodenej predispozície na vznik a vývoj ochorenia vplýva stav imunity pacienta, zmeny v štruktúre kože, faktory vonkajšieho prostredia a alergény. Práve alergény bývajú najčastejším spúšťačom mechanizmu ochorenia.

AKÉ ZMENY VZNIKAJÚ V KOŽI PRI ATOPICKOM EKZÉME?

U osôb s atopickým ekzémom sú pozorované abnormality v štruktúre kože, charakterizované poruchou bariérovej funkcie kože.

ČO TO VLASTNE ZNAMENÁ – PORUŠENÁ BARIÉROVÁ FUNKCIA KOŽE?

Kožná bariéra predstavuje systém chrániaci kožu pred pôsobiacimi vonkajšími vplyvmi a pred jej vysúšaním. Pre názornosť sa dá kožná bariéra prirovnať k modelu “tehly a malta”, kde kožné bunky predstavujú tehly a kožné lipidy maltu. Bunky pokožky u atopických pacientov sú menšie v porovnaní so zdravou kožou a tak sa na povrchu kože nevytvára tesná vrstva buniek, ale vrstva s medzerami. Súčasne je znížené aj množstvo kožných lipidov (“malty”) v povrchových vrstvách kože, čo má za následok jej zvýšenú priepustnosť pre škodlivé látky zvonku a zvýšené odparovanie vody z kože. Výsledkom týchto zmien je porucha v hydratácii kože a jej znížená regeneračná schopnosť, čo sa klinicky prejaví suchou a ošupujúcou sa pokožkou. Takto poškodená koža nedokáže dostatočne odolávať pôsobeniu rôznych látok z vonkajšieho prostredia, po čase sa stáva pre tieto látky ľahšie priepustnou a to je prvý krok k naštartovaniu senzibilizácie organizmu.

ČO MÔŽE VYPROVOKOVAŤ ATOPICKÝ EKZÉM?

Okrem už spomenutých príčin, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri vzniku atopického ekzému, existuje ďalší rad faktorov prispievajúcich k exacerbácii ekzému. Medzi tieto faktory patria infekcie, nízka vlhkosťvzduchu, používanie drsných dráždivých mydiel, nedostatočné premasťovanie kože a duševný stres.

AKÝ JE PRIEBEH ATOPICKÉHO EKZÉMU?

Atopický ekzém môže vzniknúť v ktoromkoľvek veku, avšak najčastejšie sa s ním stretávame v kojeneckom a rannom detskom období. Klinické prejavy atopického ekzému sú rozmanité, meniace sa v závislosti od veku pacienta. V akútnej faze ochorenia nachádzame červené plochy, niekedy s drobnými červenými vyrážkami alebo až pľuzgierikmi na povrchu. Intenzívne svrbenie ložísk vedie k ich rozškriabaniu a pri zavlečení bakteriálnej infekcie do ekzému následne k ich mokvaniu. Chronické kožné zmeny sú výsledkom tkanivovej prestavby vyvolanej chronickým zápalom. Prejavujú sa plošne zhrubnutou, suchou a drsnou kožou s tuhými vyrážkami. Ekzém môže postihovať ktorúkoľvek oblasť kože. V kojeneckom období sa objavuje najčastejšie na tvári a vo vlasatej časti hlavy s prípadným šírením na trup a vonkajšie partie končatín. Vznik ekzému v tomto období býva často spojený s potravinovou alergiou. V detskom veku nachádzame prejavy ekzému najmä v lakťových a podkolenných zhyboch, na zápästiach a v okolí členkov. Spúšťacím faktorom bývajú infekcie. U adolescentov a dospelých sa stretávame so zápalom kože v oblasti hlavy, krku, dekoltu a na rukách. Vyvolávajúcim faktorom bývajú hormonálne zmeny, stres a infekcie. Okrem kožných prejavov pacientov často trápi neznesiteľné svrbenie kože, ktoré sa zintenzívňuje najmä v noci. Svrbenie núti k škrabaniu sa, čím sa ďalej prehlbuje poškodenie kože a táto sa stáva zraniteľnejšou a vnímavejšou na infekcie. Priebeh ochorenia je chronický, charakterizovaný periódami zhoršovania sa ekzému s fázami jeho zlepšenia. U väčšiny atopikov dochádza k sezónnemu zlepšeniu v lete. Predikovať priebeh ekzému je obtiažne. Nedá sa predpovedať, ako dlho bude ekzém “prenasledovať” počas života konkrétneho jedinca. Zlepšenie až jeho úplné vymiznutie po puberte je veľmi časté a po 50. roku života sa atopický ekzém vidí len veľmi zriedkavo. No aj keď príznaky ochorenia na určitý čas vymiznú, netreba zabúdať, že vďaka genetickej predispozícii môže ochorenie kedykoľvek opäť prepuknúť.

collage.jpg

AKÝ JE PRIEBEH ATOPICKÉHO EKZÉMU?
Foto: 
shutterstock.com

AKÁ JE LIEČBA ATOPICKÉHO EKZÉMU?

Liečba atopického ekzému spadá do rúk dermatológa. Pri výbere vhodnej terapie sa riadime aktuálnym stavom pacienta, intenzitou a rozsahom kožných zmien. Dôležitou súčasťou liečby je dodržiavanie režimových opatrení, ktoré sú zamerané na odstránenie možných provokačných faktorov.

U detí s atopickým ekzémom, ale aj u detí s vysokou pravdepodobnosťou rozvoja atopického ekzému odporúčame do prvého roka života hypoalergénnu diétu s vynechaním najčastejších potravinových alergénov (mlieko, citrusy, vajce, orechy, kakao, ryby, korenie a iné). Matky podporujeme v dostatočne dlhom dojčení, pričom aj tie by sa mali v priebehu dojčenia vyvarovať konzumácii rizikových potravín. Prvé sa začínajú opatrne pridávať zeleninové príkrmy, postupne aj s vareným bielym mäsom. Rovnakú potravinu odporúčame podávať 3-5 dní, pričom sledujeme prípadné nepriaznivé reakcie. Zeleninu a ovocie odporúčame u rizikových detí podávať spočiatku tepelne upravované, nakoľko tepelnou úpravou strácajú svoju alergogénnu schopnosť. Čerstvé ovocie a zeleninu podávame neskôr, až po overení dobrej znášanlivosti tepelne upravených potravín. Mliečne výrobky a vajcia u detí so sklonom k atopii zaradíme do jedálnička až po 2. roku života. U ekzematikov je rovnako potrebné vyhnúť sa konzumácii potravín s vysokým obsahom histaminu. Histamín je schopný vyvolať zápalové reakcie a svrbenie kože podobne ako klasické alergény. K takýmto zakázaným potravinám patrí med, kakao, čokoláda, orechy, sladkosti, zrejúce syry, ostré koreniny.

Po 2. roku života má diéta už len doplnkový význam, dochádza postupne k nástupu tolerancie a začínajú prevažovať faktory vonkajšieho prostredia a vplyv infekcií, v období puberty sa pridávajú hormonálne zmeny. K režimovým opatreniam patrí aj úprava domáceho prostredia (vylúčiť látky zachytávajúce prach a roztoče), vzdušné bavlnené oblečenie, šetrná hygiene kože, vhodné záľuby a neskôr aj výber vhodného povolania. Najväčší liečebný význam má vonkajšia terapia ekzému (maste, krémy, oleje). Jej hlavnou úlohou je tíšiť zápal a svrbenie kože, liečiť prípadnú pridruženú infekciu a zlepšovať kožnú bariéru. V akútnej faze ochorenia sa krátkodobo používajú kortikoidné masti, ktoré sa po zmiernení zápalu po niekoľkých dňoch aplikácie môžu nahradiť modernými imunomodulačnými krémami. Lokálny imunomodulátor predstavuje nehormonálnu alternatívu v liečbe atopického ekzému. Je vhodný aj na dlhodobé používanie. Svrbenie kože sa tlmí celkovo podávanými antihistaminikami. Na hygienu kože ekzematikov odporúčame používať nedráždivé umývacie olejové emulzie, ktoré kožu šetrne umyjú, ale súčasne aj premasťujú. V starostlivosti o kožu ekzematika sa kladie veľký dôraz na pravidelné a dôkladné premasťovanie pokožky počas celého roka.

- - Inzercia - -