Dnes je utorok, 12.november 2019, meniny má: Svätopluk
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Eva Krížiková: Prvá dáma slovenskej komédie oslavuje

júl 25, 2019 - 12:00
Hviezdy jej do osudu vpísali, že bude herečka. A aj sa ňou stala, lenže hviezdy nenapísali, akou! EVA KRÍŽIKOVÁ oslávila minulý týždeň krásne jubileum – 85 rokov.

 Žiarila na doskách Slovenského národného divadla, vo filme aj v televízii. Bohatú hereckú kariéru ukončila po smrti milovaného manžela Františka Zvaríka, ktorý zomrel pred desiatimi rokmi. A hoci už roky odmieta oslavovať narodeniny, Slovenka jej napriek tomu praje všetko najmilšie, najmä veľa zdravia.

Narodeniny som nikdy neoslavovala. Nenávidím to a považujem to za hlúposť. Takisto nemám rada Silvestre. Keby ste sa ma pred desiatimi rokmi opýtali, koľko mám rokov, nevedela by som vám odpovedať. Keď som zistila, že mám osemdesiatku, pár dní mi trvalo, kým som sa s tým zmierila,“ povedala pre médiá Eva Krížiková v jednom z rozhovorov krátko po dovŕšení osemdesiatky. Čas plynul a za osmičkou je zrazu päťka. Legendárna herečka momentálne žije v ústraní, mimo kamier a javísk, v súkromnom zariadení pre seniorov.

Krásnoočko zelené

Od malička si užívala, keď bola stredobodom pozornosti. Spievala, recitovala, smiala sa a usmievala na všetky svetové strany. Eva Krížiková sa narodila 15. júla 1934 a detstvo prežila v bratislavskej Rači. Pri výbere budúceho povolania to bolo jasné – Eva chcela byť herečka. Ako to však býva, rodičia, najmä mama, boli proti. Napriek  námietkam začala študovať herectvo na konzervatóriu v triede profesora Jozefa Budského, jedného z českých umelcov, ktorí sa podieľali na rozvoji slovenského divadelníctva. Ale ani to sa nezaobišlo bez komplikácii. Počas štúdia zrušili odbor herectvo a poslucháčov presunuli do priestorov okresného domu kultúry, ktorý sídlil v rovnakej budove ako Slovenské národné divadlo. A to bolo šťastie v nešťastí. Práve tu Eva Krížiková získavala prvé divadelné skúsenosti, ktoré ju „vysotili“ pred kamery a na televízne obrazovky. Po skončení štúdia odišla na rok do Armádneho divadla v Martine a v roku 1954 zakotvila v SND natrvalo. Útla žena so šibalským úsmevom to jednoducho vedela. Pri nakrúcaní sa dokonale uvoľnila a nenútene predviedla kus dobrého hereckého remesla. Priatelia a kolegovia ju prezývali „krásnoočko zelené“. Všetkých si  podmanila bezprostrednou veselou povahou, preto jej spoločnosť vyhľadávali v hereckej šatni aj v súkromí.

Jedna nudná bozkávačka

Už v roku 1951 sa objavila v malej úlohe vo filme Lazy sa pohli. Avšak milovníci starej dobrej filmovej klasiky si určite spomenú aj na snímky Štvorylka a Statočný zlodej. Práve komédia z pera Ivana Stodolu jej otvorila cestu do komediálneho žánru. Ako? Môže za to paradoxne jedna scéna. „Nakrúcali sme vtedy bozkávaciu scénu, mal ma bozkávať môj šéf, ktorého hral Martin Gregor. A ako ma bozkáva, tak ma bozkáva, ja som jedno oko otvorila a pozrela som sa na hodinky na ruke. Akože ma tá bozkávačka nebavila. A zrazu na pľaci obrovský smiech. Smial sa režisér, kameramani, museli sme to teda nakrútiť znova. V scenári to nebolo, ale v tej chvíli mi to napadlo a jednoducho som to tam dala,“ zaspomínala si na filmové začiatky herečka, ktorá počas kariéry nemala problémy so žiadnou rovinou herectva, veď pri jej mene figuruje asi 150 televíznych filmov. Excelovala v Červenom víne, skvelá bola vo filme Zypa Cupák, v Kapitánovi Dabačovi aj v snímke Smrť prichádza v daždi.

Na herectvo zanevrela

Rozhlasovým poslucháčom sa navždy spája so seriálom Králikovci, kde mal jej nezameniteľný hlas hlavnú úlohu. Na našej poprednej divadelnej scéne stvárnila takmer stovku postáv. Talent uplatnila v inscenáciách Tanec nad plačom, InkognitoVejár, Zvon bez veže i Král Lear. Avšak za prelomovú označila kritika jej Xéniu v kompozícii hier Maxima Gorkého – V predvečer. Filmárska a televízna kríza, počas ktorej sa u nás nenakrúcalo, sa dotkla mladých hercov, ale aj mnohých hereckých legiend, Evu Krížikovú nevynímajúc. Žiadna práca, žiadne obsadenie a herečka, ktorá mala kedysi plný diár, už nehrala a zanevrela. Pre divákov bolo preto osviežením vidieť je znovu excelovať v televíznom seriáli Obchod so šťastím, ktorý priniesla verejnoprávna televízia v roku 2008. Po ňom odišla do hereckého dôchodku. „Herectvo mi chýbať nebude, a myslím to vážne. Šesťdesiat rokov som len hrala, zo života som nemala nič, pretože na nič som nemala čas,“ povedala vtedy. Najviac ju vraj mrzelo, že vysoké pracovné nasadenie si vyžiadalo veľkú daň v súvislosti so starostlivosťou o jedinú dcéru Barboru, s ktorou netrávila kvôli práci toľko času ako iné matky s deťmi. „Nakrúcali sme kade tade, cestovali medzi Bratislavou a Prahou, s Majdou Pavelekovou sme chodili po estrádach, bolo to náročné,“ uzatvára.

V roku 1961 sa herečka vydala za kolegu Františka Zvaríka. Manželstvo vytrvalo celých štyridsaťsedem rokov, do smrti herca a speváka v roku 2008. O manželstve Evy Krížikovej a Františka Zvaríka sa v kuloároch šepkalo veľa. Urastený herec bol údajne veľkým milovníkom a obdivovateľom žien, s Evou však žili harmonicky. Ako umelci mali obaja pochopenie pre svoje povolanie a obaja boli rovnako úspešní. Na výčitky teda nebol dôvod a rozumeli si. V čase, keď sa narodila ich jediná dcéra Barbora, býval s manželmi Františkov syn Ján z prvého manželstva. Podľa známych hereckého páru si svojský Ján s macochou nerozumel až tak ako s otcom, avšak po otcovej smrti s ňou niekoľko rokov obýval rodinnú vilu pod bratislavským Slavínom práve on. 

 

Ocenenia

- - Inzercia - -