Dnes je streda, 18.september 2019, meniny má: Eugénia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh: Snúbencovi prekážalo, že fajčím. Nakoniec ma opustil z iného dôvodu

júl 23, 2019 - 18:00
Nepredpokladala by som, že moja snaha skoncovať s fajčením skončí úplným fiaskom. Už viem, kde som urobila chybu, no je neskoro ju napraviť.

Keď sme sa s Julom spoznali, bola som pomerne tuhá fajčiarka a nepremýšľala som nad tým, že sa zlozvyku zbavím. Cigarety mi chutili, upokojovali ma a patrili skrátka ku mne. Julo bol nefajčiar a nedá sa povedať, že by bol z mojej neresti nadšený. K intímnostiam medzi nami ale dochádzalo iba vtedy, keď som si nezapálila cigaretu aspoň pol hodinu pred naším stretnutím. Akceptoval ju však. Lepšie povedané, akceptoval ju prvých päť mesiacov. Potom prišli prvé väčšie nezhody.

Cítila som ako veľmi obmedzujúce, že ma kritizuje za fajčenie a tvári sa urazene, keď si zapálim v spoločnosti priateľov pri sedení na drinku, nechcel chodievať ku mne domov, pretože to u mňa podľa jeho slov smrdelo nikotínom, to isté vravel aj o mne, nedovolil mi fajčiť ani u ňho na balkóne a vyčítal mi, že ho nemilujem, keďže sa zlozvyku nedokážem kvôli nemu vzdať.

Tak som sa teda odhodlala a rozhodla sa s fajčením prestať. Julo sa razom zmenil na partnera plného podpory a ponúkol mi spoločné bývanie u ňho doma, aby ma vraj ustriehol. :-)

Bolo to náročné. S cigaretami som prestávala postupne a naozaj sa snažila. Chuť po nikotívne som začala zaháňať jedlom. Bola som nervózna, podráždená a aspoň týmto spôsobom sa mi podarilo oklamať chuťové poháriky a zbaviť sa abstinenčných príznakov. Netrvalo dlho a poriadne som pribrala.

Nespoznávala som sa

Na moje fyzické proporcie ma samozrejme začal upozorňovať aj Julo. Komentoval každý môj kúsok jedla na tanieri, hnal ma cvičiť, prestalo nám to klapať v posteli, hanbil sa za mňa v spoločnosti a vlastne sa so mnou kdekoľvek nerád ukazoval. Takmer do roka som pribrala osemnásť kilogramov a hoci ma to hnevalo, rezignovala som a prestala s tým čokoľvek robiť.

Presne to bol ten moment, keď som mala celú situáciu zvládnuť úplne inak a začať so sebou niečo robiť. Nie kvôli partnerovi, no v prvom rade pre seba. Nepáčila som sa sama sebe, už som "zajedala" nielen túžbu po cigaretách, ale i smútok. Priberala som a priberala ... až sa so mnou partner rozišiel.

Vlastne sa mu nečudujem. No hoci mi pár kamarátok po našom rozchode povedalo, že ak by ma mal skutočne rád, nikdy by ma nenechal samú, nemôžem s nimi súhlasiť. Julo pol roka toleroval zlozvyk, ktorý z duše nenávidí. Chcel mi pomôcť, ponúkol mi bývanie, snažil sa ma motivovať zdravším jedálníčkom a aj cvičiť by chodil so mnou. No napokon mi ostali len oči pre plač.

Po rozchode som sa totiž vrátila aj k fajčeniu, takže som vlastne nič nezískala. Ostala som sama, opäť závislá na cigaretách, tučná a bez skvelého muža. Neostáva mi nič iné len dúfať, že všetko sa deje pre niečo a možno táto skúsenosť ma má definitívne nakopnúť vpred. Uvidíme. Držte mi palce.

Čitateľka Petra (27)

- - Inzercia - -