Dnes je pondelok, 16.september 2019, meniny má: Ľudmila
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Znamenia z onoho sveta - Sila bratskej lásky

júl 28, 2019 - 08:00
Príbeh mojich dvoch synov mi doteraz nedáva spávať. Som presvedčená, že láska, ktorú voči sebe odjakživa pociťujú, zachránila staršiemu Jarkovi život.

V polovici osemdesiatych rokov minulého storočia vyčíňal v Prievidzi úchylný vrah. Jeho obeťou sa stalo len šesťročné dievčatko, ktoré bývalo s rodičmi v susednom dome. Všetci sme tušili, že páchateľom je mentálne zaostalý muž, ktorého sme vídali v našej štvrti. No napriek tomu, že bol duševne zaostalý, sa mu nejaký čas darilo pred políciou unikať. Výsledkom toho bolo, že sa obyvatelia mesta báli to leto vychádzať po nociach z domu. Medzi ľuďmi sa rozchýrilo, že občas prespáva aj v pivniciach neďalekých bytoviek a tak, až kým ho nechytili, nikto si nebol istý, či sa mu do cesty nepripletie ozbrojený úchylák.

Diskotéka

Len moji dvaja synovia, vtedy osemnásťročný Jarko a rok mladší Jožko, si strach vôbec nepripúšťali. Nebolo tej moci, ktorá by ich v sobotu večer udržala doma za zamknutými dverami. Obaja sa radi bavili, navyše Jarko mal v tom čase aj frajerku Milku, ktorá bývala hneď vo vedľajšom dome. Aj v tú prázdninovú sobotu sa chlapci chystali na obľúbenú diskotéku. Nemalo zmysel prehovárať ich, aby nešli, a tak som im len kládla na srdce, aby sa držali pokope a boli obozretní. V duchu som sa pripravovala na dlhú a bezsennú noc, ktorú strávim pri okne, kým sa mi živí a zdraví nevrátia.

Bolo čosi po jednej po polnoci, keď sa na schodoch ozvalo dupanie a Jožko silne búchal na dvere s krikom: „Mami, rýchlo otvor.“ Dnu vpadol bledý ako smrť. Keď pochytil dych, hovoril, ako ho pred bránou napadol muž s nožom v ruke. Do tváre mu nevidel, bola tma, ale len-len že ušiel. „Bež rýchlo k oknu a varuj Jarka, šiel ešte vyprevadiť Milku. Dúfam, že to stihneme včas, kým sa priblíži k domu.“ Celý rozochvený sa rozbehol spolu so mnou k oknu s nádejou, že azda sa Jarko lúčil s Milkou trochu dlhšie a nevpadne úchylákovi rovno do náručia.

Našťastie sme to stihli. Jarka sme zbadali včas, keď bol ešte nejaký kus od brány a z plných pľúc som zakričala, aby rýchlo utekal preč. Zareagoval, bleskurýchlo sa otočil a vrátil sa späť k frajerke, kde aj prenocoval. Do rána sme nezažmúrili ani oka. Volali sme policajtov, tí aj prišli, no páchateľa nenašli. Vypátrali ho až o mesiac na opačnom konci mesta.

Hlavou mi vírili hororové scenáre, čo všetko sa mohlo stať, keby sa Jarko nebol zdržal a prišiel čo len o pár minút skôr.

Záhada na moste

Jarko prišiel až ráno a bol tak divne zamĺknutý. Nemal chuť do jedla a dokonca nešiel ani na tréning, hoci bral šport smrteľne vážne. Nervózne a roztržito sa prechádzal po byte a napokon z neho vypadlo pár slov, po ktorých mi ostal rozum stáť.  Hovoril, ako sa vracali s Jožkom domov a on šiel odprevadiť Milku. No nezdržal sa ani minútu. Ponáhľal sa za bratom, lebo si bol vedomý nebezpečenstva a chcel chrániť aj jeho. No keď prechádzal mostíkom cez riečku Handlovku, v polovici ho akási neznáma sila prinútila zastaviť sa a nemohol sa ani pohnúť. Nielenže ho neposlúchalo telo, ale nedokázal zo seba vydať ani hlas, hoci sa snažil kričať o pomoc. Sám nevie, koľko to trvalo. Možno minútu, dve, no jemu to pripadalo ako celá večnosť. Keď konečne paralýza pominula, utekal, čo mu sily stačili domov, no zastavil ho môj varovný krik.

Čo mu zachránilo život?

Hoci od tej udalosti uplynulo už veľmi veľa rokov, dodnes na tú zvláštnu noc spomíname. Nevieme sa zhodnúť na odpovedi, čo to bolo za zvláštnu silu, ktorá Jarka prinútila stáť a tým mu vlastne zachránila život. Nechceme ani domyslieť, čo by sa mohlo stať, keby som ho nestihla varovať a on vpadol rovno do rany ozbrojeného šialenca. Jarko tvrdí, že na to niet vysvetlenia. Ja mu síce prikyvujem, ale v duchu si myslím svoje. Verím, že to bol Jožkov strach o brata, ktorý sa vďaka ich vzájomnej súrodeneckej láske zhmotnil, a tak zabránil Jarkovi stať sa obeťou šialeného vraha.

Viera, Prievidza

- - Inzercia - -