Dnes je piatok, 20.september 2019, meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Umelecký vedúci SĽUK-ku Stanislav Marišler: Japonci študujú naše kroje

september 03, 2019 - 14:58
Slovenská kultúra oslavuje – významné profesionálne teleso SĽUK má tohto roku sedemdesiate výročie. Časť osláv budú mať sľukári aj v Banskej Bystrici na Slovenskom dni kroja. S umeleckým vedúcim súboru doc. Mgr. Art. STANISLAVOM MARIŠLEROM, ArtD., sme sa rozprávali o chystanom vystúpení a, samozrejme, neobišli sme ani kroje.

Deň kroja sa koná druhýkrát. Čím vás táto akcia oslovila a aké to je, keď je aj publikum odeté do nádherných slovenských krojov? Cítite to vzájomné prepojenie medzi vami a divákmi viac?

Musím sa trochu vrátiť do histórie a povedať, že pre SĽUK je typické, že chodil vystupovať na významné jubileá. Vôbec prvé vystúpenie SĽUK-u bolo pod Zvolenským zámkom na oslavách piateho výročia SNP. Preto na 14. septembra  tohto roku pripravujeme – symbolicky – program na Zvolenskom zámku, ktorým si náš vznik pripomenieme. Oslavujeme však celý rok, okrem jednotlivých programov, ktoré počas roka uvádzame, sme na letnú festivalovú sezónu pripravili výberový program, ktorý uvedieme aj na Dni kroja. Vystupovať pred divákmi, tiež oblečenými v krojoch, je pre nás nezvyčajné. Sami sme zvedaví, či k nejakému vzájomnému prepojeniu dôjde.

Kto sa v SĽUK-u stará, aby boli kroje hodnoverné a aby zodpovedali danému regiónu? Radíte sa s etnografmi?

SĽUK má v repertoári programy s rôznym stupňom štylizácie a tomu zodpovedajú aj kroje a kostýmy. Tam, kde je to zámerom, oslovíme na návrhy a šitie krojov odborníkov. V SĽUK-u máme oddelenie krojov a garderóby, ktoré sa stará o kroje a kostýmy na predstavenia. Kroj, na rozdiel od bežného odevu, vyžaduje špeciálnu starostlivosť, keďže jeho súčasťou sú výšivky a špecifické látky. Na druhej strane máme aj programy, ktoré presahujú žáner scénického folklorizmu. Vtedy oslovíme profesionálnych kostýmových výtvarníkov.

Kto šije kroje? Je to drahá záležitosť? Ktorý región má najnáročnejší a najparádnejší kroj? Vám sa ktorý najviac páči?

Časť krojov šijeme vo vlastnej dielni a časť dávame šiť výrobcom v regiónoch. Kedysi SĽUK pri výrobe krojov úzko spolupracoval s ÚĽUV-om. Dnes hľadáme súkromných výrobcov v regiónoch. Výroba jedného kroja sa pohybuje v stovkách eur. Paradoxne, v súčasnosti už nie je hlavný problém, že kroje sú drahé, ale to, kto ich ušije. Nemôžem jednoznačne určiť najparádnejší kroj na Slovensku. Každý región má svoju estetiku a výtvarné špecifiká. Skôr by som zdôraznil, že Slovensko je v Európe jedinečné rozmanitosťou svojej tradičnej kultúry, pretože na relatívne malom území máme veľké množstvo folklórnych regiónov a subregiónov. Častokrát majú dve susedné obce vlastné varianty kroja.

Čo pre vás znamená ľudový kroj? Čo to je, aký atribút, aké emócie u vás vyvoláva? Prečo vlastne máme také nádherné kroje?

Pre obyvateľov obcí v regiónoch je kroj súčasťou ich identity a kultúrneho dedičstva. Pre umelcov na scéne, ktorí sa s tradičnou kultúrou Slovenska stretávajú sprostredkovane – formou študovania tanečného a hudobného materiálu, zvykov a tradícií regiónov, je kroj okrem súčasti scénického predvedenia aj formou vcítenia sa do charakteru tej-ktorej oblasti pri jej interpretácii na javisku. Osobne prichádzam do styku s krojmi od detstva. Obliekal som si ich ako javiskové kostýmy, nosil som ich na festivaloch ako svoje civilné oblečenie, aby som sa cítil súčasťou komunity. Vlastním originálne krojové časti, lebo vnímam ich umeleckú a historickú hodnotu.

SĽUK precestoval počas svojej histórie mnohé krajiny. Vystupovali ste takmer na každom kontinente. Aký je to pocit, postaviť sa v zahraničí pred divákov, ktorí možno o našej krajine dovtedy nič nepočuli alebo len veľmi málo?

Pri vystúpeniach v zahraničí si uvedomujeme, že reprezentujeme našu krajinu a jej kultúru. Preto sa snažíme zostaviť program tak, aby prezentoval rozmanitosť a temperament Slovákov. Často sa však stretávame aj s tým, že v zahraničí náš folklór poznajú a obdivujú ho. Scénický folklór je podobný každému inému druhu umenia. Ak na scéne predvediete profesionálny výkon, ľudia to ocenia. Po tejto stránke nerozlišujeme medzi predstaveniami doma a v zahraničí.

Ako vyberáte, zostavujete program pre jednotlivé krajiny? Zohľadňujete aj to, kde vystupujete? Čo hovoria, napríklad, Japonci na náš folklór? Rozumejú mu vôbec?

Všetky programy zostavujeme tak, aby zodpovedali zámerom po režijnej, dramaturgickej aj interpretačnej stránke. Neprispôsobujeme ich konkrétnej krajine. Pri zájazdoch skôr hrajú úlohu praktické obmedzenia, napríklad maximálny počet osôb, dĺžka programu, veľkosť a technické možnosti javiska. Neviem, či všetci Japonci rozumejú nášmu folklóru, ale viem, že v Japonsku pôsobí folklórny súbor, v ktorom tancujú Japonci a majú v repertoári aj choreografie slovenských ľudových tancov. A takmer na každom našom folklórnom festivale môžeme nájsť divákov aj z Japonska. Aj v SĽUK-u sme mali nedávno niekoľko návštev z Taiwanu a Hongkongu. Prichádzajú k nám dokonca so znalosťami o našej tradičnej kultúre. Majú naštudované pramene o ľudovej hudbe, tanci i kroji. Sám som bol svedkom, keď po predstavení upozornila Japonka z radov divákov jednu účinkujúcu, že jej zástera je z inej dediny ako zvyšok kroja...

V ktorých krajinách vás prijali najmilšie, kde sa vám najlepšie vystupovalo?

S pozitívnymi reakciami sa stretávame v zahraničí pravidelne. Výborne na náš folklór reagujú napríklad v susedných Čechách a na Morave, pretože im je blízky a rozumejú mu. Vo vzdialenejších krajinách pôsobíme na divákov trochu exoticky. Každé predstavenie má však svoju jedinečnú atmosféru, ktorá vzniká náhodnou konšteláciou rôznych faktorov. Svoju úlohu zohráva  architektúra hľadiska a javiska, čas predstavenia, zloženie publika, príležitosť, pri ktorej je predstavenie. Naši interpreti sú profesionáli, za každých okolností podávajú maximálny výkon a vedeli by si spomenúť na predstavenia, ktoré dopadli mimoriadne úspešne, ale aj na také, keď to išlo ťažšie. Vždy však ide o konkrétne predstavenie a nie o krajinu.

Mnohí naši čitatelia sa chystajú na Deň kroja do Banskej Bystrice. Na čo z vášho programu sa môžu tešiť? Ktoré tance a piesne predvediete?

Najviac by sa mali tešiť na našich interpretov. Nechcem prezrádzať detaily, ale vzhľadom na to, že si aktuálne pripomíname sedemdesiate výročie založenia, prezentujeme v programe aj rôzne prístupy tvorcov, ktorí pre SĽUK tvorili. SĽUK sa stále vyvíja, hľadá nové formy, ale nevzdáva sa „genetickej výbavy“. Verím, že si diváci program užijú. Týmto by som rád pozval všetkých čitateľov na naše predstavenie počas Dňa kroja, ktoré bude o deviatej večer.

- - Inzercia - -