Do Nového roku sme síce vkročili s dobrou náladou a privítali sme ho ohňostrojmi a bujarou oslavou, no jeho prvé všedné dni nás zastihli v obavách z toho, čo nám prinesie.
Častejšie než inokedy skloňujeme slová kríza, nezamestnanosť a nie je málo ani tých, čo očakávajú akúsi svetovú katarziu odvolávajúc sa pritom na tajuplný kalendár starých Mayov.My sme sa v bratislavských uliciach pýtali, aké sú očakávania oslovených do nasledujúcich 365 dní.
Jakub si myslí, že rok 2012 bude pre každého iný. “Verím tomu, že ku koncu roka príde k určitému prerodu - či už vnútornému alebo vonkajšiemu. Očakávame to napokon všetci, či si to už niekto chce priznať, alebo nie. Podľa mňa to bude nejaký posun vo vedomí, alebo vnímaní sveta. Neočakávam nijakú apokalypsu, nemyslím, že by došlo k pádu meteoritu, alebo roztopeniu polárnych ľadovcov, no určite to bude zaujímavý a vzrušujúci rok veľkých zmien.“
Pavol ponecháva veci medzi nebom a zemou na riešenie iným. On sám sa drží pri zemi a do Nového roku si želá zdravie, šťastie a pohodu. Verí, že mestu sa bude dariť, lebo „myslím, že s tým vedením, aké má Bratislava v súčasnosti, do dotiahne naozaj ďaleko“.
Katarína dúfa tomu, že bude lepšie ako doteraz. Verí, že v tomto roku spraví štátnice a vo všetkom ostatnom, čo jej prinesie rok 2012, sa rada nechá prekvapiť.
Veronika si želá lepší rok, ako bol ten predošlý. Ale tiež má obavy z nadchádzajúcich dní, poznačených hrozbou ekonomických otrasov. Napokon svoje želanie skoriguje a vysloví prianie: „Keby bol tento rok aspoň tak dobrý, ako bol ten vlaňajší.“
Alžbeta od nadchádzajúcich dní, týždňov a mesiacov neočakáva nič dobré. „Mám obavu najmä zo zdražovania a nízkych platov,“ upresnila.
Marta si želá najmä zdravie a všetko ostatné ponecháva bokom. „Politike veľmi nedôverujem, mám z nej zmiešané pocity,“ hovorí. „Svetom vládne faloš a pretvárka, ale aj tak sa snažím byť optimistka.“
Tomáš sa nad otázkou, čo očakáva od Nového roku, najprv zamyslel a potom odpovedal: „Želal by som si, aby sme si viac vážili svoje mesto, jeho históriu, architektúru. Je smutné pozerať na staré historické budovy „okrášlené“ rôznymi prístreškami a podobne. Tiež sa mi zdá, že tu máme rôzne krčmy a menej reštaurácií. Je na škodu veci, že žijeme v takej rýchlej dobe, v ktorej nemáme čas na chvíľu sa zastaviť, zamyslieť a venovať sa aj iným veciam, ako je práca, napríklad kultúre“.
Silvia a Lázsló si veľmi želajú spokojnosť, mier a porozumenie. No, myslia si, že to bude veľmi ťažký rok, najmä v sociálnej a politickej oblasti. Lázsló sa navyše obáva aj rozdúchavania národnostnej neznášanlivosti
Autor: Red
Foto: Dušan Kittler
Poslať nový komentár