KAMIL MIKULČÍK netají, že vždy chcel robiť viac vecí odrazu, preto súčasne študoval herectvo aj ekonómiu.
Dnes spieva s vlastnou kapelou aj so skupinou Fragile, hrá a komponuje hudbu a patrí k našim najlepším muzikálovým hercom. V súčasnosti sa objavil v ďalšej polohe – ako seriálový herec, a nedávno zažiaril v skvelej monodráme Novecento – príbeh pianistu.
Zdá sa, že v poslednom čase máte skvelé herecké obdobie. Zverili vám jednu z hlavných postáv v seriáli Druhý dych, ako ste spokojný so svojím výkonom?
Priznám sa, videl som len pár častí, takže to neviem zhodnotiť. Ale na pľaci ma bavilo stretávať sa s mojou postavou Viktorom. Milá postavička. Bola s ním zábava. Užíval som si to.
Nedávno zas mala na Lodi – Divadle v podpalubí premiéru monodráma talianskeho autora Alessandra Baricca Novecento – príbeh pianistu. Je to inscenácia ako stvorená do tohto priestoru, pretože celý dej sa odohráva na palube zaoceánskej lode. Strhujúci príbeh o geniálnom klaviristovi, ktorý sa narodil aj zomrel na lodi a nikdy nevystúpil na pevnú zem, rozpráva pianistov priateľ, trubkár Tim Tooney. Ako ste zareagovali, keď vám režisér Patrik Lančarič zveril túto náročnú úlohu?
To je veľmi zvláštny príbeh. Teda to, ako sme s Patrikom na seba kvôli tejto insenácii natrafili. Chcel ju incenovať už pred desiatimi rokmi a pôvodne ju mali hrať úplne iní herci, ktorí sú odo mňa o dosť starší a skúsenejší. Takže to, že som úlohu nakoniec dostal ja, je pre mňa veľkou cťou. Príbeh Novecenta mám rád už veľmi dlho. Prvýkrát som knihu čítal v roku 2003 na Vianoce a zvykol som ju dávať blízkym ľuďom, na ktorých mi v danom období záležalo. Vždy, keď som v kníhkupectve a majú ju, jednu kúpim, aby som ju opäť niekomu mohol darovať. Na Vianoce. Myslím si, že v tejto inscenácii sa podarila symbióza viacerých zložiek, ako sú spolupráca s Patrikom a Vladislavom (Šarišským – klaviristom – pozn. red.). Nastávali vzácne chvíle prepojenia spoločného myslenia. Všetko nasvedčuje tomu, že to bola od začiatku správna voľba.
Počas predstavenia ste okrem klaviristu jediným hercom na scéne – ste rozprávačom, ktorý sa prevteľuje do viacerých postáv. Divákov držíte sám v napätí viac ako dve hodiny. Nie je to až príliš zaväzujúce?
Asi je. Ale počas skúšania som sa Patrika, najpoctivejšie ako sa len dá, pýtal, či ho ešte stále baví počúvať ma. Hovoril, že baví. Verím mu.
Aký ste mali po premiére pocit?
Fantastický. Bolo to deň pred Vianocami a tento náš príbeh ich istým spôsobom odštartoval. Ľudia sa naozaj zastavili a jednoducho sa nechali uniesť príbehom. Čo viac si môžem priať? Možno tu teraz často používam slovo Vianoce, ale je v tom celom istá zvláštna mystika, že to vyšlo práve takto.
Je to dosiaľ najnáročnejšia z vašich hereckých postáv? Považujete ju za istý míľnik vo svojej práci?
V každom prípade. Nič náročnejšie som doteraz nerobil. Je to celkom klada. Ale človek sa pri tom môže veľa naučiť, a ja mám stále chuť učiť sa.
O svojom súkromí nezvyknete rozprávať, ale predsa len... Vaša exmanželka Kristína Farkašová už priznala nového partnera – ako je to s vami?
Ja si ešte chvíľu počkám. Ak mám niekoho zásadného v živote stretnúť, jednoducho ho stretnem. Táto geometria funguje. Ja celý život stretávam iba zásadných ľudí.
Autor: Ľudmila Grodovská
Foto: Andrej Balco
Poslať nový komentár