Čo pre nás znamená kríza? Dá sa proti nej vôbec bojovať? Aj keď nás zrejme nič pekné nečaká, s trochou skromnosti, vynaliezavosti a pracovitosti prežijeme...
Kríza sem, kríza tam - informácie ako je všetko na „dve veci“, na nás vyskakujú pomaly z každej konzervy. Kde sa vlastne hospodárska kríza vzala? Máte v tom guláš? Aj my sme mali, kým sme si nespravili malý prieskum a nespýtali sa odborníkov na slovo vzatých.
Prečo vznikla hospodárska kríza?
Rok 2008 bol vrcholom hospodárskeho rastu pre väčšinu sveta za posledných desať rokov, vrátane Slovenska. Aspoň tak sa to všetkým javilo. Ale odrazu v USA zbankrotovalo niekoľko významných finančných inštitúcií a bolo po krásnej rozprávke. Prečo sa to stalo? Dôvod bol prostý. Američania sa v posledných rokov veľmi ľahko dostávali k hypotékam, ktoré však neskôr nedokázali splácať, v dôsledku čoho sa banky dostávali do obrovských problémov a niektoré boli nútené dokonca vyhlásiť bankrot. To boli počiatky hospodárskej krízy, ktorá sa veľmi rýchlo rozšírila aj do Európy a stále pokračuje. Podľa známeho ekonóma doc. Ing. Petra Staneka CSc. z ekonomického ústavu SAV je táto kríza veľmi atypická a bude trvať ďalších 7 až 10 rokov. Začala sa spomínanou hypotekárnou krízou, ktorá spôsobila krízu bankovú, logicky sa tým pádom zadĺžili aj občania a momentálne sa svet nachádza vo fáze dlhovej krízy, ktorú má vyriešiť Euroval. Jej pokračovaním bude kríza globálnej spotreby, ktorá je dôsledkom extrémnej príjmovej polarizácie. V preklade to znamená asi toľko, že nám reálne hrozí situácia, kedy sa bohatí oligarchovia zmocnia väčšiny bohatstva a nebude komu „vyrábať“. Doteraz kúpna sila bola umelo vykrývaná pôžičkami, ale tie časy už skončili a prichádza tvrdá realita. Záchranu možno podľa Staneka vidieť vo vývoze tovaru na ázijský trh, aspoň pokiaľ ide o štáty Európskej únie. Čínština a ruština sú už teraz žiadanejšími jazykmi ako angličtina a španielčina. Ďalšou fázou krízy, ktorá nás zrejme neminie, bude kríza obrovskej nezamestnanosti. A začíname to už pociťovať aj na Slovensku.
Skončíme ako Grécko?
Nuž, ružovo to nevyzerá, ale zatiaľ nám vraj osud Grékov nehrozí. Samozrejme, nie je to dôvod zaspať na vavrínoch, pretože aj Slovensko je zadĺžené, akurát nie tak veľmi. Náš dlh predstavuje „len“ okolo 20% HDP. Martin Klus, politológ a vysokoškolský pedagóg, vidí jedno z riešení v podobe smerovania k vyrovnanému rozpočtu, aby sme sa nedostali na tzv. grécku cestu, na ktorú už vykročilo aj niekoľko ďalších krajín Európy. Práve vďaka nim vznikla skratka PIIGS (prasce) podľa začiatočných prvých písmen krajín v angličtine: Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko.
Vyhliadky do budúcnosti
Budeme musieť naozaj šetriť. Rapídne porastú ceny potravín, energií a čoraz menej ľudí bude kúpyschopných. Už teraz, ako tvrdí Stanek, má na Slovensku 78 % ľudí podpriemernú mzdu, z toho 36 % na úrovni 460 € v hrubom. A môžu byť radi, že majú prácu. Dôchodky vyzerajú ešte katastrofálnejšie. Mnoho Slovákov je nútených vyžiť z 300 € mesačne, pričom podľa Európskej únie človek potrebuje na prežitie minimálne 500 €. A to ešte nevieme, čo bude s 15-miliardovým dlhom slovenského zdravotníctva. Zlízneme si to my – pacienti? Taaaak určiteee! Poviete si - totálna katastrofa. Ale pesimizmus ešte nikoho nezachránil. Ak pohneme trocha rozumom, prežijeme. Napríklad aj šetriť by sme mali s mierou. Totálne “škrečkovanie” je skôr kontraproduktívne, pretože ak nebudeme nakupovať, obchodníci prídu o zisky, ďalší ľudia prídu o prácu, a to len prehĺbi chudobu v krajine. Radšej sa snažme užívať si časť peňazí v prítomnosti a v čo najväčšej možnej miere ich investovať do seba. Zvyšok si odkladajme na tie správne „miesta“. Tu sú možnosti a ich pre a proti:
1. Zabezpečenie na dôchodok
Asi všetkým je nám jasné, že peniaze, ktoré si odvádzame do sociálnej poisťovne na dôchodkové poistenie, nám nezaručia bezstarostnú starobu, pretože nám starne populácia. Preto si mnohí sporia inými spôsobmi, napríklad aj v druhom pilieri. Podľa finančného analytika Ronalda Ižipa z TRIM Broker je najlepšia cesta pre zabezpečenie sa na starobu. „Aj z tohto pohľadu je druhý pilier zaujímavý, avšak výnosy v súčasnej dobe nebudú príliš veľké. Rovnako by mal človek zvážiť alternatívne investovanie do zlata, ktoré ponúka mnoho výhod a je možné ho realizovať aj po malých čiastkach,“ dodáva. Trocha pesimistickejšie to vidí Peter Stanek, ktorý tvrdí, že z 2. piliera nezbohatneme. Maximálne dostaneme to, čo sme doňho vložili (mínus inflácia). Možnosť zhodnotenia peňazí v kapitálových fondoch, ako to bolo v 80-tych rokoch, sa už opakovať nebude. Ani podľa Svetovej banky 2. pilier problém s dôchodkami nevyrieši.
2. Drahé kovy, fondy a nehnuteľnosti
Ak sa chcete zabezpečiť na starobu a sporiť si inak, fondy nie sú príliš dobrou investíciou. V posledných rokoch sa im totiž nedarí. Preto pri nich treba byť konzervatívny a investovať radšej do peňažných fondov. Vraziť svoje úspory sa oplatí skôr do drahých kovov – zlata a striebra. Takže ak vám babička zanechala nejaké rodinné poklady v podobe šperkov a striebornej jedálenskej súpravy, strážte si ich ako oko v hlave. Raz sa vám budú hodiť. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, s ich kúpou radia odborníci ešte počkať. Ich cena je ešte privysoká a úrokové sadzby úverov neustále rastú. Od veci nie je ani zabezpečiť si kus pôdy a naučiť sa ho obrábať – to pre prípad najhoršieho scenára, kedy nebude dostatok potravín. Snáď nám tento scenár nehrozí.
3. Zdravie a vzdelanie
Čo je dôležitejšie v čase krízy, ako byť fit? Nič. Preto ak môžete, stravujte sa zdravo a striedmo, športujte a eliminujte stresy. Ešte zďaleka nie je najhoršie. Ďalej sa vzdelávajte. Nemyslite si, že ak ste dnes špecialistami, že nimi budete aj za dva, tri roky, ak budete stagnovať. Kríza, nekríza, vývoj ide stále dopredu. Známy internetový blogger Miro Veselý má pre vás dobrú radu: „Veľká časť ľudí momentálne podlieha lákadlám doby. Sledujú televízor, bavia sa na internete a márnia tak veľa času. Pri takom režime je nepohodlné niečo sa učiť. Ak namiesto zábaviek venujete, napríklad, hodinu denne čítaniu odbornej literatúry, za pár mesiacov sa stanete žiadaným odborníkom. O ľudí, ktorí vedia, bude záujem vždy.Vzdelávajte sa. Ak to nespravíte, čaká vás osobná kríza aj v čase, kedy sa tá oficiálna hospodárska kríza skončí.“
Autor: Alexandra Okálová
Foto: ISIFA
Poslať nový komentár