Boli raz dve najlepšie kamarátky. Potom však prišiel jeden sympatický chlapík a bolo po kamarátstve...
Mám dve kamarátky, kedysi sme boli veselá trojka. O veľa vecí sme sa delili, požičiavali sme si oblečenie, ale „do kapusty“ sme si nikdy neliezli. Jedna kamarátka bola celé štyri roky platonicky zamilovaná do svojho najlepšieho kamaráta mužského rodu. On o tom samozrejme nemal ani tušenia, a tak ju bežne a z čisto úprimného kamarátstva oboznamoval so všetkými svojimi milostnými avantúrami. Ona mu to ticho trpela, stála vždy pri ňom a užívala si aspoň fakt, že zo všetkých žien práve ona s ním trávi najviac času. Ako jediná s ním nikdy nezdieľala posteľ, ale tajne dúfala, že dotyčný čoskoro príde na jednu z tých starých, rokmi preverených múdrostí o tom, ako býva pod lampou najväčšia tma a že veľkú lásku často netreba hľadať vôbec ďaleko. Ako správne kamarátky sme ju v jej trpezlivosti podporovali a dúfali spolu s ňou. Celkom úprimne. Potom nás s ním konečne zoznámila. A začali sme jej trpezlivosť aj chápať. Kamarátkin kamarát nebol síce fešák z reklamy na Gillette, bol príliš dlhý, šľachovitý a trošku mu ubiehalo jedno oko, ale zase s ním bola ohromná sranda, vždy mal kopec energie, bol dobrý v tom, čomu sa naplno venoval, navyše bol inteligentný, pravý džentlmen a charizmu by mohol rozdávať ako misionári božie slovo. Všetci sa v jeho spoločnosti vždy cítili nadmieru dobre a obzvlášť blažene sa v jeho prítomnosti začala cítiť i moja druhá kamarátka. Celkom neplánovane. A keď osud zrazu zariadil, že ostali obidvaja sami, tá druhá kamarátka zistila, že sa takisto zamilovala a čo viac, zamiloval sa aj ten charizmatický kamarát. Nie však do svojej najlepšej priateľky, ale ako na potvoru práve do jej kamarátky... A nastalo peklo!
Kde sa dve bijú, tretí nechápe...
Tá štyri roky beznádejne platonicky zamilovaná kamarátka strašne plakala, vraj má zlomené srdce. Lebo ho celé roky vylievala kamarátke, ktorej nakoniec nebránilo pošliapať po jej najcitlivejších miestach, hoci o nich dobre vedela. Tá necitlivejšia kamarátka sa zase obhajovala, že konečne našla svoje šťastie, no musí sa ho vzdať kvôli nejakým blbým vyšším princípom. No a čo, že tá plačúca bola prvá! Ona predsa nikomu nikoho neprebrala, nechodili spolu! On ju nikdy nechcel! A kde je pravidlo prirodzeného výberu?! Nakoniec to dopadlo tak, že sa nikto s nikým nebavil. Ten chlap nechápal. Najlepšia kamarátka ho ignorovala a nová láska mu kričala do telefónu, že ho už nikdy nemôže vidieť a nech sa jej už radšej nikdy neozýva. A ja odvtedy musím chodiť na každý nový film do kina dvakrát. Raz s jednou kamarátkou a potom s druhou. Pretože rozumiem pravidlu prirodzeného výberu, ale zároveň nesúhlasím s budovaním si šťastia na nešťastí niekoho iného...
Dvakrát meraj, raz strihaj
Toto bol pomerne komplikovaný prípad, ale som presvedčená, že existuje mnoho podobných, a je jedno, či máte 13 alebo ste na prahu tridsiatky (ako my tri). Lebo také veci, že chlap, ktorý sa vám dlhšie páči, si nakoniec vyberie vašu kamarátku, sa vraj stávajú v každom veku. A zakaždým to bolí rovnako. Ako sa v takých situáciách zachovať? Ideálny návod asi neexistuje. V prvom rade sú najväčšími vinníkmi (hoci o tom často vôbec nevedia) práve tí chlapi. Nepríde mi celkom taktné vyštartovať po kamarátke vašej kamarátky alebo po jej sestre či dokonca mame... Také veci by sa robiť nemali. Lenže muži to bežne robia. Samej sa mi niekoľkokrát stalo, že chlapík raz vehementne dvoril mne, a keď nepochodil, skúsil to ešte so sestrou. A niekedy nepochodil ani tam, a opäť sa vracal ku mne. A takých bolo viac. Viete si to však predstaviť aj naopak? Chodili by ste s mužom, poznali by ste jeho rodinu, priateľov a zrazu bum, jedného dňa by ste sa rozišli a na druhý deň by ste už opäť sedeli na návšteve v jeho dome alebo medzi jeho priateľmi, avšak po boku jeho brata... Toto by nám chlapi zaručene neodpustili, oni sa však o podobné veci pokúšajú celkom bežne a bez zábran...
Ako sa do hory volá...
Riešenie z prekérnej situácie teda opäť leží iba na našich úzkych jemných dievčenských pleciach. A keďže sme inteligentné ženy a už dávno nie popletené pojašené tínedžerky, mali by sme sa medzi kamarátkami vzájomne dohodnúť na rešpektovaní pravidla prirodzeného výberu. Ide predsa len o mužov, nie o celý život. Samozrejme, nikdy si netreba robiť schválnosti, a potom to alibisticky zvaľovať na prirodzený výber. Ak tušíte, že nejaký muž je vašou kamarátkou „opečiatkovaný“ ako naozaj silná srdcová záležitosť, radšej sa mu od začiatku vyhýbajte a prípadnú komunikáciu s ním obmedzte len na zdvorilostné frázy – pre istotu. Majte však na pamäti, že sebavedomá rozumná ženská by si nikdy žiadneho chlapa neopečiatkovala. Buď svojim schopnostiam femme fatale natoľko verí, že ju žiadna sebavedomejšia kamarátka nemôže ohroziť alebo chlap, ktorý už dávno po nej nevyštartoval, jej za tú námahu ani nestojí. Ak na túto životnú pravdu ešte vaše kamarátky samy neprišli, skúste im ísť príkladom, ale rozhodne ich neskúšajte presvedčiť kadejakými životnými príučkami a lekciami, že naschvál začnete loviť v „ich“ vodách... Ako vidíte, riešenie je často zložitejšie než celý milostný trojuholník. Ak sa v tom však nie ste schopná zorientovať, potom máte ešte poslednú možnosť – nájdite si kamarátky s diametrálne odlišným vkusom!
Autor: Zuzana Greizingerová
Foto: Isifa
Poslať nový komentár