V predvianočnom čase sa zázraky nedejú len v rozprávkach, ale aj v tvrdej slovenskej realite.
Na vlastnej koži sa o tom presvedčil Ján Krausko z Prievidze. Profesionálny vodič totiž začiatkom decembra autobusom narazil na ceste medzi Popradom a Starým Smokovcom do bilbordu. Nie však vlastnou vinou. Počas strašnej chumelice autobus z neodhrnutej a neposypanej cesty sfúkol ako pierko silný vietor. Polícia túto udalosť označila ako priestupok a vodič musel z peňazí, ktoré mal odložené na darčeky pre svoje dve malé deti, zaplatiť pokutu 200 eur. Nebyť dobrých ľudí z celého Slovenska, Marek a Mirka by si od otca nenašli pod stromčekom nič.
Ján Krausko sa šoférovaním autobusu s prestávkami živí sedemnásť rokov. Na trase Prievidza – Tatranská Lomnica a späť jazdí štyri roky. Až do 8. decembra minulého roka si myslel, že cestu z hornej Nitry do Vysokých Tatier pozná ako Otčenáš. Hlboko sa mýlil. "Bolo pol desiatej ráno. Celú cestu bolo zlé počasie, ale cesty boli až po kritický úsek odhrnuté a posypané. Keď som išiel z Popradu do Starého Smokovca, v autobuse sedeli okrem mňa iba dve ženy. Fučalo a cesta nebola odhrnutá ani posypaná. Išiel som pomaly, štyridsiatkou. Bez problémov som prešiel popod dva mosty. Keď som vyšiel spoza tretieho, zrazu sa do autobusu oprel vietor, ale s oveľa väčšou silou a leteli sme z cesty ako pierko, nech som robil, čo som robil. Videl som, ako sa ku mne približuje bilbord a potom prišiel náraz. Myslel som si, že to neprežijem, no našťastie si to odniesol iba autobus a nikomu sa chvalabohu nič nestalo," opisuje najhorší zážitok v živote šofér.
Plač cestou domov
Šokovaný vodič nemohol uveriť, že on i cestujúce náraz prežili. Bol v poriadnom strese, chvel sa na celom tele, a nielen od bičujúceho vetra. Privolaní policajti konštatovali, že Ján Krausko sa dopustil dopravného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vraj jazdu neprispôsobil stavu a povahe vozovky. Podľa vyjadrení hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jany Karnišovej vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má výhľad. „Policajt mi povedal, že bude ku mne zhovievavý a namiesto 650 eur mi dá pokutu iba 200 eur. Ostal som ako obarený. Priznám sa, urobil som chybu, že som pokutu zaplatil. Bol som v strese, uzimený, premočený a bál som sa, že prídem o vodičák. Podpísal by som aj vlastný úmrtný list. Až neskôr som si uvedomil, že som nemal súhlasiť s priestupkom a pokutu neplatiť. Necítil som sa vinný. Keby som šiel rýchlo, prosím, ale to, čo sa stalo, som nemohol ovplyvniť. Mimo cesty skončili aj sypače a šoférom nik pokuty nedával,“ hovorí s trpkosťou v hlase Ján Krausko. Poškodený autobus dostal zo záveja až po štyroch hodinách a celú cestu domov preplakal. Ján Krausko nie je žiaden boháč, žije tak ako väčšina Slovákov, od výplaty k výplate. Aby uhradil všetky splátky, popri šoférovaní si ešte privyrába. „Volal som dcére, čo sa stalo, že na darčeky bude musieť zabudnúť. Bola zlatá, utešovala ma. Že vraj to nevadí, hlavne, že sa mne nič nestalo, ale aj tak mi to bolo ľúto, pretože som pykal za niečo, čo som nemohol ovplyvniť,“ spomína Ján.
Spontánna zbierka
Vďaka kalamite sa však vodič stal hrdinom dňa v televíznych i tlačených médiách. Väčšina ľudí, bez ohľadu na postup polície, cítila, že sa mu stala krivda. Keď niektoré denníky zverejnili číslo šoférovo účtu, začali mu naň nezištne posielať peniaze. Menšou sumou pomohol aj Ľudovít Barát zo Skalice. "Sám som kedysi jazdil tisíce kilometrov po celom Slovensku a viem, že nie vždy sú za nehody zodpovední len vodiči. Keď som počul, v akom stave boli cesty, myslím si, že minimálne polovicu pokuty mal v tomto prípade platiť niekto iný. Navyše, bolo pred Vianocami a aj preto som mu pomohol," vysvetlil svoj krok Skaličan. Takúto pomoc od neznámych ľudí Ján Krausko nečakal. Ešte do Vianoc dostal na účet 70 eur, takže mohol deťom kúpiť darčeky. „Dokonca moja známa, ktorá doniesla pre syna z Nemecka autodráhu, si za ňu vypýtala oveľa menej, ako stála. Aj vďaka dobrým ľuďom, ktorým sa chcem týmto veľmi pekne poďakovať, sme prežili pekné Vianoce,“ odkazuje dvojnásobný otec, ktorému aj po sviatkoch na účet pribúdajú eurá a vyzbieraná suma sa už priblížila k číslu 200.
Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor, archív
Poslať nový komentár