Je energická, živelná a vždy dobre naladená. Aj keď sme ju nedávno stretli na detskej onkológii na bratislavských Kramároch, usmievala sa.
Hovorí, že je to preto, aby okolo seba šírila optimizmus. Pretože pre choré deti, ktorým už dlhé roky Ivana Christová prostredníctvom svojej nadácie pomáha, je radosť to najdôležitejšie. Sama však vo svojom súkromí prechádza nie jedným trápením.
Už niekoľko rokov máte svoju druhú rodinu, teda okrem dcéry Daniely aj deti z onkológie, ktorým pomáhate. Nedolieha na vás niekedy ich ťažký osud, keď ich máte tak blízko seba? Ako bojujete s ich trápením? Nebojujem, ale s láskou sa snažím chápať ich utrpenie. Lebo je veľké. Spolu so svojím nadačným tímom sa snažím skrášliť im chvíle v nemocniciach v ich bolesti a spríjemňovať im prostredie, v ktorom prežívajú svoju zákernú chorobu. Aj preto sme detské onkologické oddelenie vymaľovali nádhernými rozprávkovými motívmi, aby tieto deti mali radosť zo života a nemysleli len na chorobu.
Veríte na vzájomnú výmenu energií? Čo vám dávajú títo malí detskí pacienti? Zmenili váš pohľad na život, na jeho hodnoty? Milujem život a budem pomáhať vždy, pre mňa je to sväté. Organizujeme pravidelne už niekoľko rokov detské onkologické tábory, ktoré zbožňujem, aj deti, ktoré tam chodia. Stali sa súčasťou môjho života. Spoločne sa tešíme zo života, ony ma učia, čo je podstatné.
Čo je pre vás v tomto období života najdôležitejšie? Rovnováha.
Darí sa vám ju nachádzať?
Konečne som si našla čas aj pre seba a prešla som rokom sebapoznávania. Vlastne tú rovnováhu som musela nájsť v sebe.
V jednej piesni sa spieva, že život je náhoda, raz si dole a raz hore. Ten váš bol poznačený úspechmi mladej modelky, skvelou kariérou, ale v osobnom živote i bolestným rozvodom a osobnými sklamaniami vo vzťahoch. Dokážete po týchto skúsenostiach ešte veriť mužom?
Neviem.
Zmenili vás nejako nešťastné konce vo vzťahoch, možno v niečom posilnili alebo len priviedli na inú cestu?
Vždy som robila, čo som v danom období musela.
Ani po medializovanom rozchode s Robom Beňom ste nevyzerali veľmi zronená, naopak, pôsobili ste vyrovnane. Čím to je, darí sa vám rýchlo preklenúť a zabudnúť na zlé?
Vzťah sa nekončí za jeden deň a ak sa dvaja ľudia k sebe nehodia a nič ich spolu neviaže, nemá zmysel ostávať spolu.
Veríte ešte v úprimnú lásku? Našla si vás už?
Verím v čistú lásku, zatiaľ som ju však nestrela. Som presvedčená, že pre každého z nás je tu jeho polovica.
Už dlhé roky ste ženou, ktorej život je pod drobnohľadom, okolie žije vaším trápením a keď o vašom poslednom dlhoročnom partnerovi vyšli články, že čaká dieťa s novou partnerkou, všetci čakali na vaše reakcie. Sužujú vás neprajníci kdesi vo vnútri alebo po tých rokoch nad tým dokážete len mávnuť rukou?
Prajem Robovi a Lenke veľa síl a šťastia.
Keď ste sa stali miskou, stali ste sa zároveň aj akýmsi sledovaným prototypom krásy, s nárokmi na vždy dokonalú postavu, dokonalý účes, úsmev, šaty. Nie ste už unavená z toho, že verejnosť neustále rozoberá váš vzhľad a vaše kilá? Riešite kilogramy vôbec vo svojom súkromí?
Nie. Som spokojná a veľmi.
Čo vás vie urobiť naozaj šťastnou? Keď viem rozosmiať iných. Pretože ja som šťastná každý deň za to, že som.
Tento rok vaša dcéra Daniela skladá skúšku dospelosti. Chystá sa aj vyletieť z rodinného hniezda? Danielka maturuje tento rok a verím, že to zvládne s ľahkosťou. Má skvelých učiteľov aj spolužiakov. A či chce odísť? Zatiaľ určite nie.
Nezahlásila vám ešte, že vás chce nasledovať, stať sa modelkou a ísť do sveta? Myslím, že Danielka už má svoju cestu. Pomáha mi s nadáciou a pomáha mi aj v mojom živote. Má rada kreativitu, líčenie a styling.
Bude z nej teda vizážistka?
Myslím, že dnes má iné priority, ako premýšľať nad tým, čo presne chce v živote robiť. Má však rada farby, miluje kombinácie, je v tom úžasná a pre mňa je inšpiratívna. Sama sa od nej veľa učím.
Byť dcérou známej matky nemusí byť vždy ľahké. Ako sa s tým vyrovnáva? Vyčítala vám to niekedy?
Žijeme normálne a riešime presne to, čo každá rodina.
Aký máte vzťah s dcérou? Ste viac kamarátka alebo viete byť aj prísna mama dospievajúceho dievčaťa? Čo jej v tomto veku možno najviac zakazujete, na čo ju upozorňujete?
Som prísnou mamou, niekedy až veľmi, ale zatiaľ mám pocit, že ma počúva a nemusím ju až tak veľmi korigovať. Rady si robíme radosť.
Dcéru ste vychovali sama. Nebolo vám niekedy ľúto, že sa o ňu nikdy nezaujímal jej otec? Bolo, ale taký je niekedy život. Učíme sa. Dôležité je, aby sme všetko robili najlepšie, ako vieme. A ja som Bohu vďačná, že žijem svoj život presne taký, aký je.
Daniela je už dospelá. Netúži sa stretnúť so svojím otcom? Neviem, ale nevie ho nájsť ani Interpol, tak s tým musí zabojovať.
Čo zdedila vaša dcéra po vás? Pre mňa je úžasná a má neskutočne veľa darov. Ale tak moja mama, ako i ja nechávame rozhodnutie, akou cestou má ísť, len na nej. Život je čarovný a píše naše príbehy, tak si aj ja počkám, ako to dopadne. Veď vtedy je príbeh príbehom.
Autor: ANNA BOČKOVÁ
Foto: Dušan Kittler, archív: I. CH.
Poslať nový komentár