Laura stála pri jednom z kaviarenských stolov a zberala peniaze od posledných večerných hostí. Nebolo ešte ani deväť a jej už klipkali oči. Starnem, pomyslela si. Zrazu začula ten odporný zvuk zvončeka, ktorý visel nad dverami do kaviarne a ohlasoval príchod nového zákazníka. V živote počula už veľa odporných zvukov, ale tento sa veľmi rýchlo zaradil do jej rebríčka Top 5.
Už najmenej stokrát chcela Petre povedať, nech tam namontuje niečo iné, hoci aj zvonkohru s motýľmi. Bez toho, aby zdvihla zrak od peňaženky, do ktorej práve vkladala zinkasovaných 10 eur, zavolala unaveným hlasom smerom k dverám:
„Už zatvárame, príďte, prosím, zajtra.“
Zatvorila peňaženku, odzdravila odchádzajúcich hostí a zrazu uvidela pána, pre ktorého zatváracie hodiny nikdy neplatili. Stál tam Igor.
„Ahoj,“ prehodil a urobil pár krokov smerom k Laure.
„Čau,“ odzdravila a zvrtla sa smerovala k baru.
„Dúfam, že ja nemusím prísť až zajtra“, pousmial sa a dal si dolu z krku zasnežený šál.
Inokedy by mu Laura na túto nadhodenú poznámku určite niečo trefné povedala, ale nie dnes a nie v tejto situácii. A tak len mlčala a tvárila sa, že robí niečo za barom, aj keď všetko potrebné bolo už dávno urobené.
„Neodpísala si mi na SMS-ku,“ pokračoval tým istým tónom v hlase Igor.
No Laure sa dnes naozaj nechcelo naťahovať sa s ním a hrať jeho blbé hry. Chcela celý proces urýchliť.
„Načo si prišiel Igor?“
„Môžeme ísť k tebe hore?“ dodal akoby sa nič nedialo.
Na Laurinej tvári sa v okamihu objavili dve celkom malé vrásky, ktoré naskočili na to isté miesto medzi obočím vždy v tom istom čase - keď sa hnevala, keď bola pohoršená, keď sa jej niečo nepozdávalo. Igor ten pohľad už dôverne poznal. Videl ho najmenej stokrát. Pri tom pohľade si veľa vecí uvedomil. Aj to, že ju miluje.
„To teda nemôžeme,“ prerušila jeho myšlienky, otočila sa mu chrbtom a začala vyberať peniaze z pokladne. Aj toto gesto už Igor dôverne poznal.
„Prestanem s nimi spávať, so všetkými, ak budeš so mnou.“
Laura úplne zabudla koľko 5-euroviek práve napočítala, otočila sa k Igorovi a dve vrásky boli na svojom čestnom mieste.
„To je nejaký drbnutý vtip?“
„Nie,“ povedal celkom pokojným hlasom, vstal zo stoličky a prešiel za bar k Laure.
„Vyhrala si, skrotila si si ma. Dokonale si si ma obmotala okolo tých tvojich dlhých prstov a ja môžem spať pokojne aj s Angelinou, a aj tak myslím na teba.“
Laura sa mu pozerala uprene do očí a uvidela v nich niečo, čo v nich predtým nebolo... Alebo to tam len nechcela vidieť? Zrazu boli na jednej vlnovej dĺžke.
„Skúšal si?“ zavtipkovala a Igor vedel, že má všetko odpustené. Aspoň si to myslel.
Schmatol ju na ruky tak silno, až jej z ruky vyleteli všetky 5-eurovky. Vysadil ju na barový pult a nedovolil jej ani jeden nádych medzi jeho nedočkavými bozkami.
Laurine dlhé prsty sa okamžite začali prepletať jeho vlasmi. Ak by sa cez Laurin smiech dalo niečo počuť, bolo by počuť, že priadol ako mačka.
Vyzliekol jej tričko a hlava sa mu stratila v jej prsiach. Laurine prsty pokračovali vo svojej púti a začali pomaly rozopínať Igorovu košeľu, a potom prehmatali každú časť, ktorá sa pod ňou skrývala, akoby to všetko už dôverne nepoznali.
Z reproduktorov sa ozýval hlas Macy Grey, ktorá práve symbolicky spievala: „Boy I need your touch, your love kisses and such...“ a hlasné vzdychanie jej slová len potvrdzovalo.
Vychutnávali si každú sekundu naplno, každý milimeter toho druhého, akoby to malo byť poslednýkrát. Robili to tak vždy, pretože vlastne nikdy nevedeli, kedy príde ich poslednýkrát...
Autor: NIKOLETA REBROVÁ
Foto: Isifa
Poslať nový komentár