Letný slnovrat vyvoláva mnoho dojmov. Škrtá priestor akademickej pôdy, plní výklady cestoviek farebnými postermi, zaradí výhybku smerom na juh. V Barcelone ale znamená jedno – spoločenský život sa presúva pod holé nebo a glamour s ním súvisiaci je v tomto meste dostupný všetkým...stačí poznať správnu adresu.
W hotel
V bode, ktorého newyorské súradnice definuje formula ako roh 49 Street a Lexington Avenue sa v decembri roku 1998 zrodil hotel nesúci jediné písmeno – W. Autori projektu v snahe nájsť slovo, ktoré by dokonale stelesnilo holistický koncept, siahli po osvedčenej metóde – brainstormingu. Zoznam priniesol návrhy ako: worldwide, wonderful, wish, wonderland doplnené celkovým WOW faktorom, čo jasne zavrhlo potrebu celého slova ako značky a na počiatku teda ostalo minimalistické písmeno z chvosta abecedy. Jeho odlišnosť a balans medzi moderným dizajnom a komfortom spočiatku rezonoval v kruhoch newyorskej business klientely, odkiaľ sa rok po otvorení W rozšíril do Los Angels, San Francisca a na mape Big Apple rozžiaril ďalšie dve adresy. Expanzívnosť dvojitého V si udržala štartovaciu intenzitu a v roku 2009 sa preniesla ponad Atlantik na starý kontinent do miesta, kde vlny stredozemného mora splývajú s katalánskou metropolou.
Pódium do mora
Pobrežiu magickej Barcelony doposiaľ kraľovali dvojičky mrakodrapov v Port Olimpic, no na jeseň minulého roku prevzal W hotel prvú priečku a prístav Port Vell premenil na „IT place“ milovníkov dizajnu, pop kultúry a lifestylu s metropolitnou príchuťou. Na Placa de la Rosa dels Vents vyrástol nový architektonický klenot mesta, pozorovateľný z celého pobrežia, ktorý v slangu domácich zakotvil ako „plachetnica“. Autor taliansko-katalánskeho pôvodu, Ricardo Bolfill, prispôsobil projekt prostrediu, v ktorom mal vyrásť – vode (Wather). Tvar hotela pripomína sklenenú plachetnicu a interiér odráža podmorský svet. Vo vstupnej hale po zotmení bliká neónový planktón, lampy majú tvar medúzy a nízke sedenie imituje koraly. Hedonistická oáza sa ale nachádza na mieste zvanom WET Bar. Azúrovo modrý bazén s nerezovým dnom možno považovať za centrum pozornosti. Oba jeho okraje pozdĺžne lemujú biele ležadlá, na ktorých si okrem cocktailu a dávky vitamínu D v podobe slnečných lúčov môžete vychutnať súkromnú masáž.
Dokonalosť pobytu vo WET Bare dotvárajú detaily – W osušky, slnečné okuliare a klobúky, ktoré spolu s množstvom ďalších značkových artiklov možno zakúpiť priamo na mieste alebo na oficiálnom Webe hotela. V letnej sezóne sa šiestou hodinou popoludní zintenzívni volume reporoduktorov a DJ naplní ovzdušie párty atmosférou s vysokou koncentráciou glamouru. Cocktailovú kultúru šľachtia barmani za pultom v tvare trojuholníka a hranicu WET Baru a pláže tvorí priehľadná sklenená stena, spoza ktorej presvitá horizont a vlny Stredozemného mora. Dress Code je definovaný pojmom „beachwear“, cigaretový dym sa tu považuje za parfum a cenová politika je nastavená tak, aby „pódium do mora“ mohlo prijať ľudí z okolitých pláží. W hotel napriek piatim ligotavým hviezdam a im prislúchajúcemu servisu nepredáva luxus, ale lifestyle, ktorý je od prvej chvíle návykový. „Vo W nenájdete cudzincov, iba priateľov, ktorých ste doposiaľ nestretli,“ s úsmevom dodáva Simon (PR manažér hotela) a dopíja autorský drink.
Casa Fuster
Druhý hot spot každej letnej sezóny v meste je architektonický klenot štvrti Eixample. Ak by som obľuboval klišé, jeho príbeh by som začal slovami „kde bolo, tam bolo...“ a dej by pokračoval v hight class society na Mallorke. Začiatkom dvadsiateho storočia musel zámožný obchodník Mariano Fuster z pracovných dôvodov presunúť svoje pôsobisko z ostrova na Katalánsku pevninu. Nové sídlo sa rozhodol venovať svojej milovanej manželke a jeho cieľom bolo postaviť najkrajší dom v celom meste. Za peniaze si lásku nekúpiš, ale vďaka nim sa Marianov projekt zadaný architektovi Lluísovi Domènech i Montanerovi dopracoval k označeniu najdrahšia budova v meste. Autor modernistického monumentu Palau de La Música nechal aj túto zákazku prevoňať estetikou Art Noveau, ktorá zahltila Barcelonu. Prispela k tomu aj samotná adresa – Paseo de Grácia, ktorú cestovné príručky s obľubou stavajú do polohy barcelonskej Piatej Avenue. 48 metrov široká promenáda začala svoju históriu pod menom „Ježišova cesta“ a od počiatkov slúžila ako výkladná skriňa šľachty, ktorá sem prichádzala na kočoch. Dvorný architekt mesta – Antoni Gaudí na Paseo de Grácia zasadil dve budovy, ktoré sa stali emblémami – Casa Batlló a Casa Milá. Tretí skvost inšpirovaný organickými formami modernizmu otvoril svoje nablýskané vráta v roku 1908.
Modrá oslava života
V roku 1922 sa vstupná hala premenila na Café Vienés, kde sa stretávali umelci, intelektuáli a členovia vyššej spoločnosti. Interiér kaviarne neskôr poskytol reálne kulisy Oskarovej snímke Woodyho Allena – Vicky Cristina Barcelona. Samotný režisér opakovane vyhľadáva toto miesto ako sídlo počas svojho pobytu v meste. Po odkúpení budovy spoločnosťou Hoteles Center v roku 2000 sa spustili reštauračné práce a o štyri roky na to bol priestor v podobe luxusného päťhviezdičkového hotela sprístupnený verejnosti. Nadšenci dizajnu, miešaných drinkov a kozmopolitnej atmosféry si rezervujú stoly v Blue View by Bombay Saphire. Štýlová terasa, ktorá sa rozlieha na streche Casa Fuster, ponúka pohľad na panorámu mesta so záberom 365 stupňov. La Sagrada Família, kostol Tibidabo či promenáda Paseo de Grácia, plná najluxusnejších butikov a business centier, tvoria čarovnú kulisu otvoreného priestoru, ktorý je v nočných hodinách podsvietený na modro.
Únik pred klimatizovanými interiérmi spríjemňuje hudobná ponuka terasy. Tá alternuje medzi jazzom, obvykle vo štvrtky, a elektronickou muzikou v piatky a soboty. Príjemným detailom lounge baru je malý tyrkysový bazén umiestnený v tesnej blízkosti barového pultu, ktorý spolu s jemnou morskou brízou vytvára dokonalé prostredie na večernú session s priateľmi. Ak obľubujete mediteránsku kuchyňu, ľahký obed pod holým nebom je spôsob, ako sa na pár hodín začleniť medzi domácich. Jedno z pokušení nápojového lístka nesie názov Grey Goose, čo vzhliadnuc na ich letnú kampaň s Gaelom García Bernalom, krásne zapadá do filozofie miesta – parties sú oslavou života. Terasa Blue View je nesmierne fotogenický priestor, no najkrajší uhol pohľadu je ponad slamku trčiacu z ľadovej drte, krátko po zotmení, s lakťami opretými o zábradlie a pohľadom zapichnutým na nočnú panorámu blikajúcich svetiel.
Mandarin Oriental
Avantgardná Barcelona každoročne priťahuje tisíce turistov, ktorí prichádzajú s vidinou pieskových pláží, moderného umenia a zvučných módnych značiek. November 2009 však do centra mesta priniesol nové logo s orientálnym závanom. Medzi butikmi Armani, Hermés a Chanel vyrástla katalánska pobočka siete Mandarin Oriental, priamo v srdci štvrte Quadrat d’Or (zlaté námestie), odkazujúcej na architektonický vplyv Art Nouveau. Pôsobivú líniu modernistických fasád prerušuje strohá budova s ostrými črtami, ktorej história siaha do roku 1926. Súčasný Mandarin vtedy slúžil ako sídlo prominentného privátneho klubu – Círculo Ecuestre.
Poradové číslo 38 na jednej z najlukratívnejších ulíc desať rokov patrilo prestížnej organizácii, združujúcej miestnu smotánku, pričom neoklasická budova tiež ukrývala bazén, rímske kúpele a impozantné mramorové schodisko. Počas občianskej vojny bolo všetko zdemolované a prominentný klub bol nútený zmeniť adresu na roh ulíc Balmes a Diagonal, kde sídli dodnes. V roku 1955 vyrástol na jeho pôvodnom mieste Head Office Banco Hispano Americano. Jeho autorom je architekt Basque Manuel Galíndez, ktorý sa pri návrhu inšpiroval európskymi budovami. Do konca 20. storočia bola budova prevádzkou hispánskej banky, až kým sa nový projekt nedostal do rúk Patricie Urquioly...
Mimosa
Útek pred hektickým ruchom metropoly začína po móle vystlanom mäkkým kobercom, ktoré vedie ponad vstupnú halu. Mandarin vo svojom komplexe ponúka dve oázy, kde sa hostia ponoria do ticha a prepnú na mód chill out. Prvou voľbou je terasa, nazvaná Mimosa (podľa stromu známeho fialovými kvetmi, ktorých sú na jar barcelonské ulice plné). Zadný dvor hotela okupuje 660 štvorcových metrov, ktoré sú architektonickým koncertom Beth Figueras. „Sme nesmierne hrdí, že náš hotel sa môže pýšiť týmto skvostom. Beth bola obrovská osobnosť a dokonale ovládala svoje remeslo. Takých je v Barcelone málo. Zomrela týždeň pred inauguráciou...,“ odhaľuje PR manažérka hotela Bel Natividad jedno zo smutných tajomstiev. Zvolená kombinácia rastlín a stromov je citlivo doplnená záhradným nábytkom s nádychom šesťdesiatych rokov, čo dodáva Mimose štatút mestskej oázy. Sedenie je rozdelené do samostatných boxov oddelených bohatou vegetáciou a nevtieravá zvuková kulisa v hudobnom prevedení top DJ-ov je terapiou pre sluchový aparát.
Fashion insiders sem prichádzajú na cocktaily z čerstvej ovocnej šťavy (jahodovo-hroznovej patrí prvá priečka) a gurmáni vyhľadávajú miestne tapas, pozostávajúce z čerstvých morských plodov, ázijskej kuchyne a grilovaných rýb servírovaných na palmových listoch. Pastva pre oči i chuťové poháriky. VIP klenot menom Terrat, uložený niekoľko metrov nad mestom, ponúka hosťom miesto na najcoolovejšie rendezvous v Barcelone. Minimalistická terasa na streche hotela pozdĺžne lemovaná kontúrami rooftop bazéna zaručuje dokonalú prehliadku modernizmu na Paseo de Grácia. S cocktailom v ruke, ako inak.
Autor: MILOSH HARAJDA
Foto: archív autora
Poslať nový komentár