Igor Viest je od kosti športovec. Vďaka svojej ctižiadostivosti, pracovitosti a chuti učiť sa a vyhrávať sa dokázal postupne vypracovať z učiteľa telesnej výchovy na riaditeľa pre externý predaj vo finančnej spoločnosti AXA. A hoci oblasť financií skôr býva doménou mužov, Igor Viest je typ manažéra, ktorý ako svojich zamestnancov nepreferuje mužov, ale naopak, oceňuje silné stránky žien.
Ako sa zo stredoškolského učiteľa telesnej výchovy stal riaditeľ pre externý predaj vo finančnej spoločnosti AXA?
Tridsaťpäť rokov som žil v bývalom režime, potom som v roku 1990 školstvo zabalil a v 91. som začal pracovať ako obchodný zástupca v jednej americkej spoločnosti. Za pol roka som sa vypracoval na area managera, mal som na starosti školenie obchodných zástupcov, vyhodnocovanie denných reportov, návštevu kľúčových obchodníkov, ktorí predávali náš tovar, boli to hlavne veľkoobchodné prevádzky a obchodné siete. Ako najlepší zamestnanec roka som za odmenu dostal možnosť vycestovať na MS vo futbale v roku 1994. To bol môj štart.
Prečo ste sa rozhodli študovať šport na Fakulte telesnej výchovy v Bratislave a čím vás nakoniec zlákali financie?
K športu som mal vzťah, pretože som vyrastal vo Vysokých Tatrách, lyžoval som, venoval som sa horolezectvu, neskôr skialpinizmu, denne som nabehal okolo 10 – 15 kilometrov... Financiám sa profesionálne venujem od roku 1999 a dostal som sa k nim celkom náhodou. Raz si ma doberal priateľ, ktorý mi tvrdil, že moja práca – rýchloobratkový predaj, je príliš jednoduchá, vraj finančné poradenstvo je oveľa náročnejšie. Oponoval som mu, že na type práce nezáleží - ak ma bude baviť, budem ju robiť dobre. Tak ma naviedol na súťaž najlepší predajca, z každej krajiny jeden pôjde do Austrálie. Prihlásil som sa teda na školenie a finančné poradenstvo som najprv začal robiť popri svojej práci v americkej spoločnosti. Tú súťaž som vyhral. Ako hovorím, je jedno, čo človek robí, ak má motiváciu a práca ho zaujíma, môže byť v nej dobrý.
Máte bohaté skúsenosti ako obchodný riaditeľ v rôznych firmách – od kozmetiky až po potravinové produkty. Ako vám pomáhajú pri súčasnej práci?
Sedem a pol roka som robil na marketingovom oddelení a mojou prácou vždy bolo nielen predávať, ale tiež školiť obchodných zástupcov, čo, samozrejme, využívam dodnes. Školil som ich krok po kroku, ako majú predávať, vystupovať, obliekať sa, ako majú potenciálnych klientov osloviť, že sa musia odlišovať. Museli si značiť dôležité dátumy svojich klientov, kedy majú narodeniny, meniny a podobne... Hneď bolo lepšie, keď obchodný zástupca oslovil vedúceho predajne s blahoželaním... Pri tejto práci sa treba zamerať na maličkosti.
Aké vlastnosti musí mať podľa vás dobrý obchodník?
V prvom rade musí veriť tomu, čo robí, musí pozitívne myslieť, musí byť zodpovedný, vytrvalý, ctižiadostivý, musí vidieť dopredu a vedieť, čo chce dosiahnuť, musí mať svoje ciele, náskok pred ostatnými. Mal by sa obklopovať pozitívne naladenými ľuďmi a, čo je ešte dôležitejšie – mal by si všímať konkurenciu. Netreba na ňu nadávať, ale treba poznať lepšie jej silné aj slabé stránky a poučiť sa z nich.
Využívate dnes aj to, čo ste sa kedysi učili na pedagogike?
Pravdaže. Učil som deväť rokov, robil som trénera a, prirodzene, všímal som si lepších, tých, čo v rade vynikali. Keď sa vám podarí nájsť dobrých ľudí, máte potom radosť z ich úspechov. Pedagogika vás tiež naučí komunikovať s ľuďmi, počúvať ich, preberať s nimi dôležité otázky, novinky, podporovať ich. A život ma ešte naučil, že sa stále treba učiť. Lebo to, čo ste sa naučili niekedy v minulosti, vám už v budúcnosti nemusí stačiť. Vývoj ide dopredu.
V súčasnosti riadite manažérov pre kľúčových partnerov, teda máte pod sebou niekoľko ľudí – ako sa vám podarilo vybojovať medzi nimi rešpekt, aby vás počúvali?
Rešpekt nie je až tak potrebný, stačí, že si vybudujete tím ľudí, ktorým môžete dôverovať a spoľahnúť sa na nich. Nemôžete svojim zamestnancom iba stále hovoriť, ako robiť veci lepšie, musíte ich nechať realizovať sa. Mali by ste im veriť a povzbudzovať ich v práci. Ja som typ manažéra, ktorý rád dopraje svojim spolupracovníkom slobodu, keď vidí, že sú šikovní. Každý z mojich manažérov je osobnosťou, každý je iný, a tým je prínosom pre môj obchodný tím. A dôležité je aj vytvoriť v práci príjemnú atmosféru, keďže so svojimi spolupracovníkmi sme niekedy častejšie než so svojimi rodinami.
Ako riaditeľ pre externý predaj aj veľa cestujete alebo skôr riadite zo stoličky vo svojej kancelárii?
Tak dva dni v týždni musím sedieť v kancelárii a zaoberať sa otázkami partnerov a klientov. Určite však rád cestujem, nie som ten človek, čo dokáže celé dni sedieť na stoličke.
Čo vás na vašej práci najviac baví, prípadne baví najmenej?
Rád motivujem spolupracovníkov, aby predávali viac a kvalitne. Finančné poradenstvo je dosť citlivé na to, čo poviete. Baví ma stretávať sa s profesionálnymi finančnými poradcami, no žiaľ, v poslednej dobe existuje aj veľa amatérov či podvodníkov. Vždy mi zaberie dosť času, aby som medzi partnermi dokázal nájsť tých správnych. Nemám rád negatívnych ľudí, ktorí podľa mňa svojím myslením nemajú šancu dosiahnuť veľké úspechy. V biznise je to podobné ako v športe - talent, ktorý som ja nikdy napríklad nemal, je jedna vec, no existuje aj veľa športovcov, ktorí si svoje úspechy vydreli. O to viac sa potom vedia tešiť, keď sa im niečo podarí. Treba len chcieť ísť za svojím cieľom a myslieť stále dopredu.
Financie boli vždy skôr doménou mužov, majú podľa vás ženy vôbec šancu preraziť v tejto sfére?
To závisí od manažéra. U mňa pracujú až štyri ženy a traja muži. Môžem povedať prečo: Podľa mňa sú ženy zodpovednejšie. Myslím si, že som celkom dobrý psychológ, a viem vycítiť, ktorá žena dokáže robiť svoju prácu dobre aj popri rodine, preto nikdy nezatracujem ani takú, čo má doma tri deti. Dôležité je, aby ma vedela presvedčiť svojou prácou a vystupovaním. Rozhodne nie som typ manažéra, čo preferuje iba mužov.
Ktoré silné stránky podľa vás ženy ako obchodníčky majú?
Vedia byť vytrvalé, ctižiadostivé, majú výborné vystupovanie, čo je pri prvom kontakte so zákazníkom veľmi dôležité. Žena sa navyše môže pekne nalíčiť a obliecť a ani nemusí mať na sebe nič výstredné, stačí vkusný kostým, i tak dokáže upútať.
Ste zodpovedný za predaj produktov dôchodkového sporenia, sporenia vo fondoch a životného poistenia a predpokladám, že veríte tomu, čo robíte, prečo by podľa vás mali ľudia investovať do druhého či tretieho pilieru dôchodkového sporenia?
Ja vždy vychádzam z čísel demografického vývoja. Stále viac ľudí sa dožíva vysokého veku, no stále menej detí sa rodí. O niekoľko rokov nebude možné udržať štedrosť prvého piliera, preto treba na dôchodok šetriť inak. Je niekoľko foriem sporenia na dôchodok – druhý alebo tretí pilier a okrem toho je tu aj životné poistenie a všetky tri formy sú dôležité.
V známej reklame AXA sa hovorí: Prejdite k nám... Čo ponúkate lepšie, iné než konkurencia?
Konkurenciu si vážim, ale budem hovoriť za AXA. Ako sa hovorí v reklame, verí nám 80 miliónov klientov v 56 krajinách sveta. Sme globálnym hráčom na finančnom trhu a AXA nikdy vo svojej histórii nehospodárila zo stratou a nepotrebovala pomoc od štátu.
Vy sám vo svojom osobnom živote ste tiež sporivý typ alebo sú veci, na ktoré míňate veľa a rád?
Hneď ako som si uvedomil, že treba myslieť na budúcnosť, začal som šetriť na dôchodok a šetrím si dodnes. Sú však veci, na ktoré míňam veľmi rád, ako napríklad na cestovanie po svete. Zážitky z ciest vám totiž nikto nevezme, navyše sa vám rozširuje obzor. To, čo bežne vidíte v časopisoch a televízii, môžete vidieť na vlastné oči a utvoriť si na to vlastný názor. Rád sa tiež kvalitne obliekam, investujem do značkovej športovej výstroje, nepohrdnem dobrou kuchyňou...
Kto u vás doma drží kasu – vy alebo manželka?
Som to ja (smiech).
Patríte tiež k zaneprázdneným biznismenom, ktorí pracujú dvanásť až šestnásť hodín denne a na nič iné nemajú čas?
Je pravdou, že mi práca zaberá väčšinu dňa. Ako som už hovoril, minimálne dva dni som v kancelárii, zvyšok času na cestách, ale vždy si nájdem čas, aby som si šiel zaplávať... Chodím do prírody, v poslednom čase veľa bicyklujem, keďže bývam v blízkosti Malých Karpát. Mám rád turistiku, rád chodím s fotoaparátom a fotím si prírodu, rád fotím aj pod vodou, keďže potápanie je tiež moja vášeň... A je to už rok, čo som si kúpil golfové palice.
A čo čas venovaný rodine?
Ten čas si musím nájsť. Manželka má podobnú prácu, je veľmi vyťažená. Snažíme sa nájsť si na seba čas, najmä cez víkendy, ak to ide. Radi chodíme spolu lyžovať alebo k vode, závisí od ročného obdobia...
Váš post si určite vyberá aj svoje dane. Čo znášate najhoršie?
Nikdy som sa na to takto nepozeral... Keď som niekedy v živote niečo robil, robil som to preto, že tú prácu som mal rád. Vedel som, že ma posunie dopredu, aj keď bude náročná.
Ak máte v práci dobrý kolektív, čo si myslím, že ja mám – od vedenia, až po mojich spolupracovníkov, potom sa práca zdá byť jednoduchšia a človek sa do práce teší. Tiež si treba vedieť prácu zadeliť tak, aby sa našiel čas aj na relax. Ja relaxujem hlavne športom. Teším sa, keď mám voľno a môžem byť s rodinou, môžem si zašportovať, pozrieť si šport v telke, prečítať si knihu.
Šesť rokov ste boli členom reprezentácie ČSSR v skialpizme, dokonca ste jednu dobu získali 5. miesto na ME. Máte v sebe typické vlastnosti vrcholového športovca, ako je vytrvalosť, ctižiadostivosť, sebazaprenie...?
Vyrastal som v horách a ako chlapec som obdivoval Edmunda Hillaryho, ktorý ako prvý zdolal Mount Everest. Keby som rovnako nechcel vyhrávať, nikdy by som šport nerobil. Celkom sa mi darilo a ten pocit potom bol skvelý. Pocit víťazstva som však mal aj vtedy, keď som ako chlapec zliezol západný Lomnický štít, alebo keď som vyliezol hrebeňovkou na Mont Blanc, keď som prvý raz vystúpil na Mount Fuji v Japnsku... Niekedy je pre mňa víťazstvo sadnúť si na bicykel a vyjsť si do prírody. Viem sa totiž tešiť aj z maličkostí... A nemám rád prehry. Našťastie som nikdy nebol posledný, a keď som nevyhral, vedel som sa z toho poučiť, aby som už tú istú chybu nikdy neurobil a mohol ísť dopredu.
Foto: Daniel Kaplavka
Text: Zuzana Greizingerová
Poslať nový komentár