Nepálci vravia, že názov ich krajiny znamená Nikdy nekončiaci mier a lásku. Mala by to byť krajina horolezeckých výprav, budhistického pokoja, vonných tyčiniek, modlitebných mlynčekov a misiek na ryžu... V skutočnosti by ste však mier v Nepále ťažko hľadali. Už niekoľko rokov je to pre občianske nepokoje aj krajina chudoby, násilia, štrajkov, nútených táborov, manipulácie a chorôb, pričom najviac trpia ti najslabší – ženy a deti.
Sushil a Sunita sú súrodenci, ktorí našli pokoj v sirotinci Happy home, po tom, čo sa ich vlastná mama vzdala, keď jej v občianskej vojne kráľovská vláda zastrelila maoisticky orientovaného manžela. Majú tu jedlo, učiteľov, kamarátov, dokonca adoptívnych rodičov na diaľku, ktorí im z Európy financujú náklady na živobytie, posielajú darčeky a píšu listy. Jedného dňa však deti čaká nepríjemná návšteva – mama Sushila a Sunity chce zrazu svoje deti späť. Nechce ich však zobrať domov, ale do maoistického armádneho kempu. Po boku má nového manžela – opäť maoistu.
Deti plačú, bránia sa, no ich opatrovníci ostávajú zatiaľ bezmocní. Proti maoistom sa ťažko bojuje. Sú to ozbrojení teroristi, ktorých sa všetci boja, vrátane vlády, policajtov a médií. Rodičia si deti berú násilím. Správy o maoistických štrajkoch sa v zahraničných médiách objavujú, ale o špeciálnych kempoch pre siroty sa nepíše. Maoisti ich zakladajú pre deti, ktorých rodičia zomreli v občianskej vojne. Vymývajú im tam mozgy marxizmom. Aké výhodné, otočiť sirôtky - budúcich voličov – proti štátu a armáde, ktorá im zabila rodičov...
Maoisti sú rebelanti, ktorí s režimom nepálskeho kráľa Gjanéndru viedli dlhoročnú vojnu, bojovali za zvrhnutie monarchie, prepísanie ústavy a nástup republiky. Ich kľúčovou požiadavkou boli voľby. Konflikt medzi povstalcami a stúpencami si však vyžiadal najmenej 13-tisíc ľudských životov, podlomil ekonomiku a sociálnu situáciu v chudobnej krajine posunul za hranice znesiteľnosti. Boje obmedzili dôležité príjmy z cestovného ruchu a zamedzili rozvoj investícií. Zaostalejšie regióny prežívali iba vďaka primitívnemu poľnohospodárstvu.
Posledný klinec do rakvy monarchie pribil kráľ v roku 2005, keď rozpustil parlament a vládu, ktorá chcela s povstalcami vyjednávať. Po ďalšom roku pretrvávajúcich občianskych nepokojov však musel obnoviť demokratické inštitúcie, a tak moc opäť odovzdal do rúk parlamentu. Nepálsky kongres a komunistické strany sa však v očiach mnohých Nepálčanov zdiskreditovali spoluprácou s monarchiou a neschopnosťou zlepšiť situáciu v krajine, ktorú trápila chudoba, nezamestnanosť, nedostatok pitnej vody či nespoľahlivé dodávky elektriny. Jedinou šancou na zmenu tak ostali práve maoisti, Spojenými štátmi oficiálne považovaní za teroristickú skupinu. Definitívne K. O. dali kráľovi aprílové voľby v roku 2008, v ktorých jednoznačne maoisti dominovali.
Hoci zahraničím najväčšmi pozorované a kontrolované voľby prebehli nad očakávania pokojne a transparentne, predvolebná kampaň bola viac než tvrdá. V niektorých oblastiach sa zmenila na násilné strety, viac ako 30 osôb, vrátane jedného kandidáta, v nej zahynulo. Voliči boli zastrašovaní a hlasy sa kupovali. Maoisti si síce podporu medzi obyvateľstvom získavali aj populárnymi reformami – prerozdelením pozemkov, zakladaním družstiev a snahou o zlepšovanie postavenia žien, ale situácia sa k lepšiemu nepohla, štrajky maoistov ani po nastolení republiky neutíchli. Po stáročiach izolácie a absolutizmu a desaťročí občianskej vojny patrí dnes Nepál medzi najchudobnejšie krajiny Ázie s obrovskými sociálnymi rozdielmi. Podstatná časť príjmov pochádza z turistického ruchu a sociálnej pomoci, no i tá je v dobe neutíchajúcich nepokojov v stave ohrozenia. Situácia je stále napätá.
Zelenina v obchodoch hnije, mlieko a chlieb už neprišlo päť dní. To málo, čo zostalo, vypredáva sa preč...
Ak maoisti vyhlásia štrajk, znamená to, že celý život v krajine je ochromený. Počas štrajku majú byť zavreté všetky obchody, nepremávajú žiadne spoje, nefungujú školy ani trhoviská a ľudia sú v meste uväznení niekoľko dní. Maoisti blokujú celé mesto, prejsť nechajú len vozidlá s pitnou vodou, vyhrážajú sa útokmi každému, kto chce pracovať, vrátane taxikárov. Turistov evakuujú na policajných autách na letisko a žurnalisti musia nosiť žlté vesty ako nejakí cestári. Stáva sa, že autobus zákaz poruší a vyštartuje. Maoisti ho však zastavia, všetkých cestujúcich pošlú von a autobus vypália. Podnikajú záškodnícke akcie namierené proti vládnym budovám a úradom, napadajú policajné stanice. Vyzbrojení bambusovými tyčami v nedeľu nútia ostatných obyvateľov krajiny, aby sa zapojili do štrajku. A to všetko preto, že im v súčasnosti nevyhovuje premiér Madhava Kumara Nepala, chcú docieliť jeho rezignáciu. Maoisti si stále nájdu dôvod na nepokoje a situácia medzi ich prívržencami a políciou je už taká neúnosná, že v krajine hrozí ďalšia občianska vojna.
Šestnásťročnú Kumari utešuje v nemocnici jej sestra. Kumari pred tým, než prišla do oblastnej nemocnice, vzdialenej šesť hodín chôdze od jej dediny, aby podstúpila cisársky rez, mala už tri dni pôrodné bolesti...
V Nepále na 100-tisíc pôrodov pripadá až 830 úmrtí. Toto číslo odráža obmedzený prístup ku kvalitnej predpôrodnej starostlivosti, nedostatok vyškoleného zdravotníckeho personálu a nedostatočnú starostlivosť pri pôrode. Roky trvajúce vzbury maoistov vytvorili prekážku dodávkam základných potrieb, obmedzili rozvojovú pomoc a zapríčinili výrazné narušenie rodinných sietí. Konflikt najťažšie dopadol na ženy a deti...
- Ročne v Nepále umrie viac ako 50-tisíc detí, až 60 % úmrtí je spôsobených podvýživou.
- Polovica nepálskych detí trpí na podvýživu a tri štvrtiny tehotných žien má anémiu.
- 15 % vodných zdrojov Nepálu je kontaminovaných arzenálom.
- Dve tretiny Nepálčanov stále nemajú prístup k toaletám.
- Vysoká úmrtnosť rodičiek je spôsobená aj všeobecne zlým postavením žien.
- Nútené zatváranie škôl kvôli štrajkom skrátilo v mnohých oblastiach školský rok o polovicu. Učitelia boli napádaní alebo dokonca zabíjaní. Tisícky žiakov odviedli zo škôl na politické preškolenie a niektorých z nich zverbovali do militantných zložiek.
Autor: ZUZANA GREIZINGEROVÁ
Foto: Isifa
Poslať nový komentár