Mužom v biznise nedáva na výber

Eva Babitzová má skúsenosti s médiami zo všetkých strán. Bola moderátorka, reportérka, novinárka, robila obchod i marketing, až sa vypracovala na generálnu riaditeľku najpočúvanejšiu slovenského rádia Expres. Iné stanice ani rada nepočúva, ale rada varí, číta, fotí alebo lyžuje. Eva Babitzová je človek, ktorý nikdy nebude len tak ticho sedieť.

BIZNIS A KARIÉRA
Boli ste jednou z prvých topmanažérov rádia Expres, dnes ste jeho generálnou riaditeľkou, no pred tým ste si vyskúšali aj prácu za mikrofónom v rádiu Twist či Rock FM, tiež ste prezidentkou Rady pre reklamu. Čo je podľa vás väčší adrenalín – práca za mikrofónom v éteri, riaditeľská stolička alebo posudzovanie etikety reklamy?
Okamžitý adrenalín je samozrejme pri živom vysielaní citeľnejší, to však neznamená, že manažérska práca v rádiách, minimálne v tom našom, by bola pokojnejšia, nudnejšia alebo jednotvárnejšia. Nie je tam síce ten moment červenej – signál, že ste v éteri. A keď niekoľko sekúnd vysielate ticho, čo sa v rádiu považuje za nekonečno, je to stres iného druhu. Práca v rádiu ma veľmi baví a nie je to dané pozíciou, ale tým, čo rádio obnáša. Kedysi ma veľmi bavilo vysielať, dodnes mi to čiastočne chýba. Takže rádio je adrenalín v oboch pozíciách, posudzovanie etiky skôr zodpovednosť než stres.

Spolu s tímom ste vytvorili dlhodobo najpočúvanejšie rádio, v čom podľa vás spočíva jeho úspech?
Dostať sa na čelo trhu, ktorý je síce tvorený s  entuziazmom, ale nie celkom profesionálne, bolo jednoduché. Môžem povedať, že sme ako prví priniesli profesionálne formátovanú stanicu a práve to nás vynieslo na vrchol. Prišli sme s hudobnými testami, rôznymi druhmi výskumov, tie však už dnes využívajú všetci naši relevantní konkurenti. No teraz sú v tom už aj ďalšie veci, ako napríklad tím ľudí, ktorí rádio Expres tvoria, skúsenosťou podporená sebadôvera, že to robíme dobre. A hlavne poslucháči, ktorí nás počúvajú, a je ich milión denne.

Hovoríte, že ľahšie je dostať sa na pozíciu lídra, než sa tam udržať?
To sú všelijaké klišé, či je ťažšie víťazstvo udržať alebo sa dostať hore... Jedno i druhé je dosť veľká zábava, aj dosť veľká práca.

Nepomohla úspechu rádia tak trochu aj slabá konkurencia?
Do istej miery áno. To, že sme jednotka na trhu, znamená, že sme naozaj dobrí. Máme 25-percentný podiel na trhu, čo nie je zvykom na formátovaných štruktúrovaných trhoch, kde líder máva podiel tak do 15 percent a tam nás naozaj pustila konkurencia. Rádio Expres tvoria ľudia, ktorí spolu dobre vychádzajú, radi chodia do práce, bavia sa. Som presvedčená, že tento pocit a druh energie dokážeme prenášať aj do éteru a naši poslucháči to cítia.

I keď sa situácia v dnešnej dobe postupne mení, ženy na vrcholových pozíciách sú stále skôr výnimkou. Rešpektujú vás muži na rokovaniach? Nemali ste niekedy problém obhájiť si pred nimi svoju pozíciu?
Nie, nemala. Je pravda, že do veľkej miery, čo sa týka vrcholového manažmentu, žijeme v mužskom svete. Doba sa však naozaj mení, už sa to nedá porovnať so situáciou spred desiatich rokov. Dnes je úplne normálne, že vrcholovým manažérom môže byť aj žena. Aj pohľad mužov sa mení a myslím si, že dnes už bez problémov dokážu rešpektovať i ženu ako šéfku projektu. Ja som na svojej pozícii už dosť dlho a mám výsledky, ktoré sú mojimi výsledkami. Tým mužom nedávam na výber, či ma budú rešpektovať alebo nie – musia.

Napriek tomu, museli ste sa niekedy podriadiť?
Každý sa musí niekedy niekomu podriadiť. Keď už ničomu inému, tak aspoň osudu. Ja som len manažérik v malej krajinke, ale aj tak si neviem predstaviť, že by na svete existovala čo len jedna pozícia, v ktorej sa človek nepodriaďuje. Podriaďovať sa každý musí, minimálne realite a zodpovednosti.

Aké vzťahy preferujete na pracovisku, skôr formálne alebo naopak? Aký ste typ šéfky?
Určite som za neformálne a kamarátske vzťahy. Mám rada ľudí, s ktorými pracujem, a myslím si, že v riadení ľudí mám veľa ženských rozmerov. Svojich zamestnancov vnímam celkovo, nielen ich pracovný výkon, preberám s nimi aj ľudské veci, nielen tie pracovné. Snažím sa vytvárať kamarátstva a s mnohými sa stretávame i vo voľnom čase.

Študovali ste fyziku. Aká náhoda, ak to vôbec bola náhoda, vás vlastne zaviedla k rádiu?
Najprv to bola náhoda. Bola som prváčkou na vysokej škole, dva mesiace som bývala na internáte a vonku sme hrali volejbal. Jeden spoluhráč, ktorého som poznala asi hodinu, mi hovoril, že internátové rozhlasové štúdio robí konkurz na moderátorov. Opýtal sa ma, či neprídem, a ja som prišla. Vzali ma a v IRŠ-ku som nakoniec ostala robiť počas celého štúdia. A potom to už nebola náhoda, že som v tomto smere nakoniec aj pokračovala.

Našli ste sa vo svojej práci, alebo sa niekedy zamyslíte, že ste pokojne mohli byť aj fyzička?
Možno mohla, ale neľutujem. Vyskúšala som aj iné práce, no najviac zo všetkého ma vždy bavilo rádio. Skončila som ako riaditeľka najpočúvanejšej stanice v tejto krajine, takže sa považujem za veľmi šťastného človeka, naplňuje ma to a som maximálne spokojná.

Prezraďte, počúvate v súkromí aj iné stanice?
Občas prepínam hlavných konkurentov, ale musím sa priznať, že sa k tomu musím nútiť alebo ma vedie zvedavosť, hlavne keď napríklad nejaká stanica rozvíja nový formát. Najprirodzenejšie mi však je počúvať rádio Expres.

VOĽNÝ ČAS
Počula som o vás, že sa vo voľnom čase venujete foteniu, čítate fantasy literatúru. Máte na svoje koníčky popri práci dostatok času?
Musím priznať, že fotenie trochu zanedbávam, ale keďže som sa rozišla s manželom, času mám teraz dosť.

Ako voľný čas využívate?
Mám dcéru a psa, takže voľný čas trávim s nimi. Okrem toho v zime chodíme lyžovať, na jar sa chystám dokončiť kurz kitingu. Rada čítam. Nie je pre mňa typické sedieť ticho a štrikovať. (Smiech.)

RODINA
Spomínali ste, že ste sa rozišli s manželom. Vplýva na vašu rodinu a rodinné vzťahy aj kariéra?
Rozvádzam sa, ale myslím, že to s mojou kariérou nemá nič spoločné. To je náš osobný príbeh. Vždy som sa snažila nájsť taký balans, aby som sa dostatočne stíhala venovať rodine aj práci. A myslím, že sa mi to podarilo. Je to samozrejme iné množstvo času, než aké dokážu poskytnúť svojim deťom matky, ktoré nepracujú, ale myslím, že na druhej strane to kompenzujem tým, že dávam dcére iný vzor správania sa, uplatnenia či žitia svojho života.

Čo ešte sa snažíte vštepiť svojej dcére?
Snažím sa ju viesť k samostatnosti, sebavedomiu, že výzvy, ktoré pred ňu život kladie, zvládne a tiež k optimizmu a nadhľadu, aj keď ona sama je prirodzene radostný človek.

Nastupujete, tak ako väčšina žien, po práci do druhej zmeny v domácnosti alebo to máte lepšie vymyslené?
Mám to zariadené inak (smiech), radšej sa venujem svojej dcére a koníčkom. Základné servisy v domácnosti mám zorganizované tak, že ich nemusím robiť ja. Rada však trávim víkendové predpoludnia varením, mám rada, keď byt vonia po slepačej polievke.

MÓDA
Aký máte vzťah k móde, trendom a nakupovaniu?
Mám rada módu aj rada nakupujem, ale skôr len vtedy, keď som na cestách. Veľmi rada napríklad nakupujem v Amerike. Rozhodne nechodím do obchodov, keď práve nič nepotrebujem, nerada trávim čas motaním sa po obchodných centrách a pozeraním, čo majú. To som nikdy nerobila.

Máte nejakú „úchylku“? Napríklad na topánky či kabelky?
Topánky aj kabelky (smiech).

Aký štýl obliekania preferujete?
Mám šťastie, že nerobím v banke, ale v rádiu, čo mi umožňuje obliekať sa slobodnejšie. Mám rada kombináciu elegantného a športového. Mám veľmi rada džínsy, ale už by som nevedela ísť do práce v džínsach a teniskách, radšej si k nim obujem elegantné čižmy alebo topánky na opätkoch. Športová elegancia – v tom sa cítim najlepšie.

Autor: ZUZANA GREIZINGEROVÁ
Foto: Petra Bošanská