Až keď nám niekto nastaví zrkadlo, uvedomíme si, aké nezmyselné chyby robíme v toľkých oblastiach partnerskej komunikácie. Nedávno Briti zverejnili prieskum ženských prejavov všedného dňa, ktoré mužov najviac obťažujú. Na popredných miestach bolo: „V reštaurácii si moja partnerka neobjedná dezert, lebo vraj nemá chuť. A potom mi zje ten môj!“ So zmesou pobavenia a hrôzy som si až vtedy uvedomila, že presne to isté robím niekedy aj ja.
No a rovnako boli časy, keď som nič netušila o hriechu zvanom NEISTOTA a dopúšťala sa ho pomerne často. Potom som pochopila, že neistota je jedným z mojich najväčších nepriateľov vo vzťahu a začala si na jej prejavy dávať obrovský pozor. Ak v randení, láske a partnerstve mimovoľne prezrádzate, že si nie ste istá sama sebou, ťaháte za kratší koniec a aj toho najoddanejšieho partnera od seba pomaly odpudzujete. Prečo je to tak?
Určite sa to opäť raz dá vysvetliť evolučnými zákonmi. V pravekých časoch si predchodca dnešného muža nutne hľadal silné, sebavedomé a sebaisté partnerky, pretože len tie mohli garantovať prežitie jeho detí (v čase keď sa on v divočine snažil uloviť potravu). Chlap má vo svojich génoch dodnes zakódované, že žena istá si za každých okolností sama sebou je niečo, za čo sa oplatí bojovať (alebo kvôli čomu sa oplatí vzdať staromládeneckej slobody).
Ako na potvoru to však príroda škodoradostne zariadila tak, že my ženy – nech aj sme inokedy akokoľvek sebaisté - sa v kontakte s mužom, ktorý sa nám páči, stávame kôpkami pochybností o sebe. Pri randení alebo už aj vo vzťahu, teda vtedy, kedy by sme mohli získavať len a len plusové body, ak by sme ukázali vnútornú silu, pokoj, nezávislosť a istotu, meníme sa na vynervované bytosti, ktoré od NEHO neustále potrebujú nejaké ubezpečovanie – či už o vzťahu alebo o svojom tuku. A to je pritom tá nemožná otázka „Nie som v tomto tučná?“ ešte tým najmenším zlom, akého sa dopúšťame. Dnes by som chcela v tomto texte zamerať vašu pozornosť na najnebezpečnejšie vyhlásenia, ktorými svojmu partnerovi ukazujete, aká ste neistá.
1. Začnime drsne, tým najzradnejším prejavom nesebaistoty: „Ľúbim ťa“. Buďme teraz úprimné: nehovoríme to preto, lebo chceme, aby vedel, čo pre nás znamená. Hovoríme to, lebo nevieme, čo k nám cíti a dúfame, že nám odpovie tým istým... Lenže čo ak neodpovie? No a o problém máte postarané, lebo s veľkou pravdepodobnosťou vám to „Ľúbim ťa“ nepovie. Chlapi jednoducho takéto silné výrazy nemajú rad. Svoju lásku – ak teda ľúbia - prejavujú skutkami a nie slovami. Tieto slová by mal za každých okolností vo vzťahu ako prvý vyriecť muž – aj ak to má byť až dvadsať rokov po svadbe. Naozaj. Keď ich už máte na jazyku, zabrzdite a ovládnite sa.
2. Musíme sa porozprávať. Keď mu poviete toto, to už mu rovno môžete povedať niečo ako „Občan XY, dostavte sa na policajný výsluch vo veci...“ Zaváňa to autoritatívnosťou, výsluchom, tlakom a nepríjemnosťami. Teda všetkým, čo muži neznášajú. Prečo toľko žien začína zásadné rozhovory o citlivých veciach práve touto nešťastnou a zbytočnou vetou? Úplne by stačilo začať rozhovor bez takéhoto úvodu. Vetou „Musíme sa porozprávať“ už navodzujete ťaživú atmosféru, chlapi vedia, že ich po nej nečaká nič dobré a zrejme zaujmú obranný postoj (pritom ešte ani nevedia, čo chcete riešiť). Ak vás niečo trápi, rovno mu to povedzte (keď je na to vhodná atmosféra) len to preboha neuvádzajte touto hroznou formulkou!
3. Kedy sa zasa stretneme? Prečo máme potrebu pýtať sa na to? Automaticky tak dávame rozhodovacie právomoci do JEHO rúk. Prečo by to mal byť on, kto určí, kedy sa stretneme? Nehovoriac o tom, že ho v začiatkoch randenia touto otázkou tlačíte do niečoho, čo by si mal ujasniť sám: teda či sa s vami ešte vôbec chce stretnúť. Nechajte to tak, ak vás bude chcieť ešte vidieť, tak sa ozve pomerne rýchlo. A ak nie, tak to aj tak nebol ten správny kandidát na vzťah. Táto otázka je naozaj veľmi neatraktívna, mali by sme na jej existenciu zabudnúť.
4. Ako si predstavuješ ideálnu ženu? Tak toto je gól do našej vlastnej bránky. V podstate už v momente, keď sme túto otázku položili, sme sa v jeho očiach diskvalifikovali. Sebaistá žena totiž vychádza z toho, že tou ideálnou ženou je ona sama. Keď nám z úst vyjdú tie nešťastné slová a on nám začne opisovať svoju ideálnu ženu, tak sme prehrali – rovno môžeme odísť. My ňou totiž nie sme.
5. Prečo si sa mi neozval? Pretože nechcel. Tak prečo sa ho to masochisticky pýtate, keď sama tušíte pravý dôvod? Túto otázku zväčša kladieme vtedy, keď sme sa po dlhšom období samoty slepo a naivne nafixovali na jedného chlapa po tom, čo nás raz-dvakrát zobral von. Namiesto toho, aby sme kávičkovali s čo najviac skvelými a milými mužmi a pomaličky si vyberali, my sa zavesíme na prvého, ktorý sa zjaví, upneme sa naňho a potom sa rúcame, ak sa neozve. A kladieme mu takéto odpudivé otázky.
6. Kam speje náš vzťah? Bŕŕŕ. Muži s nami nechodia, aby to niekam „spelo“. Sú s nami, aby im bolo príjemne, aby z nás a s nami načerpávali radosť a pozitívnu energiu, aby mali zábavu a relax. Na rozdiel od nás neriešia budúcnosť (v začiatkoch vzťahu rozhodne nie). Ak s niekým chodíte a máte ho rada, toto sa pýtať nemusíte – jeho skutky vám dajú najlepšiu odpoveď. Muži túto otázku nemajú radi, dávate im ňou najavo, ako sa trasiete o vzťah a že je to pre vás príliš vážne. A „príliš vážne“ je pravým opakom slov „relax a zábava“.
7. Páči sa ti? Ak sa touto otázkou pýtame na čokoľvek ženského rodu, čo má nohy, prsia a vagínu, tak si zarábame na problém. Jeho názor na iné ženy vás nemá čo trápiť, kým sa mu páčite VY. A keď je s vami, tak sa mu zrejme páčite. Tak prečo sa mučiť takýmito myšlienkami? Je to obdobne nešťastná veta ako „Ako si predstavuješ ideálnu ženu“?
Viem, viem, veľa z týchto otázok máme často na jazyku, hlavne pri mužoch, ktorí sa nám veľmi páčia a mohli by byť pre nás tými správnymi partnermi. Lenže sú to všetko vyjadrenia, z ktorých doslova kričí naša neistota. Aj keď ich prednesieme tým najcoolovejším tónom, normálny chlap z nich vycíti, aké sme vo vzťahu k nemu ustráchané, neisté a slabé. A to je začiatok konca. Mám na sebe overené, že je len otázkou disciplíny a rozvážnosti, či tie potvorky vyslovíme alebo nie.
Veľa lásky,
Vaša Lucia
Autor: LUCIA KOLLÁROVÁ
Foto: Isifa
Súhlasím, no je opäť pravda, že my ženy,...20 júl, 2011 - 22:28 poslal admin.
Súhlasím, no je opäť pravda, že my ženy, tieto vety niekedy i tak vyslovujeme. I keď by sme nemali, no nedokážeme si zahryznúť do jazyka. Čo už...
Tak toto je cista pravda, bravoooo, pres...30 jún, 2011 - 15:01 poslal admin.
Tak toto je cista pravda, bravoooo, presne moj nazor a pohlad na taketo zalezitosti k muzom, ano bud ma chces alebo nechces, musis skratka cakat a cakat, a ked poslusne tichucko cakas, tak vtedy sa ozve!!A je to mozno aj ten pravy!
Poslať nový komentár