Veronika sa dostala z najhlbšej priepasti až na absolútny vrchol. Predávala svoje telo, kým srdce ostávalo ukryté v bezpečí jej pôvabnej hrude. Až kým jedného dňa vďaka láske nespoznala svoju skutočnú hodnotu...
S Veronikou som sa stretla v malej nenápadnej kaviarni. Meškala asi pol hodinu. Od známej som vedela, že je to prostitútka, takže očakávala som všeličo. Miesto toho však prišla krásna vysoká bruneta, športovo, ale vkusne oblečená. Vôbec nevyzerala ako ľahká žena. Slušne sa mi ospravedlnila za meškanie, vraj beží rovno od klienta. Usmiala sa na mňa. Objednala si kávu a dali sme sa do reči. Jej príbeh ma fascinoval ako žiaden iný...
Veronika (jej pravé meno z pochopiteľných dôvodov neuvádzam) mi hneď na začiatku vysvetlila, čo to znamená byť exkluzívnou high class eskortkou. „Je to niečo ako spoločníčka pre mužov, takže okrem sexu s klientmi chodíte na večierky, športujete spolu, večeriate, jednoducho všetko, čo si zažiadajú a za čo zaplatia,“ vysvetľuje asi tridsaťročná, naozaj nádherná žena.
Rozplynuté sny
Veronika chcela byť vždy herečka, ale na konzervatórium ju nevzali. Vraj pre nedostatok talentu. Veľmi sa jej to dotklo a úplne sa svojho sna vzdala. Vyštudovala teda strednú zdravotnú a hneď po maturite sa zamestnala v nemocnici v okresnom meste. Ale plat jej ledva stačil na to, aby si zaplatila podnájom. Na oblečenie a kozmetiku jej už takmer nič neostalo. Ale Veronika milovala svet exkluzívnych značiek a drahých podnikov, ktoré si zo svojho platu dovoliť nemohla. Snažila sa nájsť si aj inú prácu, lepšie platenú, ale nikdy nepochodila. „Všade chcú od vás skúsenosti a vysokú školu. Nemala som šancu. Prišlo mi to nespravodlivé a premýšľala som, ako ďalej.“ Po jednom incidente v práci dala Veronika výpoveď a mesiac doma premýšľala, čo s ňou bude ďalej. Až kým jej kamarátka nepovedala o eskort službe, s ktorou sa dá výborne zarobiť. Nikdy predtým o ničom podobnom nepočula.
Daň za luxus
Od začiatku to vyzeralo viac ako lukratívne. A aj bolo. Za dve hodiny strávené s klientom zarobila Veronika 200 eur a pokiaľ v tom boli aj sexuálne služby, bol to dvojnásobok. Spočiatku odmietala sex, ale keď zistila, že jej už peniaze nestačia pokryť jej stále stúpajúce nároky, zmenila rétoriku. „Odrazu som mala všetko. Predtým som nemala nič. A zrazu som si mohla dovoliť tie najdrahšie šaty a nemusela som premýšľať, či sa najem v drahej reštaurácii, alebo si niečo kúpim radšej v potravinách. Kúpila som si auto a konečne som pocítila, čo je to nezávislosť.“ Samozrejme, rozhodnutie to nebolo ľahké. Veronikina rodina bola, pochopiteľne, proti. Nedokázali sa zmieriť s tým, že ich jediná dcéra, ktorá kedysi snívala o kariére herečky, začala šliapať. „Darmo som im vysvetľovala, že ja s tými mužmi nespím. Mama mi zazlievala, že som si vybrala ´tú ľahšiu cestu´, a otec, ten mi to nikdy neodpustí. Už šesť rokov sa so mnou nerozpráva. Preňho som a navždy ostanem obyčajná k...a,“ rozpráva so smútkom v hlase. Veronika však nečaká, že ju bude niekto ľutovať. Rátala s tým, že si budú o nej za chrbtom všetci šepkať. „To je daň za luxus,“ priznáva.
Život gejše
Eskortkou sa nemôžete stať zo dňa na deň a už vôbec vám nestačí iba krása. „Keď som prišla na pohovor do eskort agentúry, nikto odo mňa nechcel vysokú školu, ale maturita bola podmienkou. Bol to normálny pracovný pohovor. Musela som rozprávať o svojich záujmoch, kde som robila predtým... Chceli vedieť všetko. Musela som sa pred nimi prejsť, aby videli moju chôdzu a viesť bežnú konverzáciu. Pochopila som, že to nebude len tak,“ spomína si Veronika na svoje začiatky. Eskortky nemusia byť profesorkami filozofie, ale určitý vtip a dôraz na komunikačné schopnosti je dôležitý. Klienti sú často páni z vyšších vrstiev – vrcholoví manažéri, právnici z celej Európy. Eskortka v podstate veľmi pripomína japonskú gejšu. Tie museli kedysi absolvovať veľmi náročný tréning a dlhé roky vzdelávania, kým predstúpili prvýkrát pred klienta. Vychovávali ich k tomuto remeslu už od útleho detstva. Veronika však noblesu gejše mala ako dar od Boha a čoskoro sa vyšplhala veľmi vysoko. „V mojej posteli sa vystriedali významní muži aj z vrcholovej politiky. Samozrejme, podpísala som, že budem diskrétna a mená neprezradím, ale boli to naozaj veľmi vplyvní muži. Aj zo zahraničia.“
Ako Pretty Woman
Keď som sa Veroniky spýtala na lásku, nachvíľu sa odmlčala. Zahľadela sa do šálky s kávou a ja som vedela, že sa jej veľmi hovoriť nechce. Chvíľu bolo medzi nami ticho. Spýtala sa, či si môže zapáliť. Prikývla som. Po pár šlukoch sa na mňa pozrela a začala rozprávať: „Pre eskortky je najdôležitejšie nikdy sa nezamilovať do klienta. Bola som presvedčená, že som dostatočne silná... Mýlila som sa. Stalo sa mi to. A ešte stále to veľmi bolí...“ Veronika sa zamotala s istým talianskym podnikateľom. Spočiatku o nič nešlo, dokonca sa jej ako muž vôbec nepáčil. „Najprv chcel odo mňa iba sex. Vôbec sa so mnou nerozprával, len chcel, aby som plnila jeho sexuálne priania. Neprekážalo mi to, bola som zvyknutá. Ale zlom nastal, keď ma vzal so sebou na jednu pracovnú večeru do Milána. Zrazu to bolo celé ako vo filme. Dokážete si to predstaviť?“
Priznám sa, nevedela som v tej chvíli, či jej mám veriť. Ale počúvala som ju so zatajeným dychom ďalej. Veronikine stretnutia s Talianom boli už také časté, že už nemala čas ani na ostatných klientov. Platil najlepšie a bol k nej veľmi pozorný. Ale jej to bolo viac-menej jedno. Milovala ho. S eskort agentúrou už komunikovala len telefonicky, priamo z Milána. „Boli sme spolu každý deň. Kým bol on v práci, ja som sa kúpala v jeho bazéne, prechádzala sa v jeho záhrade, chodila som na nákupy. A večery sme trávili spoločne v romantických reštauráciách a prechádzkami po meste. Už to nebolo o sexe...To bolo to najmenej podstatné. Totálne som sa doňho zamilovala, aj keď som vedela, že má ženu.“
Krajšie meno pre prostitútku
Talian už síce so svojou manželkou nežil, ale na papieri boli stále spolu. Mali dvoch synov. Veronika vedela, že sa nerozvedie a formálne svoju ženu a deti nikdy neopustí. „Vždy by som bola len obyčajná milenka,“ zveruje sa s trpkými spomienkami „Po pol roku krásnej lásky som jedného dňa vytriezvela. Som prostitútka. Eskortka je len krajšie meno pre k...u. Uvedomila som si, že sa musím okamžite vrátiť domov a skončiť s tým, pretože to zašlo príliš ďaleko.“ Veronika odletela bez rozlúčky ešte v ten večer na Slovensko a zmenila telefónne číslo. Talian ju síce vypátral a denne jej volal a písal, ale ona sa neozývala. A nereagovala ani na zúfalé telefonáty eskort agentúry, ktorá prišla o jedno zo svojich najlepšie platených dievčat. Bola rozhodnutá začať nový život.
Nikdy neľutovať
Dnes Veronika pracuje ako manažérka pre firmu so športovými potrebami a zarába veľmi slušné peniaze. Takže ten klient, od ktorého prišla na rozhovor, nebol žiaden neukojený chlap, ktorý za peniaze podvádza svoju manželku, ale obchodný partner. Mala som veriť prvému dojmu. Táto žena nie je prostitútka a srdcom ňou v skutočnosti ani nikdy nebola. Napriek všetkému sa vôbec nehanbí za to, čo urobila. „Necítim vinu, že som si tým prešla. Napokon, vďaka tejto práci som spoznala ozajstnú lásku a uvedomila som si svoju hodnotu. Dnes už viem, že to bola chyba, ale neľutujem ju. Bez nej by som nebola tým, kým som dnes,“ uzatvára svoj príbeh Veronika, a ja sa musím priznať, že som dojatá. Pretože všetci robíme chyby, ale len málokto ich berie ako životnú výzvu, ako spôsob, akým sa človek posúva vpred. Aj keď mi to možno budete zazlievať, svojím spôsobom Veroniku obdivujem...
Autor: ALEXANDRA OKÁLOVÁ
Foto: Isifa
Poslať nový komentár