Keď po dvoch víkendových dňoch prišla Eva do práce opálená ani čo by sa vrátila z Malorky, jej kolega Karol sucho utrúsil: „A to si všade tak?“ - ukazujúc pritom krútiacim prstom na chúlostivé partie. „Uhm“ - povedala Eva, čo v intonačnom preklade znamenalo „áno“, pritom pokývala hlavou.
Tešila sa, že sa medzi nimi otepľuje. Podišla bližšie ku Karolovi a zvodne ho pološeptom vyzvala: „Nešiel by si niekedy so mnou?“ „Kam, na nudu?“ - prekvapene zo seba vychrstol Karol. „Áno“ - upresnila Eva. „Je tak krásne. Aj na zajtra hlásili...“ - nedopovedala, lebo Karol jej do toho skočil: „To nemyslíš vážne. Ja sa mám vyzliecť donaha?“ - pohoršene sipel. „Len som sa spýtala“ - ticho, až ospravedlňujúco pokorne vysvetlila Eva. Ľutovala svoje pozvanie, ale už to nemohla vziať späť. Karol sa tváril ako mních, čo chce obrátiť na pokánie celý svet, keď začal prednášať: „Nemám rád exhibicionizmus. Je to amorálne pretŕčať sa holý na verejnosti.“
Eva už nepovedala ani slovo. Cítila sa veľmi nepríjemne a najradšej by sa videla kdesi pod zemou. Keď však naďalej útočil na naháčov poznámkami, že on nepotrebuje, aby ho baby šacovali podľa jeho vybavenia, Eva schmatla objemný fascikel a upaľovala do zasadačky, len aby mala od neho pokoj. „Ako som mohla byť taká neopatrná?!“ - vyčítala si. „Ponúkať slepcovi farebnú dúhu. Načisto som to pohnojila“ - hnevala sa na seba.
Slnko nemilosrdne pieklo a vábilo milovníkov vody, aby sa aspoň na chvíľu ochladili v jej príjemných vlnách. Len čo Eva zbadala, že Karol aj s akýmsi fasciklom odchádza z roboty, už aj volala priateľke, či by si nešli zaplávať. Opatrne na pláži prekračovali opaľujúcich sa, aby im nevdojak nestúpili na ruku, nohu či nebodaj priamo na hlavu, toľko sa ich tu v ten tropický deň zišlo. Ako tak obchádzala jedného chlapíka, ktorý sa nápadne líšil od ostatných tým, že bol biely ako mlynár, chlapíkovi z tváre skĺzol uterák. Zrejme mierny vánok alebo až prievan, ktorý spôsobila jej rýchla chôdza, no najmä širokánska plážová sukňa, odhalila jeho anonymitu. Za maskou nenápadného naháča sa skrýval puritánsky kolega Karol.
Eva prešla tichučko popri ňom a usilovala sa odviesť priateľku čo najďalej. Vybrali si strategicky výhodné miestečko za košatou vŕbou, spoza ktorej mala Eva na Karola výhľad ako na dlani. Ako sa len kochal pohľadom na tri mladé ženy, ktoré ležali hneď vedľa neho. Realizoval to takým smiešnym spôsobom, že až. Akože nenápadne si strčil ruku pod uterák, ktorým mal zakrytú tvár, a úzkym otvorom pozoroval okolie. Taký bol nimi zaujatý, že zrejme vďaka tým trom kráskam si Evu nevšimol.
Možno by sa ich bol rád aj dotkol. No, musel sa uspokojiť iba s pohľadom. Zvlášť ožíval, keď sa niektorá z nich vybrala do vody a potom vyliezala von. Takmer sa upiekol, kým sa konečne odhodlal do vody aj on. Asi ho v tom podporila urastená dáma okolo tridsiatky, za ktorou sa odvážne vrhol do jazera. Eva využila príležitosť nebadane sa vytratiť. Nečakala ani na priateľku, kým si zbalí veci a upaľovala naspäť do práce, akoby bola iba čosi vonku vybaviť. Nechcela byť zlomyseľná, na Karola sa radšej kolegov nepýtala. Stačilo jej, keď videla, že jeho veci na stole sú odkedy odišiel von nedotknuté.
Na druhý deň o pobyte pri vode Eva ani nemukla. Až o pár dní, keď Karol začal do nej zarypovať pre celkom bezvýznamnú maličkosť, sa ho opýtala: „Ešte stále si presvedčený, že kúpanie bez plaviek na jazere je amorálne?“ Karol sa na ňu zadíval ticho bez odpovede. Jeho pootvorené ústa ho nadobro prezradili.
Autor: ANNA SLÁVIKOVÁ
Foto: Isifa
Poslať nový komentár