Žiadne mäso, káva, cigarety, žiaden neviazaný sex ani televízne seriály. To, čo je pre nás obyčajných smrteľníkov bežné, to je pre Lalitu Gopi len stratou času, ktorá jej bráni v tom, aby spoznala pravú podstatu šťastia. Je členkou hnutia Hare Krišna a živým dôkazom, že nejde o žiadnu sektu.
Timea bola celkom obyčajná maturantka. Študovala na strednej ekonomickej, takže mala pred sebou sľubnú budúcnosť. Samozrejme, ako každá správna tínedžerka, preskákala si obdobia, nad ktorými sa dnes už len pousmeje. Sem-tam sa vyskytol nejaký divoký žúrik s alkoholom, s ľahkými drogami, veď to poznáte – krásna nevedomosť mladosti. Inak celkom normálny život. Ale potom prišiel zlom.
„Keď som mala 19, našla som doma jednu knižku, ktorá na mňa veľmi zapôsobila. Popisovala, ako sme uzavretí v našom tele, ktoré je vlastne len hmotnou schránkou, niečo ako obal, ako sa prevteľujeme život za životom a ako sa môžeme z tohto kolobehu dostať von,“ spomína si dnes už Lalita Gopi. Toto meno dostala od svojho duchovného učiteľa po troch rokoch života v chráme. Bola to krásna udalosť, pri ktorej sľúbila, že bude aj naďalej pokračovať v duchovnom živote, že nebude jesť mäso, nebude užívať žiadne omamné látky ani cigarety alebo kávu, že nebude hazardovať a bude sa vyhýbať neusmernenému sexuálnemu životu. „Meno Lalita Gopi devi dasi v preklade znamená služobníčka Lality. Lalita v duchovnom svete je veľmi krásne dievča na najvyššej úrovni duchovnej dokonalosti.“
Spojenie s Bohom
„Pamätám sa, že keď som bola ešte veľmi malá, vídavala som svojho otca, ako stojí dlho na hlave alebo na jednej nohe a praktizuje dýchacie cvičenia.“ Už vtedy si v múdrych knihách prečítala, že joga nie je len také obyčajné cvičenie. Znamená spojenie s Bohom. Telesné cviky pomáhajú pri ovládaní zmyslov, pri sebakontrole, ale k Bohu človeka neprivedú. Timea sa rozhodla, že to skúsi. Poháňala ju obrovská zvedavosť. Chcela zistiť, o čo vlastne vyznavačom Hare Krišna ide, čo tá ich slávna mantra Hare Krišna znamená. Mnohokrát to počula v rádiu aj v muzikáli Vlasy a bolo verejne známe, že v ére hippies aj skupina Beatles inklinovala k východným učeniam.
V niektorých piesňach úryvky z mantry dokonca použili. Bola zvedavá, veľmi zvedavá. Dozvedela sa, že oddaní študujú starodávne védske spisy, ktoré boli pôvodne písané v sanskrite pred viac ako 5-tisíc rokmi. Píše sa v nich, že najlepším spôsobom, ako nadviazať náš stratený vzťah k Bohu a znovuobnoviť našu lásku k Nemu, je v tejto dobe pokrytectva a hádok spoločné spievanie svätých mien. A to je práve modlitba Hare Krišna. Prostredníctvom nej vraj očisťujeme svoje srdcia a pomáha nám vidieť veci také, aké sú. Timea si kúpila ruženec a každý deň sa s ním modlila. Postupne sa modlitba stala neodmysliteľnou súčasťou jej dní. Keď sa o pár mesiacov dozvedela, že oddaní sa sťahujú na východné Slovensko, kde kúpili starší dom, ktorý sa mal stať Hare Krišna chrámom. Boli letné prázdniny, a tak sa rozhodla, že tam s partiou priateľov strávi časť leta. Nakoniec z toho bolo šesť rokov.
Život v chráme
V chráme sa zmenil Timein život od základov. Panoval tu prísny režim, ale na druhej strane nik nikoho do ničoho nemusel nútiť. Všetci sa riadili pravidlami chrámu dobrovoľne a s radosťou. „Vstávali sme veľmi skoro ráno. Stretli sme sa o pol piatej v chrámovej miestnosti, kde sme spoločne prednášali modlitby, sanskritské mantry, spievali sme a tancovali pred vždy krásne ozdobeným oltárom Krišnu. Tie rána boli nádherné a aj teraz, keď už v chráme nežijeme, snažíme sa každé ráno venovať duchovným veciam,“ spomína si nostalgicky Lalita. Život v chráme ale nie je len o modlitbách. Každý deň máte nejaký čas vyhradený aj na prácu a odpočinok. Strava je striktne vegetariánska, pretože zvieratá sa považujú za priateľov človeka.
„Majú len iné telo a tiež cítia a vnímajú bolesť či radosť a je veľmi sebecké jesť ich, keď sme navôkol po celý rok obklopení zeleninou,“ vysvetľuje princíp svojho vegetariánstva Lalita. Sympatické je, že v chráme si jeho obyvatelia sami pestujú zeleninu, pečú si vlastné pečivo. K aktivitám dňa patrila aj práca v záhrade, práca v Hare Krišna reštaurácii Góvinda, ktorej dezerty sú vychýrené široko-ďaleko, alebo predávanie knižiek o viere. Ale vždy musel ostať aj čas na štúdium a odpočinok. Hoci Lalita ešte ako Timea nikdy nebola obzvlášť komerčným typom, predsa len sa jej život po príchode z chrámu zmenil. Mnohým veciam, ktoré robia bežní ľudia, sa vyhýba, pretože ich považuje za stratu času. Takže žiadne sledovanie televíznych seriálov, žiadna práca s alkoholom alebo mäsom.
Sex a viera
Hare Krišna chrámy fungujú ako kláštor, takže muži a ženy sem prichádzajú, aby rozvíjali svoj duchovný život, a bývajú oddelene. Nikto sem nepríde preto, aby si našiel partnera. Rozdiel medzi Hare Krišna chrámom a kláštorom je ale v tom, že pokiaľ sa stane, že sa tam zamiluje muž do ženy alebo naopak, nik im v tom nebráni. Hare Krišna nie je o potláčaní našich túžob a zmyslov, ale o ich usmerňovaní a regulovaní. Napríklad, takto sa usmerňuje aj sexuálny život. Spočíva v tom, že sexovať sa môže až po svadbe, iba s manželom a ideálne len s cieľom počať dieťa.
Antikoncepcia žiadneho druhu tu neprichádza do úvahy. Ani Lalita nešla do chrámu, aby sa zamilovala. A predsa sa to stalo. S teraz už manželom sa vídali len pri rannej meditácii a sem-tam pri každodenných povinnostiach. Dnes sú spolu už päť rokov. Prvú svadbu mali na miestnom úrade a druhú, védsku, o rok neskôr. „Bolo to magické. Dali sme si sľub pred ohňom, oddanými, Bohom a pred kňazom, že si budeme verní a vzájomne si pomáhať ako v materiálnom, tak aj duchovnom živote,“ vysvetľuje Lalita. Po svadbe sa odsťahovali niekoľko sto kilometrov od chrámu, ale vždy sa tam radi vracajú na festivaly a slávnosti.
Ťažký začiatok, krásny koniec
Lalitin manžel dnes normálne pracuje a ona sa stará o ich jeden a pol ročnú dcérku Gayatri. Jednoducho, taká malá šťastná rodinka. Ale určite chvíľu trvalo, kým si rodiny a priatelia zvykli na ich osobitý životný štýl. Rodičia Lalitinho manžela to znášali dosť ťažko. Dôvodom bol strach. Nechceli, aby ho zlanárila nejaká sekta a všetko mu vzala, chceli, aby doštudoval vysokú školu, aby neostal sám. Ich obavy však boli úplne zbytočné. Podobne na tom boli aj Lalitini rodičia.
„Je jedna vec, ktorej mi je naozaj ľúto. Nie je to fakt, že som odišla od rodičov, ale to, akým spôsobom som to urobila. Mohla som nájsť aj citlivejší spôsob. Bol to znak mojej nezrelosti,“ priznáva Lalita. Ale napriek tomu svoju dcéru chodili rodičia do chrámu navštevovať, veľa si písali a telefonovali. Napokon všetko dobre dopadlo a nedávno Lalite dokonca mama povedala, že ak by žila vonku, nikdy by si takého dobrého manžela nenašla.
Autor: ALEXANDRA OKÁLOVÁ
Foto: Isifa, archív
Poslať nový komentár