Tínedžer z malého mesta stráca nevinnosť v miestnom nevestinci, neskôr sa stane milencom staršej ženy, ochotnej zaplatiť za ilúziu lásky. Anonymná T. stráži život svojho gigola, ale dovolí mu, aby si rozohral aj iné partie. La Femme vás prostredníctvom úryvkov z novely Sexodus (Ikar) od autora píšuceho pod umeleckým menom Z. H. Bukowsky pozýva nahliadnuť spolu s ním do rozporuplného sveta mužskej duše.
Melánia mala nado mnou moc od prvej chvíle, no nijako to nezneužívala. Teda aspoň som si to nevšimol. A keby aj chcela, nemohla by; okrem seba som jej nemohol dať vôbec nič. A ak by chcela doučovať matematiku alebo prírodné vedy, chodil by som za ňou s ešte väčšou radosťou, budujúc si tak v jej očiach úctu, dôveryhodnosť a zodpovednosť. Nemal som peniaze, a tak som jej nemohol sľubovať lepší život; nemal som styky, aby som ju vyslobodil z toho neľudského priemyslu. Bol som len obyčajný chlapec z priemernej rodiny, ktorý mal pred ňou rešpekt a bol schopný milovať ju navzdory jej životu.
Vtedy som to možno ani nechápal, neuvedomoval som si jej poškvrnenosť. Alebo som si to nechcel uvedomiť. Vedela, že ju budem úprimne ľúbiť, a tak sa nehanbila udržať si moju náklonnosť zaúčaním. Naučila ma dobýjať ženské srdce, dobýjať ženskú dušu, dobyť ženské lono. „Páčim sa ti?“ vypytovala sa ma ako dievčatko, ktoré chce dostať mladšieho kamaráta do rozpakov. „Si pekné dievča,“ odpovedám so sklopeným pohľadom a horiacimi lícami. „Veľmi pekné dievča.“ Podarilo sa jej to, celý sa trasiem. „Áno, páčiš sa mi.“
„Čo sa ti na mne páči najväčšmi?“
Prsia. „Vlasy.“
Dlhé vlnité vlasy po pás z nej robili najkrajšie dievča v meste. Nemyslel som si to len ja, mysleli si to všetci. Nikto by to nepovedal nahlas, lebo to bola pobehlica, ale ľudia sa mali chuť usmiať, keď ju videli. A keď sa ešte ona usmiala na nich… Dievčatá jej právom závideli a možno aj ich matky. U mužov sa razom spustil Pavlovov reflex; tí bez zábran k nej chodili po výplate, ostatní sa radšej vyhýbali pohľadu na jej výstrih, ukazujúci viac, než by počestné dievča ukazovať malo.
Ľahla si na posteľ a odhalila sa. Najprv sa len nesmelo usmiala, akoby sa prvýkrát odhalila pred mužom; v očiach jej prebehla neistota. No keď zacítila moje vzrušenie – a ja som nezakrýval svoj údiv – upokojila sa a konečne bola so svojím životom aspoň na chvíľu spokojná. Mala nadvládu, o ktorej snívala. Chytí ma za ruku a priťahuje si ju k prsníku. Vkladá mi ho do dlane a silno ho zovrie mojimi prstami. Zakláňa hlavu, zatvára oči a stoná ako ja pred dvadsiatimi hodinami. Nadvihne panvu a brána do nebies sa otvára. Som rozrušený, najradšej by som vstal a sledoval ju odo dverí, aby som nezmeškal žiaden jej pohyb, ale chcem sa jej aj dotýkať – doplniť tým obraz o ďalšiu dimenziu. Topím sa.
Sledujem prsia pod sebou. Podopieram sa rukami, dlane tisnem na matrac pri jej ramenách. Prikladá si brušká prstov k mojim bokom rovnako, ako som to robil ja pred chvíľou. Nepríjemný pocit šteklenia potlačilo vzrušenie. Pritiahne ma k sebe. Zastoná, zo zadku skĺznu jej ruky k mojim stehnám a zasúva podo mňa dlane. Všade je vlhko a ja sa len čudujem, odkiaľ sa vzalo. Pochytí ma strach. Odpoveď hľadám v jej očiach. Sála z nich pokoj a radosť. Obavy sa rozplývajú. Jej ruky sú opäť na mojich bokoch. Pomaly si ma priťahuje a ja sa začínam triasť. Nielen na stehnách, trasiem sa celý. Topím sa v nej.
Od strachu mi vstúpia slzy do očí. Neznámy pocit, neznáma reakcia. Je to správne? pýtam sa v duchu. Takto to má byť? Takto to malo byť? Stávam sa mužom? Som muž? Kto je to muž? Cítim sa čudne. Mal som pocit, že explodujem.
Pokračovanie v ďalšom čísle...
Autor: Z. H. BUKOWSKI
Foto: Isifa
Poslať nový komentár