Moderátorka Jana Hospodárová sa divákom televízie Markíza prihovára už 15 rokov. A ako sama hovorí, s Markízou je spojená celá jej dospelosť.
Teda takmer celá. Verejnosť ju vníma aj ako neúnavnú bojovníčku za práva zvierat a v poslednom čase zažiarila aj na tanečnom parkete v tanečnej súťaži Let´s dance. Ako to všetko stíha a vníma, nám porozprávala v nasledujúcom rozhovore.
Ste tvárou televízie Markíza od jej vzniku. Aké boli vaše začiatky a čo vás do televízie vlastne priviedlo?
- Do televízie ma "priviedol" inzerát v novinách o vznikajúcej Markíze, ktorý objavila moja mama. Mala som vtedy za sebou neúspešné štúdium herectva na VŠMU a hlavu v smútku. Skúsila som teda šťastie na kastingu a ono sa na mňa usmialo. Prosto, šťastie v nešťastí.... Vzápätí sme sa s Máriom Kleinom stali mladými tvárami našej televízie a mali sme úspech. Teda najmä Mário! Bol to nesmierne talentovaný a skvelý chalan a je obrovská tragédia, že nás opustil. Mal pred sebou iste veľkú budúcnosť. Začiatky s ním boli veselé, srdečné a spontánne, bol to kamarát do dažďa.
Markíza tohto roku oslavovala 15. výročie svojho vzniku. Aké boli tie roky pre vás z hľadiska pracovného, ale aj súkromného?
- Je to výborný pocit, byť v jednej firme toľké roky. Až taký oslavný. Mám rada Markízu a je super, že ma osud zavial práve do nej. Vďaka svojmu povolaniu som spoznala takmer všetkých súčasných kamarátov, zažila perfektné časy a zážitky. Som na Markízu hrdá, aj na ľudí, ktorí v nej pracujú a už 15 rokov ju držia na špici. Sme spoločníkmi pre našich divákov v časoch dobrých aj zlých, a to ma naozaj úprimne teší.
Čo vám Markíza dala a vzala?
-Zobrala mi anonymitu, ale už som si zvykla, na svete sú oveľa horšie veci... Dala mi veľa, veľmi veľa. S Markízou sú prakticky spojené všetky roky mojej dospelosti.
Je pre vás televízia ešte stále práca, alebo už životný štýl?
- Môj životný štýl nie je o televízii. Životný štýl sú najmä moji priatelia, potom určite zvieratká a nepopieram, iste aj moja práca, ale nežijem tým, že som moderátorka, to určite nie.
Okrem moderátorstva vás do povedomia verejnosti dostala aj tanečná súťaž Let´s Dance. Ste rodenou tanečníčkou, alebo je to tvrdo vydrené na tréningoch?
- Ani jedno, ani druhé. Nie sme dvojica, ktorá denne trénuje hodiny a hodiny. Ja to beriem skôr s veľkým nadhľadom a rada sa na celej šou, a na Matejovu smolu aj na tréningoch, dobre zabávam. Nehrám sa na super tanečnicu, ktorou prosto nie som. Iste, sem tam treba zamakať, ale Katka Štumpfová či Ivanka Surovcová zo mňa už nebudú. Ponúkam divákom to, čo sa s mojimi dispozíciami a za týždeň tréningu ponúknuť dá.
Ako to všetko stíhate? Aký je váš denný program?
- Je to naozaj komplikované a ťažké, pretože popri Lets´Dance a moderovaní Telerána rekonštruujem svoj byt. Momentálne bývam v kamarátovom, vzdialenom niekoľko kilometrov od Bratislavy a cestovanie mi dáva dosť zabrať. Je to zvláštne a náročné obdobie, no piatkové večery sú čarovné a celotýždňový chaos mi vynahrádzajú.
Stihnúť také množstvo náročných aktivít si vyžaduje dobrú kondíciu. Aký je váš návod na jej udržanie?
- Dobrú kondíciu asi áno, no najmä čistú hlavu a dávku sebazaprenia. Často som unavená a sem-tam ma prepadne sebaľútosť, ako to všetko musím zvládnuť sama. Ale potom si poviem, že o nič vážne nejde, že všetko sa deje v môj prospech. Čo je pravda. Tiež mi veľmi pomáhajú moji priatelia, ktorí sa starajú o môjho psíka i papagája. Čo sa životosprávy týka, veľmi som ju nezmenila, azda len to, že som začala brať vitamíny, aby som neochorela. Fakt by som nechcela zaľahnúť s chrípkou do postele.
Čo vám prináša viac radosti - moderovanie alebo tancovanie?
- Tancovanie je momentálne veľmi milá novinka, taká jemná životná vzpruha, po ktorej som dlho túžila. A prináša mi radosť a najmä hravosť, ktorá je mi vlastná a pri moderovaní ju až tak prejavovať nemôžem.
No, a nemôžeme obísť - vašu veľkú lásku, ktorou sú zvieratká. Prezraďte nám čosi o tých vašich domácich, ale aj tých, o ktoré sa staráte v útulku.
- Zvieratá sú naozaj moja veľká láska. Mám doma tri mačičky, psíka a papagája. Kôň Diorko je ustajnený v blízkosti Bratislavy. Všetky zvieratá si zaslúžia našu úctu a priateľstvo. Vždy budem za ich práva bojovať ako najviac budem vedieť a vládať. Nechápem, čo ľudí vedie k tomu, aby im ubližovali! Nemôžu byť v poriadku! Nedávno ma absolútne paralyzovala správa o vlčiakovi, ktorému niekto zviazal nohy, aby ho utopil. Žiaľ, tej ľudskej kreatúre sa to podarilo. Čakám na to, kedy sa konečne aj v našej krajine za takéto ohavné činy budú ľudia posielať do väzenia. Verím, že tie časy sú za dverami.
Autor: Red
Foto: TV Markíza
Poslať nový komentár