Hranie sa na doktora je lákavé – obliecť si otcovu košeľu a tváriť sa, že je to biely plášť, a liečiť lentilkami... No normálne je to maximálne do tretej triedy základnej školy.
Stránky novín však už niekoľko dní zapĺňa žena, ktorá z tohto veku dávno vyrástla, napriek tomu neskončila.
A zohnala si nielen biely plášť, ale hneď celú gynekologickú ambulanciu. Pritom okolo lekárskej fakulty prešla nanajvýš párkrát v električke.
Pred pár týždňami sa po juhočeskom meste Bechyně začala šíriť reklama na novú, modernú gynekologickú ambulanciu s celkom slušným výpočtom poskytovaných služieb. Zaujala.
A tak na dvere s ordinačnými hodinami MUDr. Sandry Slobodowej postupne začali klopať pacientky. Žena v bielom plášti, ktorá ich tam čakala, však z medicíny vedela len toľko, čo pochytila z Nemocnice na okraji mesta či amerických Chirurgov.
Napriek tomu vyšetrila a s receptom do lekárne poslala až dvadsať žien. S falošným krčahom sa jej darilo chodiť po vodu celý týždeň, na piaty deň sa konečne na ňom odtrhlo ucho. To, čo sa z neho vylialo, však vyrážalo dych. Tá ženská doktorka nebola totiž ani lekárka a prekvapivo ani žena, ale preoperovaný Martin Sloboda z Prievidze.
Tento dobrý chlapec z dobrej rodiny pritom nezačal zle. Študoval na strednej zdravotnej škole, a keď bolo potrebné narukovať, namiesto do zbrane sa prihlásil na opatrovanie starých ľudí ako civilkár.
Starý pán, ktorého dostal na starosť, potreboval občas pomoc deň aj noc. Keď sa teda jedného dňa od neho nevrátil načas, doma to hneď neriešili. Začali, až keď skôr ako syn či akékoľvek vysvetlenie, kde je, prišla k Slobodovcom polícia s obvinením z poistného podvodu.
Martin sa odvtedy domov nevrátil.
A už ani nevráti. V Nemecku sa totiž z neho stala Sandra.
Psychicky chorá alebo ziskuchtivá?
Hoci sa čerstvo preoperovaná žena útekom za hranice zbavila minulosti a base v domovine sa vyhla, veľmi rýchlo sa postarala, aby sa za mreže predsa len pozrela.
Dlhodobo si síce koledovala najmä o lavicu obžalovaných, lákalo ju vyskúšať si aj kreslo sudcu, a tak v Česku rozohrala prvú hru – na právničku. Ako predsedníčka českého združenia Vnitrostátní a mezinárodní arbitráže Ad Hoc vydala stovky bezcenných právnych rozhodnutí, pričom majiteľmi niektorých z nich boli aj známe tváre ako Helena Vondráčková či Veronika Žilková.
Za mrežami, kam ju na dva a pol roka poslali za podvod, aby ju prevychovali, však zjavne dostala ešte lepší nápad – spomínanú lekársku prax. Vynesie jej viac? Rokov za mrežami určite, či aj peňazí, to je nepravdepodobné – keďže svoje hranie sa na lekárku poňala veľmi nákladne – začala žiadosťou o prijatie do lekárskej komory, ktorej, mimochodom, bolo vyhovené, a skončila miliónovým vybavením svojej týždeň fungujúcej ambulancie. Keď nie pre peniaze, prečo to teda robila? „Scenárov, ktoré môžu byť na pozadí takéhoto správania, môže byť veľa. Môže ísť o zisk, o pocit moci, o prestíž,“ myslí si psychológ Mgr. Martin Miler, podľa ktorého však môže ísť aj o formu úchylky či o prejav patológie, k čomu sa prikláňajú aj českí odborníci.
S tým však nesúhlasí muž, ktorému poriadne skomplikovala zaslúžený odpočinok na dôchodku – pražský gynekológ Václav Fišer. Práve jeho jednak uviedla ako garanta svojej súkromnej praxe a navyše pri nákupoch vybavenia zneužila jeho IČO.
„Aj keď predpokladám, že jej advokát sa bude poruchou osobnosti oháňať, podľa toho, ako som ju ja poznal, v tom psychiatrická diagnóza nie je. Ona je skôr na peniaze.
Tak sa vlastne dostala aj do toho prvého maléru, keď vystupovala ako právnička. Niečo jej zrejme z vtedy podvodom získaných peňazí zostalo, a tak rozmýšľala, ako ich zlegalizuje. Preto vymyslela ambulanciu.“
Zneužitý gynekológ: Nikdy som jej nič nepodpísal
Keď falošnú gynekologičku Sandru Slobodowu odhalili, vyšlo najavo, že oklamala nielen dvadsať pacientok, ale aj lekársku komoru.
To sa jej podarilo vďaka zneužitiu mena pražského gynokológa MUDr. Václava Fišera, ktorého sme oslovili s otázkou, ako sa do tohto bizarného príbehu vlastne dostal.
To je na dlhé rozprávanie.
Bol som doktorom vo väzení, keď si tam dotyčná odpykávala trest za podvod. Neviem, kedy sa jej to zrodilo v hlave. Ale nikdy tam do mojej ordinácie neprišla.
Samozrejme, človek si nemusí spomenúť na každú pacientku podľa mena alebo tváre. Ale keďže, ako médiá píšu, ide o transsexuála po zmene pohlavia, to sa nedá nezapamätať. Ak však už vtedy spriadala svoje plány, asi si dávala pozor, aby sme sa v tom prostredí nestretli.
Tak ako na vás potom prišla?
Viete, v tom kriminále oni vlastne zbierajú informácie. To je niekedy škola zločinu. Zrejme jej ostatné spoluväzenkyne povedali, že som dobrák, naivný a dôverčivý. Najmä zlodejky majú totiž na ľudí veľmi dobrý odhad, lepší ako bežný človek.
Za mrežami ste sa teda nestretli, kde teda?
Prišla za mnou, že hľadá miesto zdravotnej sestry.
Samozrejme, nemohol som ju spoznať. To bolo v čase, keď som súkromnú ordináciu už odovzdal svojmu nástupcovi, takže som jej vysvetlil, že ja už sestru nepotrebujem.
No sľúbil som jej, že sa spýtam kolegu, ku ktorému potom aj nastúpila. To bola moja jediná chyba.
Ale musím povedať, že keď som ho potom niekoľkokrát zastupoval, správala sa absolútne presvedčivo.
Vydávala sa dokonca za vysokoškolsky vzdelanú. Mala stopercentné vystupovanie, vždy bola dokonale oblečená. Niet divu, že jej naletelo aj toľko celebrít, keď sa vydávala za právničku.
Zo sestry sa však zmenila na lekárku. A práve vy ste jej prax mali svojím menom garantovať. Naozaj ste jej niečo také podpísali?
Žiadny papier, že budem robiť odborný dohľad nad ambulanciou vzdialenou stodvadsať kilometrov od Prahy, som nepodpisoval. Navyše ma vedie komora ako nepracujúceho dôchodcu, takže som to ani robiť nemohol.
Keďže to však sfalšovala, mám kvôli tomu veľké problémy. Ona si totiž zo všetkých dokumentov, ktoré našla v ordinácii a ktoré sa do jej plánu hodili, robila kópie s tým, že na nich prelepovala meno. Tak si vyrobila nielen dokumenty potvrdzujúce vzdelanie, ale koniec koncov aj potvrdenie o čistom registri trestov, ktorý čistý, ako je všeobecne známe, nemala.
O klamstvách sa hovorí, že majú krátke nohy. Niektorí sa s nimi však dostanú prekvapivo ďaleko. Ale ako sa to dá v takom odbore, ako je medicína? Nedostatok vedomostí sa predsa dá len ťažko zatajovať...
Diskutovali sme o tom s kolegami a nikomu v zdravotníctve nám nie je jasné, ako to chcela prevádzkovať.
Sú problémy s lekárskou komorou to jediné, čo vám spôsobila?
Bohužiaľ nie.
Postupne zisťujem, že mnohé veci nakúpila na moje IČO. Takže dodávatelia teraz odo mňa chcú doplatky za veci, ktoré si zobrala na zálohu. A zmizli mi aj peniaze z účtu, ktoré som zbieral pre zvierací útulok.
Ako sa k nim dostala? Mimochodom, podľa niektorých médií ste jej ponúkli ubytovanie, aby nemusela dochádzať denne sto kilometrov. Aspoň tak sa vyjadril jej expartner, u ktorého dovtedy žila.
Nikdy u mňa nebývala, ani som jej žiadne ubytovanie neponúkal.
Párkrát prišla urobiť veci na počítači, ktoré som potreboval, priamo ku mne domov. To je všetko.
Netuším, kde bývala. Tvrdila mi, že dochádza z obce s názvom, ktorý sme však na internete vôbec nenašli, takže pravdepodobne nejestvuje. V tých oblastiach, o ktorých hovorila, je len obec Kácov.
Je možné, že tam naozaj bývala u spomínaného muža.
Nad dôsledkami asi nerozmýšľala
Alexandra Slobodowa to s vydávaním sa za niekoho iného neskúšala prvý raz. Môže sa podľa psychológa Mgr. Martina Milera takto správať psychicky zdravý človek?
Dá sa predpokladať, že ide o človeka, ktorý sa nespráva podľa vzorcov správania, aké vo väčšinovej populácii považujeme za zdravé a normálne. O čo presne išlo v prípade Alexandry, však môžu ukázať len odborné psychologické a psychiatrické vyšetrenia.
V prípade tejto ženy išlo o transsexuála, ktorý bol predtým mužom. Môže s tým súvisieť jej prípadná diagnóza?
Transsexualizmus ako taký psychiatrickou diagnóza je, spadá pod poruchy pohlavnej identity. Nijako však nemusí súvisieť s podvodmi, ktorých sa tento človek dopustil.
Predsa len, trúfnuť si vydávať sa za doktora chce prinajmenšom stratu pudu sebazáchovy. Veď mohla spôsobiť smrť, a to ju mohlo dostať za mreže na poriadne dlho. Alebo si to neuvedomovala?
V zásade si myslím, že takíto ľudia príliš nepremýšľajú nad možnými dôsledkami svojho správania, čo im zároveň pomáha byť uvoľnenými, a teda veľmi presvedčivými.
To sa podarilo asi aj Sandre, keďže sa k nej objednalo až dvadsať pacientok. Nemôžu mať po jej odhalení z toho traumu?
Nedá sa to vylúčiť, najmä v prípade, že došlo k ujme v rámci neodbornosti výkonu gynekologickej praxe.
Upratovačka zubárkou
alebo ďalší slávni podvodníci?
Kým Slováci sa s Čechmi delia o falošnú gynekologičku, v Poľsku celé dva roky ordinovala upratovačka v zubárskej ambulancii. Napriek iba základnej škole sa tridsaťpäťročnej Marzene podarilo získať si až stopäťdesiattri stálych pacientov, peniaze od ktorých si delila so zamestnávateľkou, inak skutočnou zubárkou.
Tá si ju však pôvodne najala na pranie, žehlenie a upratovanie v domácnosti. Ďalšiemu podvodníkovi, naopak, zjavne o lekársku prestíž až tak nešlo, stačili peniaze.
Tie si ako liečiteľ pýtal od žien, ktorým predtým vsugeroval, že majú rakovinu. Kým platili, silou vôle im ju vraj zadržiaval, len čo prestali, vyhrážal sa, že ju rovnakým spôsobom rozhýbe.
Avšak legendou medzi podvodníkmi sa stal opäť Čech – mladík Lukáš Kohout, ktorý sa medicíne síce vyhol, ale aj tak rúbal poriadne vysoko. Vydával sa totiž za riaditeľa kancelárie predsedu Valného zhromaždenia OSN, ktorým bol predtým českým minister zahraničných vecí Jan Kavan, a vďaka tomu objednával letenky a za cudzie precestoval takmer celý svet. Stroskotalo to, až keď si na cestu na Srí Lanku objednal tryskáč, ktorému India nedovolila prelet nad jej územím.
Celé mesiace predtým mu však „nie“ nepovedal nikto. Podľa odborníka podobní podvodníci majú totiž schopnosť byť veľmi presvedčiví. „Pravdepodobne to pre nich neznamená ani žiadny adrenalínový zážitok, a tak vystupujú pri všetkom s pokojom Angličana, čo na ľudí pôsobí dôveryhodne.“
Autor: Katarín Alberty Ondrejková
Foto: Thinkstock
Poslať nový komentár