V programe Think Big podporenom jedným z mobilných operátorov môžu získať finančnú dotáciu projekty, ktorými chcú mladí ľudia prispieť ku skvalitneniu svojho života a prostredia, v ktorom žijú. V šestici vybraných projektov z celého Slovenska, ktoré sa uchádzajú o grant vo výške sedem tisíc eur, je aj jeden petržalský. Financie na vybudovanie športového ihriska chcú získať deti a mladí ľudia zo sídliska Kopčany.
Päť vežiakov, z nich v jednom je sociálna ubytovňa a v ďalšom sociálne byty magistrátu, okrem toho jedna robotnícka ubytovňa. To je sídlisko Kopčany, ktoré si žije svojím životom, izolované doslova i obrazne od ostatných častí Petržalky. Oddeľuje ho železničná trať a Panónska cesta a väčšina Petržalčanov tu nikdy nebola, lebo ich sem nemá čo lákať. Práve tu sa pred šiestimi rokmi rozhodla skupina mladých ľudí otvoriť nízkoprahové centrum pre deti a mládež.
„Takéto zariadenia by mali byť v každej lokalite,“ odpovedá Petra Hraňová na otázku, prečo si vybrali práve toto sídlisko a odmieta jeho zjednodušené spájanie s kriminalitou a drogami. Iste, žijú tu aj problémové skupiny ľudí, ale podľa Petry zďaleka nie všetci sú takí a uráža ich, keď všetkých hádžu do jedného vreca. „Hlavným dôvodom bolo to, že je tu veľa detí, pre ktoré tu neexistovali žiadne služby, ihriská, žiadne príležitosti na využívanie voľného času,“ tvrdí.
Nízkoprahové centrum vzniklo pod hlavičkou občianskeho združenia Odyseus, ale pred dvomi rokmi sa osamostatnilo pod názvom Ulita. „Názov symbolizuje bezpečie, ale má naznačiť aj snahu presiahnuť hranice sídliska, obrazne vyliezť zo svojej ulity,“ vysvetľuje Petra, vyštudovaná psychologička, ktorá je jednou z dvoch štatutárnych zástupkýň tohto občianskeho združenia. Tou druhou je sociálna pracovníčka Monika Juríková. Aj ostatní pracovníci a dobrovoľníci Ulity sú väčšinou študenti alebo absolventi štúdia psychológie, sociálnej práce či pedagogiky.
Pre veľkých aj malých
Nízkoprahové centrum je zariadenie, do ktorého možno prísť vtedy, keď na to máte chuť. Netreba za zapísať a prichádzať pravidelne, neplatia sa žiadne poplatky. V tom sa odlišuje povedzme od centra voľného času či krúžkov, kde sa vyžaduje pravidelnosť a finančná úhrada. „Nízkoprah“ by mal byť tam, kde ľudia žijú a otvárať svoje dvere ako alternatívu k bezcieľnemu potulovaniu a prázdnemu zabíjaniu času, z ktorého často nie je ďaleko k drobnej kriminalite či experimentovaniu s drogami. Cieľovou skupinou „nízkoprahu“ v Kopčanoch mali byť pôvodne mladí ľudia od pätnásť rokov vyššie. Prichádzalo však stále viac mladších detí, a tak dnes Ulita ponúka program pre všetky vekové kategórie - predškolákmi počnúc až po dvadsiatnikov, ktorí v klube už odrástli a dnes pripravujú programy pre mladšie deti.
Ulita sídli v dvojizbovom byte v budove sociálnej ubytovne. V malej klubovni prebieha počas školského roka doučovanie, alebo sa stretávajú osobitne rôzne vekové kategórie chlapcov a dievčat a rozprávajú sa o všetkom možnom - o živote, o vzťahoch s rodičmi či medzi rovesníkmi, o fajčení, drogách... Učia sa komunikovať, počúvať jeden druhého. Okrem toho každý štvrtok funguje poradňa, kde sa individuálne riešia problémy so školou či s voľbou povolania a neraz sa prídu radiť aj rodičia, pretože Ulita a jej pracovníci si za tie roky už získali aj ich dôveru. Okrem činnosti v klube robia pracovníci Ulity aj terénnu sociálnu prácu. Na ulici ich už ľudia poznajú a nerozpakujú sa požiadať o pomoc pri riešení svojich problémov.
Leto na sídlisku
Kopčianske leto v klube má inú štruktúru ako školský rok. Odpadá doučovanie, ale vzniká potreba vyplniť kopu voľného času, pretože mnoho z týchto detí sa nedostane do letného tábora ani na rodinnú dovolenku. Preto sú také populárne športové turnaje - vo vybíjanej, vo futbale, v preskoku cez lano, do ktorého sa s chuťou zapájajú aj dospelí. „Silnou stránkou Kopčian je práve to, že ľudia sa tu poznajú, komunitný život je veľmi živý,“ vysvetľuje Petra Hraňová. Keď sa niečo deje, vedia o tom všetci. Preto sa veľkému záujmu tešia aj „bubnovačky“, ktoré Ulita organizuje niekoľkokrát počas leta v spolupráci s občianskym združením Zvuky cez ruky. Na lúke sa rozložia rôzne africké bubny a hrajú rôzne bubnovacie hry. Zapojí sa každý, kto má chuť.
Dva týždne bude v klube prebiehať predškolská príprava pre budúcich prvákov. Po minulé roky sa našli peniaze aj na zorganizovanie letného tábora, tentoraz to však nevyšlo. Ulita žije len z peňazí, ktoré získa v rámci projektov, od sponzorov, istou čiastkou prispieva aj Bratislavský samosprávny kraj a v minulosti zvykla prispieť aj mestská časť. Nedávno však prišla správa, že pre krízový režim hospodárenia v Petržalke chválených tritisíc eur Ulita predbežne nedostane.
Držme im palce
„Mnoho Petržalčanov by možno ani neverilo, aké veľké veci tu deti dokážu,“ hovorí Petra a s dávkou pýchy spomína veľké upratovanie, keď pozbierali šesťdesiat stolitrových vriec rôzneho odpadu a naplnili celý kontajner. „Vyčistili sme nevyužitý priestor pod podjazdom, kde chceme zriadiť ,letné kino . Chceli by sme v ňom premietať aj video, ktoré pripravila tunajšia skupinka mladých ľudí o živote nášho sídliska. Budú ho prezentovať aj na medzinárodnom stretnutí mládeže, ktoré sa ponesie pod heslom ,Nemáme bohatstvo vo vreckách, ale v srdci - podeľme sa!´“ .
Generácia Petržalčanov, ktorí sa sem sťahovali v začiatkoch jej budovania, sa pamätá na svoje hry v rúrach, ktoré zanechali stavbári. Kopčianske deti sa v takých „tuneloch“ hrajú doteraz, ale uplatnili na nich svoju tvorivosť a fantáziu a pestro ich pomaľovali. Najmenším deťom zas tie staršie plánujú tohto leta natrieť preliezačky. A práve v týchto dňoch sa rozhoduje o tom, či sa tunajšej komunite splní veľký sen: mať vlastné viacúčelové športové ihrisko. Prvý krok už urobili - veľkú prázdnu, zanedbanú plochu vyčistili, upratali a požiadali o grant v rámci programu Think Big, ktorý vyhlásila Nadácia Ekopolis. Držme im palce. Zaslúžia si to.
Autor: ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: OZ Ulita a autor
Poslať nový komentár