Najnepochopitelnejšia vec na vesmíre je, že je pochopiteľný ( A. E.)

RNDr. Igor Kapišinský, CSc. Vyštudoval astronómiu na Prírodovedeckej fakulte, ale aj teológiu na Bohosloveckej. O viere tvrdí, že je neodôvodnenou istotou, od vedy požaduje stále nové a nové dôkazy. V hľadaní večnej pravdy o podstate bytia človeka a vesmíre ako takom sa dostáva do sporu s vedcami aj teológmi. Je jediným Slovákom v medzinárodnej inštitúcii, ktorá skúma možnosti mimozemského života.

Do povedomia verejnosti vošiel aj jako prekladateľ kníh najvýznamnejšieho svetového fyzika od čias Einsteina, profesora matematiky na Univerzite v Cambridge Stephena Howkinga. Za preklad jeho diela  Vesmír v orechovej škrupinke získal v roku 2003 cenu Literárného fondu. Knihu profesora Howkinga, ktorú napísal spolu s ďalším vynikajúcim fyzikom Leonardom Molodinowom, Veľký plán pre vesmír očakávali slovenskí čitatelia na trhu už koncom roku 2010. Kniha mešká aj z toho dôvodu, že rodiny Igora Kapišinského sa priamo dotkla devínska tragédia z augusta minulého roku. Jeho syn Dominik bol jednou z obetí, ktorú postrelil šialený strelec Ľubomír Harman. Veľký plán pre vesmír sa však čoskoro objaví na pultoch našich kníhkupectiev. Čo prináša vo svojom obsahu?

Záhada bytia
V prvej kapitole autori kladú zvedavé otázky, ktoré sa preháňajú hlavou azda každého z nás, ak však nie sme úplne leniví alebo k svojmu okoliu celkom ľahostajní.
Určite nás trápi, ako a či sme vôbec schopní pochopiť svet okolo nás, podľa čoho sa riadi vesmír a udalosti v ňom, ako vznikol vesmír a človek, čo je vlastne realita a mnoho ďalších otázok, napríklad aj to, či je vesmír iba jeden a či potreboval svojho Tvorcu (Boha)? Niektorých nás však znepokojuje aj to, prečo je tu skôr niečo ako nič, prečo vôbec existujeme, prečo existuje pre náš vesmír určitý súbor zákonov a nie nejaké iné? Čo by sa tým zmenilo a čo k tomu všetkému môže povedať veda, na rozdiel od filozofie a náboženstva?
Autori sa pokúšajú odpovedať na tieto, skoro „večné otázky“ už v druhej kapitole.

Vláda zákona
Tu ide o veľmi pútavú, aj keď kratučkú exkurziu dejinami filozofie a prírodovedy. Zastavíme sa až u Galilea a vzniku modernej vedy podporovanej kritickou skepsou a experimentom. A tam sa k všetkému pripájajú aj ďalšie vzrušujúce otázky, napríklad, aký je pôvod zákonov; existujú v nich nejaké výnimky, t. j. existujú zázraky; alebo existuje len jeden súbor možných zákonov? Odpovede sa hľadajú v ďalších kapitolách.

Čo je realita?
V tretej kapitole nastoľujú autori knihy zásadnú otázku: ako poznávame svet a je toto poznanie reálne? Doslova sa tam píše aj toto: Pred niekoľkými rokmi mestská rada v meste Monza v Taliansku zakázala majiteľom domácich zvierat chovať zlaté rybky (karasy zlaté) v guľatých akváriách. Garant tohto zákona vysvetlil toto opatrenie tým, že je kruté držať rybku v nádobe so zaoblenými stenami, pretože keď rybka hľadí von, má skreslený pohľad na svet (realitu). Ale ako vieme, že práve my máme pravdivý neskreslený pohľad na realitu? Nemohli by sme aj my sami byť vnútri nejakého veľkého akvária s oblými stenami, ktoré náš výhľad skresľujú ako obrovské šošovky? Obraz sveta zlatej rybky sa sice líši od nášho, ale môžeme si byť istí, že je menej reálny? Nech sa nad tým čitateľ zamyslí, ale aj nad tým, čomu sa dnes hovorí modelovo závislý realizmus, s ktorým veda pracuje, resp. Je donútená pracovať.

Alternatívne historie
Štvrtá kapitola je pre laického čitateľa trocha náročnejšia. Hovorí sa v nej o interpretácii známeho dvojštrbinového experimentu, ktorá z pohľadu laureáta Nobelovej ceny Richarda Feynmana na kvantovú fyziku hovorí o niečom, čo je v rozpore s bežnou skúsenosťou, a dokonca i so zdravým sedliackym rozumom. Budeme uvažovať o tom, že častica, a podľa špičkového teoretika Johna Archibalda Wheelera dokonca aj vesmír, nemá iba jednu históriu, ale veľa možných histórií, a že určitým spôsobom má budúcnosť a šokujúco aj minulosť častice i vesmíru premnoho možností! Rozum nad tým zastáva, a práve preto si to treba pozorne a asi aj niekoľkokrát prečítať.

Teória všetkého
Piata kapitola sa začína známym Einsteinovým výrokom:
Najnepochopiteľnejšia vec na vesmíre je, že je pochopiteľný. Pokračuje Einsteinovým snom o teórii, ktorá by bola maximálne jednoduchá a zjednocovala by všetky známe interakcie pôsobiace vo vesmíre: gravitačnú, elektromagnetickú, silnú a slabú jadrovú silu. Samozrejme, že sa k tomuto snu blížime rôznymi teóriami, a pritom vôbec nevieme, či hľadaná teória všetkého vôbec existuje.

Voľba nášho vesmíru
Šiesta kapitola hovorí nezvyklou formou o problémoch časového počiatku nášho vesmíru, o jeho expanzii aj s fázou tzv. inflácie, ktorú približne opisuje telia Veľkého tresku s horúcim počiatkom. Hovorí sa o potvrdeniach tejto populárnej teórie, napr. o pomeroch množstva hélia a vodíka, resp. o mikrovlnnom žiarení kozmického pozadia, ktoré od dôb Big bangu vychladlo až na teplotu 3 stupňov Kelvinovej stupnice (asi -270 °C, teda iba 3 °C nad absolútnou nulou!). Celý obsah kapitoly smeruje k tomu, aby sme si uvedomili a ešte raz sa zamysleli nad tým, aké parametre musel mať náš vesmír, aby sa v ňom objavili hviezdy, galaxie, chladnejšie a vhodné planéty, na ktorých mohla vzniknúť aj biologická hmota, z ktorej sa na báze uhlíka po dlhočiznej evolúcii vyvinuli najskôr primitívne živé organizmy, a oveľa neskôr ľudoopy a nakoniec aj druh Homo sapiens, teda dnešný človek, ktorý si dokonca kladie aj otázky o zmysle bytia a smrti, ako aj toho všetkého okolo nás. Takže, keď už si kladieme otázku, či Boh hrá s vesmírom (i s nami) kocky, sme pomerne dobre vyzbrojení, aby sme začali dumať o tom detailnejšie.
To sa deje v Siedmej kapitole

Zdanlivý zázrak
v ktorej nás páni Hawking s Mlodinowom oboznámia, ako sa dívajú na slabú a hlavne silnú verziu takzvaného antropického princípu (ďalej iba AP). Tento princíp v zásade hovorí, že celý vesmír a jeho
dynamika, ale špeciálne aj hviezdy, prírodné zákony a prostredie, v ktorom vznikol človek, sú už odpradávna jemne nastavené tak, aby sa človeku vôbec umožnilo vzniknúť. AP je dnes najčastejšie diskutovaný problém na interdisciplinárnych sympóziách filozofov, teológov a prírodovedcov. Je AP súčasťou akéhosi Veľkého plánu Tvorcu (Boha?), alebo je zázračné vyladenie všetkých okolností a základných kozmologických parametrov a konštánt prírody iba šťastná náhoda a iba zdanlivý zázrak? Autori prekvapujúco zastávajú aj silnú verziu AP, aby ho aj s náboženskou interpretáciou nakoniec odmietli pre dôvod, ktorý je tiež iba hypotetický.
Tým dôvodom je možná existencia asi 10 500 vesmírov, z ktorých má každý špecifický súbor prírodných zákonov.
Táto inšpiratívna kniha  sa končí ôsmou kapitolou

Veľký plán
Čakali by sme tu akési zhrnutie a prípadne aj vyvrcholenie tematiky pertraktovanej v predchádzajúcich kapitolách, ale nie je to celkom tak. Namiesto toho sa autori venujú počítačovej simulácii dejín stvorenia a vzniku vesmíru so živou hmotou, podľa Hry života, ktorú v roku 1970 vynašiel mladý matematik z Cambridgea menom John Conway. Ide o modelovanie prežitia alebo smrti „živých“ entít-štvorčekov vo svete, ktorý si Conway predstavil ako štvorcové pole, podobajúce sa šachovnici. Tieto „bytosti“ môžu vraj „žiť“ v určitom virtuálnom svete umelej inteligencie  a mať dokonca akúsi „slobodnú vôľu“, aj keď ich bunečný základ nemusí byť uhlík  atď. Aj iné výsledky sú zaujímavé, ale ešte zaujímavejšia a azda aj vášnivejšia by asi bola diskusia odborníkov o tom, či je seriózne a zodpovedné preberať takéto modely do nášho skutočného sveta. Úplný záver knihy obsahujú aj tieto riadky: M-teória je teória zjednotenia, o ktorej Einstein dúfal, že ju nájde. Fakt, že my, ľudské bytosti – ktoré sú samy osebe len zbierkou fundamentálnych častíc prírody – sme boli schopní dostať sa tak blízko k pochopeniu zákonov, ktoré ovládajú nás a náš vesmír, je veľkým triumfom. Ale azda skutočný zázrak je,

že abstraktné logické úvahy vedú k jedinečnej teórii, ktorá predpovedá a opisuje obrovský vesmír plný úžasnej rôznorodosti, ktorú v ňom pozorujeme. Ak bude teória potvrdená aj pozorovaním, bude to úspešne skončenie hľadania, ktoré začalo pred viac ako 3 000 rokmi.
Našli by sme Veľký plán.

Autor: Igor Kapišinský, prekladateľ
Foto: archív