Možno vás pri prvom počutí tohto slovného spojenia na sekundu prepadnú pochybnosti, či to nie je iba preklep – či to nemajú byť susedné záhrady. Vzápätí si starší z vás vybavia, ako za svojich detských liet vídali tetušky sedávať na lavičkách na priedomí – a v tretej sekunde vám hlavou prebehne, že by to mohlo byť čosi spojené s jedným i druhým. Teda susedstvom i komunikáciou.
Kedysi totiž susedia spolu nielen susedili, ale aj žili. Nestavali si okolo domov ohrady, iba obyčajné priehľadné plôtiky – aj to nie preto, aby sa izolovali, ale aby im do susedných záhrad neutekali sliepky, husi, zajace či iná domáca cháska. Susedky sa cez ploty rozprávali, nakúkali si do hrncov, radili si navzájom...a večer si spolu posadali na lavičku pre daktorým domom a rozprávali sa...Takáto susedská spolupatričnosť sa však modernými časmi vytratila aj z dedín, nie to ešte z miest. O to viac zaujme, že priamo v našom hlavnom meste vzniká projekt, ktorého hlavnou filozofiou je, aby ľudia spolu naozaj opäť žili – hovorili, opekali, kúpali sa...
Práve o tom sú totiž susedské záhrady. V mnohých vyspelých európskych krajinách to funguje už roky. U nás sa s tým po prvýkrát možno stretnúť v jednej z najmenších okrajových mestských častí Bratislavy – Čunove. Čaro tohto nápadu spočíva nielen vo vidieckom charaktere bývania, ktorého je v mestách stále menej, ale aj v možnosti spoločenského vyžitia. Skrátka - bývate na dedine, ale za zábavou nemusíte dochádzať do mesta. Za domom máte totiž bazén, ihrisko či altánok, nehovoriac o cyklotrasách, jazerách a lesoparku okolo Čunova, kde môžete pohodlne relaxovať aj so svojimi priateľmi a susedmi.
Podstata je v tom, že si s pozemkom na dom kúpite aj podiel na spoločnom priestranstve, ktorý vám za domom vytvorí polosúkromný priestor – oveľa väčší, než by ste si mohli dovoliť na súkromnú záhradu. Priestor sa dá vybaviť rôzne – ako detské ihrisko, grilovacia záhrada, športovisko či kúpalisko. Výhoda okrem bezpečnosti pre deti je aj tá, že sa oň – na rozdiel od vlastnej záhrady – nemusíte starať. Všetko zabezpečí správca. Vstup do tohto priestoru je len pre danú komunitu. Na obyvateľoch zostane len užívať si voľné chvíle s ľuďmi, s ktorými majú niečo spoločné...
Autor: ĽUDMILA FARKAŠOVSKÁ
Foto: (red)
Poslať nový komentár