Priamo na okraji najväčšieho slovenského sídliska možno nájsť dvanásť druhov chránených rastlín, aj sedem chránených a šesť ohrozených druhov živočíchov. Reč je o brehoch a okolí Chorvátskeho ramena, ktoré čiastočne preteká korytom pôvodného dunajského ramena a nesie jeho meno.
Podľa historických záznamov malo takmer šesť kilometrov dlhé rameno Dunaja ešte v roku 1753 na niektorých miestach šírku až tristo metrov. Po veľkej povodni v roku 1771 boli však oba konce ramena prehradené, voda v ňom takmer prestala prúdiť a iba presakovala cez hrádze. Až do devätnásteho storočia sa koryto postupne zanášalo, zužovalo a menilo tvar.
Keď sa v roku 1973 začalo s prestavbou Petržalky na moderné sídlisko, dotkla sa aj bývalého ramena Dunaja. Súčasťou výstavby bola aj primeraná protipovodňová ochrana a funkciu odvodňovacieho kanála malo plniť upravené Chorvátske rameno. Už predtým bolo definitívne oddelené od rieky hlbokou clonou z betónu a hliny. Brehy boli spevnené betónovými tvárnicami a koryto upravené na jednotnú šírku. Prebagrovaním sa pripojilo na pôvodné koryto, ktorým voda tiekla v osemnástom storočí. Rameno s čerpacou stanicou malo regulovať podzemnú vodu a v prípade potreby odvádzať dažďovú vodu. S prehlbovaním dna Dunaja však voda v koryte ramena klesala a v osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo miestami celkom suché.
Aby sa zabránilo zarastaniu koryta a brehov, na niektoré miesta naviezli štrk, a tak bola časť ramena úplne bez života. Okolie navyše zdobili početné skládky komunálneho a stavebného odpadu. Až v roku 1993, po spustení vodného diela Gabčíkovo a naplnení vodnej zdrže Hrušovo, zvýšené podzemné vody naplnili aj koryto Chorvátskeho ramena a vrátili život do jeho vôd i na brehy.
Kúsok prírody uprostred sídliska
„Z prírodovedného hľadiska je najcennejšia južná časť Chorvátskeho ramena medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou,“ hovorí Tomáš Kušík z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Práve vďaka BROZ sa pred siedmimi rokmi podarilo túto časť ramena vyhlásiť za chránený areál. Má rozlohu takmer dvanásť hektárov a zahŕňa vodnú plochu ramena i zachovalú časť lužného lesa s mokraďou. Priamo na okraji najväčšieho slovenského sídliska tu možno nájsť dvanásť druhov chránených rastlín, napríklad kriticky ohrozené lekno biele, okrasu močiarnu či hojne sa vyskytujúcu leknicu žltú. Zo živočíchov sa tu našlo sedem chránených a šesť ohrozených druhov, predovšetkým žiab, mlokov a rýb. Na brehoch vidieť jašterice či užovky, pravidelne sa tu vyskytujú labute, divé kačice, rybáriky a kúdelnička lužná.
„Zaujímavá je však celá dĺžka ramena, hoci smerom do sídliska je čoraz viac degradované,“ upozorňuje Tomáš Kušík. p„Spôsobuje to najmä nedostatočný prietok ramena – stojatá voda sa prehrieva, je v nej veľa živín, čo je pre niektoré druhy nevhodné. Určite by pomohlo, keby miesta, kde je rameno prehradené cestami a voda preteká iba potrubím, boli rebudované na mosty, popod ktoré by mohla lepšie prúdiť. Čím hlbšie ideme do sídliska, tým viac sa stráca aj priľahlá príroda na brehoch. V južnej časti nájdeme množstvo žiab a vtákov, ktoré nájdu útočisko aj v okolitom lese, kde môžu hniezdiť či prezimovať. V časti, ktorá preteká sídliskom, sú skôr odolnejšie druhy ako čajky či labute.“
Čistia vodu i okolie
Stojaté vody Chorvátskeho ramena zatiaľ pomáha rozhýbať prečerpávacia stanica v dolnom úseku ramena, ktorá bola spustená pred tromi rokmi. Náklady na jej výstavbu dosiahli takmer 1,66 mil. eur - tri štvrtiny poskytla EÚ, dvadsať percent hradil štát a päť percent zaplatila mestská časť. „Prevádzku prečerpávacej stanice zabezpečuje Slovenský vodohospodársky podnik,“ hovorí prednosta Miestneho úradu mestskej časti Marián Miškanin.
„Voda sa odvádza podľa potreby. Na stanici je nastavená výška hladiny a keď je voda nad touto toleranciou, voda sa vypúšťa do kanála, ktorý je pri hrádzi pod čističkou odpadu.“ Mestská časť zabezpečuje aj čistenie Chorvátskeho ramena od komunálneho odpadu. „Máme spoluprácu so základnými školami, rybárskym zväzom i ochranárskymi združeniami, ktoré pomáhajú v rámci jarného čistenia upratať brehy. Vodnú hladinu nám pomáhajú čistiť dobrovoľní požiarnici,“ dopĺňa prednosta.
Nové centrum s bulvárom
Časť okolia Chorvátskeho ramena v úseku medzi Romanovou ulicou a Rusovskou cestou čaká v nasledujúcich rokoch rozsiahla výstavba. „Podľa územného plánu bola v tejto časti vždy plánovaná výstavba,“ upozorňuje vedúca Oddelenia územného rozvoja a dopravy Zuzana Kordošová. „Počíta sa tu s vybudovaním akéhosi centra, ktoré zatiaľ Petržalka nemá. V urbanistickej štúdii sú administratívne budovy, občianska vybavenosť i byty. Ráta sa aj so zeleňou - Chorvátske rameno má od zástavby oddeľovať park. Prvá časť, ktorá už má územné rozhodnutie – hotel, bývanie i kongresová hala pri Hálovej ulici je už v štádiu konania na stavebné povolenie.“
Hlavnou osou celého projektu je asi šesťdesiat metrov široký bulvár – Jantárová cesta, v ktorom bude zasadený nosný systém MHD. Podľa štúdie má byť upravené aj samotné Chorvátske rameno – rozšírením jeho toku, vybudovaním ostrovov i zátoky, v ktorej bude reštaurácia. „Rozhodujúce je, ako to bude vyzerať v praxi,“ hodnotí plánovanú výstavbu Tomáš Kušík. „Chorvátskemu ramenu by pomohla predovšetkým celková revitalizácia. Najjednoduchšie je však nezničiť ho a v čo najväčšej miere ho zachovať – vrátane okolitej prírody. Aby sa z neho nestal mŕtvy kanál s brehmi vyloženými dlaždicami a tujami zasadenými v kvetináčoch, okolo ktorého budú postavené super moderné budovy, ale aby si ho obyvatelia aj naďalej mohli užiť.“
Autor: IVA KHRAPUNOVA
Foto: autor
Poslať nový komentár