V roku tisíc deväťsto šesťdesiatosem, keď som sa narodila, naši rodičia chceli slobodnejší svet, ale vyššia moc im zobrala krídla.
V roku tisíc deväťsto osemdesiatdeväť sme si my, ich revolučné deti mysleli, že im tie krídla slobody vrátime späť, ale mnohí sme sa stali väzňami samých seba. Sedemnásty november priniesol demokraciu, ale nie morálku. Aj predchádzajúce dni v našom parlamente ukázali, že nám morálka stále chýba... Želala by som si, aby sme si počas sedemnásteho novembra pripomenuli, že najhoršie je žiť s hlupákmi. Poddať sa diktátu hmoty znamená žiť slobodne v neslobode. A to sme predsa pred vyše dvadsiatimi rokmi nechceli...
Nové, krajšie začiatky, podobné tým v príbehoch Slovenky, želá
Mária Miková
Poslať nový komentár