img
 

Muž ma podvádzal

Zdielať tento článok

Má za sebou skúsenosti, o ktorých mnohé jej rovesníčky len čítali v ženských románoch. A odkedy je na obrazovke, všetky rozhovory s ňou sa začínajú tým, že je dôkazom, ako všetko zlé vrátane mužovej nevery a rozvodu s malým dieťaťom v dvadsaťpäťke je nakoniec na niečo dobré.

Muž ma podvádzal

 

Naozaj si to herečka Kristína Greppelová myslí alebo by radšej menila s tými, ktoré v jej veku nič také riešiť nemuseli?


Dávate si občas otázky, čo by bolo, keby... Čo by bolo, keby ste muža, ktorý vám ublížil, nikdy nestretli, keby ste sa za neho nevydali alebo ho jednoducho dopredu prekukli... Dalo sa to vôbec?
Na začiatku človek na tom druhom vidí všetko to, čo vidieť chce. Takže som ho vnímala ako niekoho, kto je pre mňa doslova stvorený. Moja mama však tvrdí, že už vtedy sa dalo vidieť, že nie je. Ale nikdy ma od ničoho neodhovárala, ani do ničoho nenútila, len mi hovorila – ja ťa v ňom necítim, Kristína. Ale ja som si povedala, dobre, ty necítiš, ale ja cítim, a to je podstatné. V tomto mi ružové okuliare nevedela dať dole.


Nakoniec vám ich doslova strhol on sám, keď ste odhalili jeho neveru. Bolelo to o to viac?
Keď si udriete koleno alebo spadnete, najskôr sa vám to zdá smiešne, až potom príde bolesť a začnete plakať. No a nakoniec si všimnete – ejha, akú tam mám odreninu, ale nevadí, časom sa scelí. Podobné to bolo aj s tým, čo sa stalo mne. Najprv som sa začala smiať, po dvoch hodinách mi to prišlo strašné a smutné, takže som plakala azda v každom jednom kúte nášho domu. A potom som si uvedomila tú odreninu vnútri, ktorá sa veľmi dlho sceľuje, a to, že tá moja sa nescelí už nikdy. Zostane tam za môjho syna, lebo svojmu dieťaťu nikdy nebudem môcť dať to, čo mne dali moji rodičia – rodinu s mamou a otcom.


Nedalo sa nad tým teda prižmúriť oči a kvôli synovi si s mužom dať druhú šancu?
Keď som našla inkriminované esemesky, priznal, že sa stretáva dva mesiace s jednou ženou, ale že je ochotný to ukončiť. Vtedy som povedala – dobre, keď to urobíš, som ochotná to dať kvôli synovi znovu dokopy. Potom mi volal, že to spravil, no keď som zatelefonovala tej žene, dozvedela som sa celú pravdu. Že majú prenajatý byt a sú spolu už viac ako rok...


Ako mohol byť voči vám taký zlý?
Myslím, že veľa vecí súvisí s detstvom. Môj muž ho mal zložitejšie, a to v ňom podľa mňa zanechalo potrebu mať akoby dva svety. Ja by som to nazvala skôr psychickým problémom ako tým, že je zlý človek. Lebo líhať do dvoch postelí viac ako rok je podľa mňa problém psychiky.


Snažili ste sa od neho dozvedieť, prečo to robil, skrátka, dostať nejako rozumné vysvetlenie?
Samozrejme. Ale to sú len také výkriky do tmy, lebo žiadne rozumné vysvetlenie nedostanete. No to si človek uvedomí až neskôr – načo chceš vysvetlenie, prosto tak to je a tak to bude. Možno som aj ja urobila nejaké chyby. Nekontrolovala som ho, považovala som za normálne, že nesedí len pri mne doma. Ja som mu dôverovala a on to zneužil. Žiarlivosť mi však nič nehovorí, považujem ju za komplex žien, ktoré si neveria.


Divadlo je Kristínin druhý domov, ono ju naučilo sa ani v konkurencii enstratiťMať dvadsaťpäť, ročnú ratolesť a takto zlomené srdce, to by bol pre mnohé ženy koniec sveta. Pre vás nie?
Mňa to skôr posilnilo. Ani na chvíľu som nemala pocit, že by riešením bolo skoncovať so životom. Keď máte dieťa, takéto veci vám ani nenapadnú. Nemôžete sa zrútiť, lebo ste tu pre niekoho a musíte sa o neho starať. Navyše, mám silnú rodinu, doslova taliansku, ale nie v tom, že na seba kričíme, ale v tom, že držíme spolu. Aj keď som mala nejaké stavy úzkosti, vždy boli pri mne moji bratia. Dokonca prvé dva mesiace ten mladší pri mne zaspával, takže ani na minútu som sa necítila sama, nepotrebná či stratená.


Vždy vaši veľkí bratia ochraňovali takto svoju malú sestričku? Alebo ako malá ste boli aj vy taký chlapčisko?
Ale nie, bola som dievčatkom som všetkým, čo k tomu patrí. Mala so tridsaťsedem „bárbin“, šesť Kenov, dva barbie domy a tri bárbie koníky, akurát na hranie s nimi som bola sama. Starší brat mal o šesť rokov viac a už sa hrať nepotreboval a mladší si skôr staval modely. No naučili ma bojovať, byť silná, neplakať a neľutovať sa, pretože mi nikdy nič nedali zadarmo. Ale takým mojím tretím bratom, s ktorým som vyrastala a mohla sa hrať, bol bratranec. Narodil sa mesiac predo mnou. Mamy si nás striedali ešte aj pri prsníku.


Takže ste si od detstva hovorili, že keď budete veľká, budete aj vy mať takú veľkú rodinu a vydáte sa za niekoho ako ocko. O tom dievčatká snívajú...
Veľmi som v to verila, veľmi. Môj otec je totiž prototyp dokonalosti ako muž, manžel, otec. Veľmi ho ľúbim a on ľúbi mňa. Každému by som dopriala takú dobrú rodinu ako je moja. Naši sú spolu od dvanástich rokov, a tak krásne sa dopĺňajú, že je to až neuveriteľné.


Takže v pláne bola len kariéra mamy, alebo ste mali aj také bežné detské sny, že budete učiteľkou, kvetinárkou alebo sestričkou?
Ja som hneď vedela, že budem herečka. Predvádzala som sa všade, kde sa dalo. Naučila som sa nejakú pesničku a dookola som ju spievala. Pamätám si, ako sme šli na chatu do Banskej Štiavnice a v aute sa muselo vypnúť rádio, aby som mohla spievať. A všetci boli nútení ma počúvať. Viem, že som im liezla na nervy. Ale naši ma vždy podporovali. Keď mi z konzervatória zavolali, že ma prijali, otec celý šťastný otvoril fľašu šampanského, vylial ju do lavóra a začal si v nej močiť nohy.


A čo vy? Hneď ste sa cítili ako hotová herečka?
Mala som štrnásť, takže tak nejako. Verila som, že keď zatvorím o štyri roky dvere školy, divadlá sa budú o mňa trhať. Samozrejme, rýchlo som sa dostala do reality. O to som šťastnejšia, že keď som zmaturovala, dalo mi príležitosť nitrianske divadlo, ktoré ako jedno z mála každý druhý rok vypisuje verejný konkurz, aby malo prehľad o mladých hercoch vychádzajúcich zo škôl. 

Priateľ Tomáš Palonder naplnil jej srdce znovu láskou


Od zeleného stola rovno do práce? Nemali ste chuť predĺžiť si mladosť na vysokej škole?
Hlásila som sa síce na VŠMU, ale bolo mi povedané, že načo, keď už som v divadle. A paradoxom bolo, že po piatich rokoch som sa stretla s tými, s ktorými som robila prijímačky u nás v Nitre. Oni prišli ako začiatočníci niekam, kde ja už som mala zahriate miestečko. A ako bonus som tam stihla zažiť ešte aj tú nezabudnuteľnú generáciu Milanka Kišša, Dušanka Lencziho, Ďoďka Dóczyho, ktorý ma volal Evička Krížiková, lebo som bola taký hrubší prútik, keďže som mala asi o tridsať kíl viac. Adelka Gáborová, ktorá sa stala takou mojou divadelnou mamou, ma hneď na začiatku poučila, čo a ako sa má v divadle robiť. Keď ma počula, ako si po chodbách pískam, okamžite mi to zarazila. Pískaním si totiž herec vraj odháňa potlesk. A na javisko sa musí prezúvať, lebo sú to dosky, ktoré znamenajú svet. No a Gabika Dolná mi nepomáhala len na javisku, ale aj mimo neho. Mala som osemnásť rokov, takže som tam prišla ako mladé kura, ktoré bolo vďačné, že sa ním niekto zaoberá.


Nitre ste však dali pred pár mesiacmi zbohom. Znamená to, že ste sa už naučili všetko, čo sa dalo, a konečne sa cítite hotovou?
Vôbec nie, stále hovorím, že herectvo iba študujem. Sú síce úlohy, pri ktorých si verím, že ich zvládnem, ale potrebujem aj výzvy. Tie, žiaľ, kamenné divadlo niekedy neposkytuje. Stále scény sú totiž o tom, že majú hercov vhodných na to a na to a iných zase na ono, čiže každý má určené, čo má hrať. Po deviatich rokoch som cítila, že začínam stáť na jednom mieste. Keď potom prišla ponuka z bratislavského divadla Aréna do svetoznámeho muzikálu Rent, jednoznačne som povedala áno.


Na druhej strane, máte voľnejšie ruky prijať ponuky spred kamery. A jedna hneď aj prišla zo seriálu Pod povrchom. Chceli nové tváre, takže ste to mali hneď vyhraté?
Ani náhodou. Absolvovala som konkurz, ktorý sa skončil obligátnym, že sa mi ozvú. Tak som teda odišla do Chorvátska za rodičmi a malým. Celý čas som tam chodila s telefónom v ruke, až som si povedala – koniec, ideme na výlet a mobil zostane doma. Ale keď sme sa vracali, tak mi chodilo hlavou – čo keď mi volali práve teraz? Doma zostala len moja babka. Keď nás videla prichádzať, začala na mňa naozaj zrazu kričať: „Vyhrala si tóooo...“ Adamko sa rozplakal, že aj on chce vyhrať. Otec síce už neotvoril šampanské a veľmi sa tešil. Tak ako všetci.


So seriálovými idolmi a bratmi - Filipom a Martinom v Las Vegas. Hádajte, kto je kto? V práci sa vám teda darilo čoraz viac. Nemali ste pocit, že krívate, keďže v súkromí to až také ružové nebolo?
Ale ja som nebrala svoj súkromný život ako neúspešný. Prišli síce myšlienky, kto ma už bude teraz chcieť, rozvedenú a s dieťaťom. Ale moja rodina ani ja sama som im nikdy nedovolila zabývať sa vo mne natrvalo, rovnako ako nejakej podozrievavosti voči mužom. To, že žena natrafí na niekoho ako bol môj muž, nie je predsa pravidlo. Skôr výnimka.


A zdá sa, že odvážnemu šťastie praje, lebo ste opäť šťastne zamilovaná, a to do hereckého kolegu Tomáša Palondera. Beriete ho ako odmenu?
Beriem ho ako človeka, v ktorom som našla kúsok z môjho otca a kúsok z mojej mamy. Rád debatuje o veciach ako moja mama, ale na druhej strane je praktický ako môj otec – on myslí na účty, na prezutie zimných pneumatík...


A čo maminkin radar?
Ona ho miluje, dokonca až tak, že bratia žiarlia, keď Tomáš príde. Vtedy sa totiž venuje len jemu. Vedú spolu debaty o umení, v ktorých sa vyžíva, lebo o takýchto veciach sa môže rozprávať len s ním.


Takže už je ruka v rukáve a chystá sa svadba?
(smiech) To, že sa ľudia chcú zobrať, musia cítiť obaja. Ale tým, že ja sa do toho neženiem, necítim potrebu o tom sa s ním ani rozprávať.


Keď ste mali dvadsaťdva, tak ste ju cítili. Máte po tom všetkom vari pocit, že prvý vydaj bol predsa len unáhlený a že ste si nestihli dostatočne život užiť?
Nebolo to unáhlené, bol to po troch rokoch spoločného života logický krok, ktorý sme obaja chceli. Keby som vyšla z vysokej ako dvadsaťtriročná, bolo by to možno iné. Ja som však od osemnástich rokov bývala sama v Nitre, zarábala si na seba a od devätnástich žila so svojím budúcim mužom. Vôbec som nemala pocit, že som si neužila mladosť. Naopak. Keď sa však pozerám na dnešné baby, ktoré majú dvadsaťštyri – dvadsaťpäť, tak si pripadám ako stará žena, hoci mám len o tri viac. Ale nezávidím im. Som rada, že ma to, že som v ich veku mala už dieťa, od ich spôsobu užívania si života uchránilo.


Dvadsiate ôsme narodeniny na bilancovanie ešte asi nie sú vhodné. Ale keby sa vás niekto predsa len spýtal, aký máte život, čo by ste povedali?
Úžasný. Keď si napíšem pre a proti svojho života, tak na to, koľko mám od malička plusov, v ňom mám minimum mínusov. Preto vždy, keď padá hviezda alebo nájdem štvorlístok, hovorím si, nechcem nič viac, len nech je všetko tak, ako je. Nech sa nič nemení.





KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: TV JOJ, archív K. G.

4 fotografie
fotogaleria snimokfotogaleria snimokfotogaleria snimokfotogaleria snimok
© 2014 STAR production s.r.o. Created by ActivIT