Po dvojročnej pauze prichádza s novým albumom. Nielen pri fotení na jeho obal sa vyzliekla donaha.
Dara je nahá v každej jednej skladbe, ktorá sa na ňom nachádza. Vyzliekla sa z oblečenia, z kože i tela. Je totiž vyjadrením jej najhlbšieho vnútra. S malou dušičkou sme ju poprosili o rozhovor. Súhlasila a poodhalila v ňom tú svoju. Čítajte pozorne, rada sa vyjadruje medzi riadkami...
Ahoj Dara. Ako sa máš? Dúfame, že peklo už máš za sebou, teraz si ako v nebi a čaká ťa už len raj...
Vďaka za opýtanie, ale aj napriek tomu, že ide o slovnú metaforu z nášho dueta, jasnej odpovedi sa vyhnem. Mám totiž čím ďalej, tým výraznejší pocit, že nebo – peklo – raj sú sprisahanci, ktorí nám svorne a dosť škodoradostne komplikujú život.
No dobre. Aj toto taktné mlčanie je dostatočná odpoveď. Zväčša tvojich vyjadrení v médiách a najmä texty piesní dávajú hlbší zmysel. Kto alebo čo dáva zmysel života tebe?
Ďakujem za kompliment... Vždy ma poteší, keď sa človeka dotknú moje slová, myšlienky, názory. Nie je nutné so mnou súhlasiť, ale isté je, že všetky „stopy“, ktoré po sebe nechávam, sú úprimné. Sú to prežitky, ktoré dôverne poznám. Mám dosť rokov na to, aby som niektoré veci mohla tvrdiť s určitosťou, ale stále som dosť mladá na to, aby som si mohla dovoliť svoju naivitu a nádej, že dobro vždy nakoniec zvíťazí...
Dokážeš vystihnúť charakter človeka na prvý pohľad? Máš veľa kamarátov. A ešte viac tých, ktorí by sa nimi chceli stať...
V podstate som veľmi nespoločenský tvor. Mám svoj stabilný svet a všetko ostatné vnímam ako exkurziu, na ktorej stretávam návštevníkov, ktorí tak, ako prišli, zase odídu. Tým nechcem povedať, že som pako, ktorý sa uzavrel do seba a dni trávi meditáciami. Teším sa z každého vydareného dňa, úsmevu, ktorý vyšlem, alebo mi niekto iný venuje. Pravdou však je, že vo svojom živote potrebujem systém, istotu, veci, na ktoré sa môžem už roky spoľahnúť. Ak mám byť ešte viac konkrétna, myslím, že by sa môj život minimálne na chvíľu zrútil, keby v mojej obľúbenej pražskej reštaurácii prestali variť moju obľúbenú teľaciu polievku. A to nechcem ani pomyslieť na to, keby ju nadobro zatvorili (smiech). A podobne to mám aj s ľuďmi. Čím som staršia, tým rýchlejšie čítam! Chcem tým povedať, že niekedy vidím ľuďom až do žalúdka.
Aj v prípade mužov? Musí byť ťažké vedieť rozlíšiť, či ide z ich strany o lásku k tebe ako k žene alebo o lásku k idolu.
Myslím, že to vôbec neriešim. V mojom prípade sa to ani riešiť nedá. Jedna vec ovplyvňuje tú druhú a vlastne si nemyslím, že v zlom. Chcieť po chlapovi, aby nebral ako problém, že som tá Dara z časopisu, je dosť nemožné. A aj keby tvrdil, že mu je jedno, kým som, neviem či by práve tento moment bol pre mňa tak podstatný. Dávam prednosť tomu, komu to jedno nie je a vie si pripustiť zložitosť celej situácie.
Ľutuješ niektorý svoj vzťah?
Neľutujem ani jeden vzťah! Niektorým ešte aj dnes úplne nerozumiem, ale neľutujem.
Dávaš vo vzťahoch, celkovo medziľudských, druhú šancu?
Samozrejme. Sme len ľudia. Ale rozdiel medzi odpustiť a zabudnúť, vnímam veľmi zreteľne.
Túžiš niekedy byť bežným človekom? Stať sa neznámou Darinkou Rolincovou...
Vlastne ani nie. Bála by som sa byť niekým iným. Neviem, aké to je byť „neznámou“. Vyhodilo by ma to z tej mojej stabilnej rozmanitosti. Zo systému, ktorý je taký, aký je práve preto, že som tou „známou Darinkou“... Milujem svoj život, aj so všetkými tými komplikáciami.
V jednej zo svojich ranných skladieb spievaš: „Vždy keď ráno vstávam zo snov, mám štvorlístok v dlani a zvláštny pocit stáť o stupeň vyššie ako vlani. Vojsť do trinástej izby, stretnúť neznámych aj známych, spraviť krok a prejsť cez rieku najtajnejších prianí.“ Odvtedy uplynulo mnoho rokov. Prešla si už cez tú rieku alebo ťa nejaké tajné prianie ešte delí od brehu?
Mám pocit, že každý rok zdolám jednu takú rieku. Ešte stále ma v živote vedia prekvapiť veci, situácie, ktoré nepoznám. Rovnako ako dojať, sklamať, zlomiť a zase postaviť na nohy. A tajné prianie? Hlavne neprestávaj tancovať...
Pri tvorbe svojich albumov si vždy spolupracovala s najlepšími hudobníkmi tej doby a každý album si tak posunula ďalej. Vyberáš si ich vždy sama?
Je to pre mňa veľmi osobný vzťah. Ja a hudba. Ja a každý album. Ľudia, ktorí sa v určitý moment v mojom živote objavia, aby sme na chvíľku zastavili čas a spolu napísali moje súkromné dejiny. Robím to tak vždy, aj album.
Kto ti pri mapovaní pomohol tentokrát?
Stabilný člen môjho tímu, producent Jan Kleník opäť na scéne. Dan Bárta, Janka Kirschner, Helena Zeťová, Tomi Popovič, anglický Kosheen, hip hopový PSH, Marián Čekovský a mnoho ďalších skvelých muzikantov, kde každý z účastníkov je okrem iného aj človek blízky môjmu srdcu. V troch slovenských textoch som spolupracovala s mojou dlhoročnou bratislavskou kamarátkou, spolužiačkou z konzervatória, Darinkou Lenártovou.
A v čom sa tento album líši od predošlých?
Som staršia, skúsenejšia, múdrejšia, odvážnejšia, myslím, že ako víno - lepšia! (smiech)
Výrok k fotke z krstu:
„A tomu môjmu krstniatku LA FEMME šteklím ego, len nech pyšnie. Robí mi veľkú radosť!!!“
Poslať nový komentár