Správy nám občas pekne zdvihnú adrenalín. Vystrašia nás a riešenie? V nedohľadne.
Dosť! povedali si asi jojkárske spravodajkyne a po ďalšej zlej správe demografov o vymieraní Slovákov sa tento vývoj rozhodli zvrátiť. Celá pätica sa vzápätí postarala o dve čiarky na tehotenskom teste. Alebo to bolo všetko inak?
„So všetkou úctou k národu sa priznávam, že pri rozhodovaní o bábätku sme na blaho krajiny nejako pozabudli,“ smeje sa redaktorka domáceho spravodajstva Jana Krescanko Dibáková, ktorá sa úprimne priznala, že v behu za potomstvom nepatrili medzi šampiónov. „Trvalo nám to pár mesiacov.“
Ani za prírastkom u Kákošovcov vraj nie je demografická krivka.
„Dieťa sme plánovali asi pol roka a napokon to vyšlo práve teraz...“ hovorí produkčná Lenka Kákošová a domáca spravodajkyňa Mária Ölvedyová len pritakáva.
„Sme spolu už šesť rokov a skrátka sme si povedali, že je ten správny čas.“ To produkčná Dagmar Odrášková istú dávku národného uvedomenia priznáva. „Jasné, rozhodli sme sa zvrátiť vymieranie, a preto čakáme dvojičky,“ zasmeje sa a vzápätí dodáva, že dvojičky majú v rodine, takže až taký šok nenastal. U Kleknerovcov, naopak, áno.
„Išlo len o ,skúšobný“ pokus, ktorý bol na prekvapenie úspešný,“ teší sa reportérka Katarína Kleknerová.
Možno aj vďaka tomu, že tak ako všetky svorne tvrdia, šéf z tej nečakanej dávky dobrých správ zatiaľ neošedivel.
Naozaj sa teší? „Ale áno,“ prikyvuje Roland Kubina.
„Verím, že mamičky si svoje rodičovstvo dokonale užijú a vrátia sa v plnom pracovnom nasadení.“
Samozrejme, k dobru im počíta najmä rozširovanie diváckej obce.
Katarína Kleknerová, reportérka:
Keď som vošla asi pred dvoma mesiacmi do redakcie s tým, že kolegov prekvapím novinkou o bábätku, hneď vo dverách ma prekvapili oni.
A pokračovalo to u šéfa, za ktorým som šla kvôli niečomu úplne inému. No on mi hneď hovorí: „Len mi nepovedz, že aj ty si tehotná?“
Keď som pritakala, objal ma a veľmi srdečne gratuloval.
Musím povedať, že ma to neskutočne potešilo, neviem si predstaviť milšiu reakciu od nadriadeného.
A či sa vrátim? Neviem, či sa mi vôbec podarí odísť, keďže celé naše ,oddelenie“ vrátane kameramana (manžela) máme doma.
Lenka Kákošová, produkčná:
Keď som o tomto babyboome u nás v práci povedala svojmu gynekológovi, len sa smial, či otcom je vždy ten istý...
Ubezpečila som ho, že každá sme dopriali dieťaťu vlastného.
Ale inak to, že nás je päť, vnímam ako pomoc, už len pre ten pocit, že ,v tom' nie som sama.
Možno síce tými mamičkovskými debatami lezieme kolegom na nervy, ale o chvíľu ideme na materskú, takže už len trochu strpenia, priatelia.
Jana Krescanko Dibáková, redaktorka:
Ja som do krúžku dobehla ako posledná, takže ma vítali otázkami – jéj, už aj ty? Ale je naozaj veľmi príjemné, keď máte s kým prebrať výbavičku. Asi najdlhšia zo všetkých bola kočíková diskusia. A potom debaty o tehotenských nohaviciach. No nebojte sa, nepreháňame to, na to by nám totiž šéf prišiel. Zatiaľ to zvláda veľmi športovo, aj preto sa chcem vrátiť. Aj keď asi nie naplno. Nechcem, aby všetko prvé môjho dieťaťa zažil niekto iný.
Daniela Odrášková, produkčná:
„Druhé bábätko sme plánovali už nejaký čas, ale neprichádzalo. Tak som nastúpila do práce s tým, že budem spokojná aj s jedným dieťaťom. Manžel si však veľmi želal tri deti.
To by sme museli mať dvojičky! vysvetlila som mu na rovinu, že tretie tehotenstvo neplánujem.
A on sa podľa toho zariadil. Čakáme teda dve dievčatká. Mimochodom, keďže sa ešte pridali kolegyne, dostali sme pri nákupe detských diek dokonca množstevnú zľavu.
No, kto by sa do takého kolektívu neponáhľal rýchlo späť? Som tu od začiatku a verím, že to zvládnem aj s troma deťmi.“
Mária Ölvedyová, redaktorka:
„Prvé mesiace sa o tehotenstve veľa nehovorí, ale vzhľadom na to, že som do práce chodila pomerne ,zelená", nebolo ťažké zistiť, čo je vo veci.
A keď som zistila, že marcový termín nemám sama, bolo to milé. No priznám sa, že do poradne, kde zohnať krajší kočík a lacnejšie plienky, som zatiaľ veľmi neprispela.
Venujem sa zdravotníctvu, a tak som koniec minulého roka viac času ako v obchodoch strávila na rokovaniach vlády s lekármi.
O to jednoduchšie to mám teraz, keďže kolegyne už majú nakúpené a mne len posielajú zoznamy, čo a koľko treba kúpiť.
Prežívam teda veľmi šťastné očakávanie malého Michaelka“.
Autor: Katarína Alberty Ondrejková
Foto: TV JOJ a Ľubomíra Hricová
Poslať nový komentár