Najvážnejšie úrazy majú výborní lyžiari

Lyžovanie už zďaleka nie je také ako kedysi. Vďaka technickým vymoženostiam, tvrdému umelému snehu, rýchlym carvingovým lyžiam a hustejšej premávke na svahoch môžete ľahko prísť k vážnemu úrazu.

�

�

Nebezpečenstvo vážneho zranenia sa však dá pomerne ľahko eliminovať. Stačí dostatočný a kvalitný výstroj, vrátane prilby a okuliarov, a dodržiavanie základných pravidiel správania sa na svahu.

Martina zo Spišskej Teplice je dlhoročnou zdatnou lyžiarkou. Na svoj posledný pobyt na svahu však tak skoro nezabudne. Počas nočnej lyžovačky na Štrbskom Plese sa nie vlastnou vinou vážne zranila. „Boli sme lyžovať s partiou kamarátov. Učila som sa špeciálnu jazdeckú techniku telemark. Bola to posledná jazda, bola som už takmer dolu, keď som z ničoho nič pocítila strašný náraz. Zatmelo sa mi pred očami a bola som na zemi,“ opisuje nedávny zážitok z tatranského svahu Martina. Čo sa vlastne stalo? V plnej rýchlosti do nej narazil lyžiar, asi metrák vážiaci muž. Vôbec si ju nevšimol. Náraz bol taký silný, že chlapa odhodilo asi na dvadsať metrov. Martine okamžite navrelo na tvári niekoľko opuchlín, strašne sa jej krútila hlava a bolo jej zle. Sanitka ju odviezla do popradskej nemocnice a lekár konštatoval otras mozgu, viaceré pomliaždeniny a odreniny po tele a nechal si ju na oddelení. Všetko však mohlo dopadnúť oveľa horšie. „Šťastím bolo, že som mala na hlave prilbu. Keby som ju nemala, tak určite dopadnem horšie. Možno by som tu už nemusela byť,“ priznáva mladá žena, ktorá kvôli arogantnému lyžiarovi musela stráviť týždeň na nemocničnom lôžku.

�

Rýchle lyže, ľadové svahy
Príbeh Martiny nie je na slovenských zjazdovkách ojedinelý. Len na Štrbskom Plese absolvujú počas zimnej sezóny záchranári z Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby (DZ THS) bezmála 400 zásahov, iba za posledný mesiac ich bolo 36. Jaroslav Švorc trávi ako záchranár DZ THS na tatranských zjazdovkách už tridsiatu sezónu a zažil už všeličo. S dávkou nostalgie spomína na to, na čom a ako sa kedysi lyžovalo. „Kedysi nebolo na svahoch toľko ľudí ako dnes, pretože vleky mali oveľa nižšiu prepravnú kapacitu. Dnes je lyžovanie masovou záležitosťou, mnohé svahy sú preplnené. Lyže boli úplne iné, rovné, drevené, žiadne špeciálne sklznice. V porovnaní s tými dnešnými boli oveľa pomalšie. Dnes už pomalé lyže neexistujú. Čo je najpodstatnejšie, zmenil sa povrch. V každom stredisku je technický sneh a ten je úplne iný ako prírodný. Keď spadnete do prírodného snehu, ako keby ste padli do periny, ale keď spadnete na technický sneh, ako keby ste spadli na ľad. Hneď máte na tele modrinu,“ vysvetľuje rozdiel záchranár. Zmenilo sa aj správanie ľudí. Pre technický pokrok si na zjazdovke lyžiari viac dovoľujú. Zlakání voľným priestranstvom, rýchlym povrchom, dokonalými lyžami a neraz i potúžení alkoholom jazdia podľa J. Švorca bravúrnejšie, čím ohrozujú nielen seba, ale najmä okolie. A tak nečudo, že úrazov na zjazdovkách pribúda. „Tu pomôže iba osveta. K zodpovednému správaniu na svahoch musíme viesť deti už od materskej školy. Inak bude úrazov pribúdať,“ dodáva dlhoročný predseda DZ THS.

Bez prilby ani krok
Snoubordisti Martin a Zuzana pricestovali do Vysokých Tatier na týždenný pobyt z Trenčína. Na svahu sú každý deň. Kým Martin jazdí na doske od svojich štrnástich rokov, Zuzana je začiatočníčka. Obaja majú kvalitný výstroj, vrátane prilby a okuliarov. „Prilbu nosím niekoľko rokov, po tom, čo som bol jazdiť vo Francúzku, kde bola povinná. Teraz už bez nej na svah nevyjdem a myslím si, že je to vzhľadom na podmienky na zjazdovkách dnes už nevyhnutnosť. Prilby by mali byť povinné pre všetkých,“ domnieva sa Martin. Na Slovensku nie je zatiaľ nosenie lyžiarskej prilby povinné. Ministerstvo vnútra uvažuje o zavedení povinného nosenia prilby pre deti do 15 rokov. „S lyžovaním je to podobné ako s bicyklovaním. Aj tu dosahujete veľké rýchlosti. Na bicykel je nosenie prilby už povinné. Osobne by som nebol až taký striktný. Povinné nosenie prilby by som zaviedol len na zjazdovkách s vyšším stupňom obťažnosti,“ zamýšľa sa Jaro Švorc. Napríklad v Rakúsku alebo v Taliansku sú povinné helmy pre deti do 15 rokov, v niektorých strediskách ju musia mať všetci.

�

Vážne zranenia na svahu
Oddelenie úrazovej chirurgie v popradskej nemocnici patrí k najvyťaženejším na Slovensku. S nástupom lyžiarskej sezóny tu mesačne ošetria 700 úrazov a približne dvadsať ľudí musia hospitalizovať. Medzi najčastejšie zranenia patria u lyžiarov zlomeniny predkolenia a poranenia kolien, u snoubordistov zasa zlomené zápästia a kľúčne kosti. „Takéto zranenia si vyžadujú dobu liečenia dva až tri mesiace,“ hovorí primár oddelenia Martin Lajoš. Medzi vážne zranenia patria úrazy hlavy, otrasy mozgu, zlomeniny panvy, rôzne vnútrotelové zranenia a poranenia ciev. Paradoxom je, že s najvážnejšími úrazmi privážajú na oddelenie takmer výlučne výborných lyžiarov a snoubordistov. „Títo ľudia si uvedomujú svoje schopnosti a preto radi riskujú. Mali sme tu dokonca člena horskej záchrannej služby, ktorý sa pustil mimo zjazdovky a pri páde na kameni si zlomil stehennú kosť a vážne poranil cievy,“ konštatuje primár. Aj on sa prikláňa k názoru o povinnom nosení prilby pre každého, kto sa spúšťa na svahu. „Prilba je dôležitá, pretože dokáže ochrániť hlavu pred menšími nárazmi, sečnými ranami a rôznymi odreninami,“ dodáva chirurg. Aby sme si lyžovačku užili naplno, dôležitá je podľa jeho slov adaptácia na prostredie. „Lyžovanie je šport, je to náročná fyzická záťaž, navyše vo voľnej prírode. Nedá sa spojiť s alkoholom a zábavou. Keby ľudia na to mysleli, nemuseli by sme mať toľko práce,“ uzatvára Martin Lajoš.

Ako sa správať na zjazdovke
- Buďte ohľaduplní k ostatným
- Ovládajte rýchlosť a techniku jazdy
- Voľte ideálnu lyžiarsku stopu
- Predbiehajte s dostatočným odstupom
- Rozbiehajte sa a prechádzajte na náprotivný svah s otvorenými očami
- Zastavujte iba na prehľadných miestach
- Stúpajte a zostupujte len po okraji trate
- Rešpektujte označenie a signalizáciu na trati
- V prípade nehody poskytnite prvú pomoc

�

Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor, Thinkstock