Jedni Zdenku Studenkovú bezbreho milujú, iní zasa príliš nemusia. Je totiž už roky stále svojská, úprimná, originálna a nenechá si nikým do svojej práce či súkromia hovoriť a už vôbec nie zasahovať.
Kvôli herectvu sa predsa nezbláznim...
A každý dobre vie, že je nielen skvelá divadelná, televízna, filmová či dabingová herečka, ale rovnako presvedčivo a s noblesou zvládne aj moderovanie, spev, tanec či písanie kníh a tak by jej renesančnú osobnosť mohol ktokoľvek závidieť. Dokáže táto asi najžiadanejšia herecká slovenská stálica vypnúť aspoň cez sviatky a ako vidí rok, ktorý je za nami?
Už niekoľko rokov účinkujete v obľúbenom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, v čom vás táto práca najviac oslovuje? Nie ste už tak trocha sama lekárkou?
Ja sa v lekárskom fachu orientujem už podstatne dlhšie, nielen od Ordinácie, pretože celý život čítam knižky z tohto prostredia – špeciálne z patológie... Celý Robin Cook je z pitevne, takže ja vás vypitvem, ak by ste skutočne potrebovali... Teda teoreticky. (smiech) Nie, ale vážne, táto téma a aj prostredie ma odmalička zaujíma, keďže keď ide o život, ide o všetko, keď nejde, vieme, o čo ide... (smiech) Hoci v divadle si komédiu zahrám veľmi rada, ak by som dostala niekde v ľahkom sitcome nejakú povrchne napísanú roličku, zrejme by to nebolo ono a ja potrebujem hrať postavu s normálnym premýšľaním, ktorá to má v hlave zrovnané a je pre niektorých ľudí aj možným riešiteľom ich problémov. Myslím si, že práve Ordinácia je seriál aj náučný a azda aj tak trocha vďaka nemu sa viaceré dievčatá začali o seba viac starať, chodiť na preventívne prehliadky a zaujímať sa o témy, ktoré sa tu doteraz tabuizovali.
Stáva sa vám tak, ako sa to stávalo Ladislavovi Chudíkovi, že vás ľudia žiadajú niekde na ulici o medicínsku radu, keďže si vás stotožnia s postavou primárky Páleníkovej ktorú tak výborne hráte?
No, nestáva sa mi teda, že by si odo mňa pýtali nejaké konkrétne medicínske informácie, ale viackrát sa mi stalo, že ma najmä staršie ženy niekde v nákupnom centre oslovili, asi aj vďaka tomu, že moja postava vzbudzuje istú dôveru, a tak sme v obchode chvíľku postáli a tak pekne, po žensky, si poklábosili. Neverili by ste, aké to môže byť príjemné, hoci to sú aj ženy, ktoré ma nikdy v SND nevideli a poznajú ma z pár filmov a z televízie...
Scenáre k Ordinácii píšu viacerí mladší autori, ešte vždy si ich upravujete, aby vám sadli takpovediac „do úst“ ?
Situácia si niekedy sama vyžaduje, aby som si dialógy prispôsobila tak, aby neboli príliš odborné, aby sme sa rozprávali ako ľudia a nielen ako lekári. Nehrám v televízii prvý rok, aby som nevedela, že podobne dlhý seriál si vyžaduje, aby postava šla v jednej línii, ale bola aj poľudštená, pretože ani primárka sa nespráva všade ako primárka, ale je tiež len človekom so všetkými starosťami a slabosťami, aké aj silná žena má. A ak by som mohla pozvať k obrazovke nových divákov, ktorí ešte seriál nesledujú, môžem im sľúbiť, že práve sme začali nakrúcať novú sériu, ktorá odštartuje na budúci rok a bude plná dramatických výstupov a zvratov a prinesie skutočne zaujímavé pokračovanie...
Divadlo, televízia, dabingy sem-tam film... Práce máte skutočne viac ako dosť. Podarí sa vám aspoň cez sviatky stráviť kdesi príjemné chvíle oddychu, užiť si krásny Silvester?
Som v danom fachu už dlho a tak som zmúdrela a neberiem určite každú pracovnú ponuku a naučila som sa naplno oddychovať, lebo inak to jednoducho nejde a ja sa kvôli herectvu predsa nezbláznim. Mám dva mesiace prázdnin a samozrejme, že vianočné sviatky a Silvestra si chcem taktiež užiť v pokoji, s rodinou a blízkymi, pretože prítomnosť tých, ktorí vás majú radi, sa nedá nikdy vykúpiť žiadnym honorárom na svete. Ja jednoducho selektujem a nemusím teda brať kadejaký dabing, len aby som si dokazovala, že ešte na to mám, postíhať všade všetko.
Aký máte za sebou rok po pracovnej stránke a ako sa vám vodí v osobnom živote?Čo vás čaká na budúci rok? Nechystáte sa trošku zvoľniť pracovné tempo?
O osobnom živote nezvyknem veľmi hovoriť, no ďakujem za opýtanie, s Braňom som šťastná a čo sa týka práce, mám za sebou ďalší úspešný rok, v septembri som odpremiérovala nádhernú hru August, stratení v Oklahome, v januári ma čaká zasa v SND hra Selagh Stephensonovej Pamäť vody, v marci, na čo sa teda veľmi teším, zas premiérujeme Čechovovu úžasnú hru Čajka, do toho Ordinácia a kadečo iné a tak sa nebojím, že by som práce náhodou mala málo, alebo sa niekde týždeň doma nudila. Ja nie som ten typ ženy, ktorá si nevie nájsť niečo, čo by ju zabavilo, a musí teda súrne zatelefonovať tridsiatim kamarátkam, aby im povedala, ako sa dnes zúfalo nudí, prípadne podobné kydy zavesila niekde na Facebook.
Ste stále atraktívna žena a skvelá herečka, ktorá asi nemá núdzu o pracovné ponuky, dali by ste sa teda prípadne nahovoriť aj na nejaký veľkofilm? Vieme o vás, že na filmovačky vás už treba dosť dlho prehovárať...
Všetko, samozrejme, závisí od skvelého scenára a kvalitného režiséra, keď sú tieto dve podmienky splnené, pokojne idem do toho, no nakrúcanie filmu sa za posledných dvadsať rokov riadne zmenilo. To, čo sme kedysi nakrúcali aj dva mesiace, sa musí teraz stihnúť za desať dní a verte mi, že to nie je žiadna sranda, stáť na pľace pätnásť hodín v hroznom počasí, chodiť niekde na mobilné toalety, stravovať sa v prenosných cateringoch, oddychovať v karavane a podobne... No dajte mi do ruky skvelý scenár, kde budem mať napísanú krásnu rolu, ktorú budem môcť prijať za svoju, povedzte mi mená dvoch- troch hercov, čo poznám a uznávam a ja na všetky tieto maličkosti rada zabudnem a s úsmevom na perách sa postavím aj niekde do búrky.
Nedávno ste vydali knihu rozprávok pre deti Moji miláčikovia. Je krásne ilustrovaná a doplnená CD, kde hrá skupina vášho partnera Braňa Kostku Fragile. Ako by ste pár slovami zhrnuli, o čom knižka je a čo pekné deťom ponúka?
Keď som písala knižku, snažila som sa myslieť i na to, aby bola nielen zábavná, ale aj didaktická a povedala deťom o zvieratkách aj to, čo ešte o nich nevedeli. Povedzme to, že tá biela blanka, ktorú má na spodku domčeka slimák, sú vlastne jeho dvierka, ktoré si na domčeku spraví, aby v zdraví prečkal zlú dobu sucha... Ja si myslím, že človek, ktorý nemá rád zvieratá, je len polovičný. Už ako dieťa som milovala takmer všetky zvieratá a mnohé z nich nosila aj domov a až časom som zistila, ktoré do domu vôbec nepatria a ktoré možno áno. Keď som knižku Moji miláčikovia promovala v jednej zo slovenských televízií, moderátor sa veľmi začudoval, keď som mu povedala, že som mala doma žabu. „Vy ste si nikdy domov nedoniesli žabu,“ spýtala som sa ho. On len s údivom na tvári zakrútil hlavou. „No, tak to ste museli mať veľmi smutné detstvo...“ Ja budem veľmi rada, ak moja knižka pomôže nájsť deťom cestu k zvieratkám, pretože práve starostlivosť o zvieratko vám ešte viac naplní život a vy si uvedomíte, že na tomto svete nie ste sami, naučíte sa čosi o zodpovednosti a začnete si oveľa viac vážiť to, čo máte.
Autor: ANDRIJAN TURAN
Foto: TV Markíza, Peter Culka
Maroš má z injekcie strach
Už štyri roky hrá Maroš Karmár nezadaného a obletovaného gynekológa Daniela Fabiána v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Ešte dva roky a bude z toho aj doktorský titul z medicíny. „Mám panický strach z injekcií, takže lekár by zo mňa určite nemohol byť. Bol som dosť dlho slobodný, takže ak, tak som bol ako väčšina mužov len gynekológ amatér,“ smeje sa Maroš Kramár a dodáva, že ak by mal každý deň mladé a pekné pacientky, možno by sa dal nahovoriť a aj herectvo by zanechal. Ale zase by uňho absentovali vedomosti, pretože aj keď sa popri svojich odohratých postavách všeličomu priučil, v odborných latinských názvoch má doktor Fabián dosť veľké medzery. „Všetci sa poriadne bavia, keď mám scénu počas vyšetrenia, pretože každý odborný názov domocem. A to mám text položený na mieste, kam kamera nemôže ísť, alebo ak chcete, tam, kde hľadá gynekológ problém, tam ja hľadám svoje texty,“ s úsmevom prezrádza herec svoje tajomstvo z nakrúcania obľúbeného seriálu. Postava lekára ho však prenasleduje aj v reálnom živote. „Stáva sa mi, že keď prídem do spoločnosti, tak ženy si na môj účet zažartujú, či som prišiel vyšetrovať a či sa majú pripraviť,“ smeje sa Maroš Kramár, ktorý však lekárske povolanie obdivuje. I preto, že každý deň sa musia lekári stretávať s pacientmi, ktorí majú problémy a sťažujú sa na bolesti. „Poznám to z vlastnej skúsenosti, pretože ak ja stretnem kamaráta lekára, tak mu hneď začnem rozprávať, čo všetko ma bolí. Ale aj naše herecké povolanie je podobné, pretože ak herec príde do spoločnosti, každý očakáva, že ju bude zabávať,“ vysvetľuje herec. Priznáva, že ako pacient je veľmi zlý a lekárom sa radšej vyhýba. Už pol roka ho bolia ramená, ale na vyšetrenie nejde a dúfa, že ho to prebolí. Ale kvôli deťom sa pretvaruje, že lekárov má rád a dokonca pred nimi hrá, že sa nebojí ani injekcií. „Keď som bol s deťmi u lekára, tváril som sa ako hrdina, keď im mali pichnúť injekciu, a tvrdil som im, že ak by som bol ja na ich mieste, vôbec by som sa nebál. Ale mal som vtedy asi väčší strach ako ony,“ prezrádza herec, ktorý však azda najväčšie obavy o svoje deti prežíval na dovolenke v Turecku. „Išiel som len s Timurkom a Tamarkou, pretože manželka musela ostať doma s najmladším Markom, ktorý bol chorý. Hneď v prvý večer deti dostali vysoké horúčky a halucinácie a ja som im dával celú noc studené obklady. Najhoršie pre rodičov je, ak sú deti choré,“ zdôveruje sa herec a dodáva, že zvyčajne doma ich všetkých lieči jeho manželka. Verí však, že choroby jeho rodinu tak ako v minulom i v budúcom roku budú ďaleko obchádzať a on veľmi rád ostane len tým seriálovým doktorom. „Do nového roku by som želal divákom, aby poznali lekárov len zo seriálu a aby tých ozajstných potrebovali čím menej, zatiaľ čo tých seriálových čoraz viac.“
Autor: ANNA BOČKOVÁ
Foto: TV Markíza, Daniel Kaplavka
Ja lekárov šetrím
Tento rok mal byť pre neho podľa hviezd úžasný. „Dúfam, že to bude pravda. Koncom roka sa ma môžete opýtať,“ povedal herec a seriálový gynekológ Jozef Vajda v jednom z rozhovorov spred dvanástich mesiacov. Tak teda ako? „Naozaj bol veľmi príjemný. Nakopli sa mnohé veci, v živote aj v práci, Ordinácia pokračuje, dokonca v svižnejšom a živšom tempe. Bude nás tam asi menej, ale som rád, že doktor Mažár zostáva,“ hovorí herec, ktorý sa v seriálovej nemocnici cíti veľmi dobre. Jej prostredie má však rád len ako kulisy. „Som síce z lekárskej rodiny a aj teraz mám okolo seba v rodine dosť doktorov, ale musím sa priznať, že ja sa im vyhýbam. Nesmierne si ich vážim, ale nechcem im pridávať robotu,“ rozhodol sa byť k „svojim“ kolegiálny a už dávno si predpísal vlastný recept. „Choroby si nepripúšťam, stačí negatívna myšlienka, stres a už je tu diagnóza, preto nad nimi radšej nerozmýšľam,“ prezrádza svoje finty, ktoré nedávno vylepšil ešte aj o bylinky a otužovanie. No tento rok si ho studená voda veľmi neužila. „Trošku som to flákal a už sa mi to pripomenulo. Hoci som bol celý rok zdravý a už-už to vyzeralo, že bez jedinej chrípky sa dožijem až Silvestra, nejaké vírusy si ma vystriehli. Ale aspoň viem, kde som urobil chybu,“ sype si herecký sympaťák popol na hlavu. Sám sebe si liečbu ordinuje, ale inak sa na lekárske rady napriek štyrom rokom v seriálovom bielom plášti necíti. „Niektorých operácií máme pred kamerou na konte už neúrekom, ale keby malo ísť do tuhého, neviem, neviem, ako by sa každý z nás zachoval,“ pripúšťa herec, ktorý si však myslí, že by lekárom neurobil hanbu, keby išlo o život. „Na vojne som bol lapiduchom, takže dávať prvú pomoc som sa naučil už tam. Masáž srdca tridsaťkrát a vdych, dokonca aj krvácanie som vedel zastaviť. To som využíval aj sám na sebe,“ sype medicínske vedomosti z rukáva a dokazuje, že aj keď je jablkom, ktoré sa od stromu zakotúľalo poriadne ďaleko, dedičstvo nezaprie. Biely plášť totiž u Vajdovcov visel celý život, no tento syn známeho piešťanského lekára, primára a internistu, si ho odtiaľ nezvesil. „Mám otca pri nakrúcaní veľmi často pred očami, jeho prístup k pacientom. On nepoznal len ich diagnózu, on o nich vedel všetko. To sa snažím do tejto postavy dať, môj otec bol totiž lekár, ktorého som si nesmierne vážil. Bol som prvorodený syn, takže v kútiku duše pravdepodobne túžil po tom, aby som šiel v jeho šľapajach, ale ja som sa videl niekde inde,“ hovorí herec a vzápätí zaskočí otázkou z medicínskeho prostredia nás. „Keď sme už pri tom poznáte najnovšiu definíciu gynekológa?“ Naše mlčanie mu okamžite prezrádza, že je to na ňom. Takže... „Inteligent, ktorý hľadá problémy tam, kde my, normálni muži, hľadáme potešenie..!“
Autor: KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: TV Markíza, Daniel Kaplavka
Poslať nový komentár