Moja dcéra je zamilovaná do speváka z Los Angeles, aj keď ona tvrdí, že do jeho nadčasovej hudby a textov a nie do neho...
V každom prípade, za Jaredom Leto sme boli na koncertoch v Prahe, vo Viedni aj v Budapešti. Vydržala som počúvať iba jeden koncert, ostatné dva som prestála pred vchodmi. Za sprievodcov sa podujali priatelia, rockoví fanúšikovia... Teraz, keď čítam rozhovor s Jozefom Adamovičom, rozmýšľam, že tak ako je u nás doma hviezdou Jared Leto, pred rokmi to bol v mojom prípade Jozef Adamovič. Ako gymnazistky sme o ňom snívali, dnes som sa s ním mohla porozprávať a chvalabohu konštatujem, že aj on je z mäsa a kostí. Aj idoly majú právo na chyby a omyly, nie všetko im vyjde podľa predstáv, rovnako bojujú so svojimi slabosťami ako my a občas ich sklamú aj tí, ktorí im niekedy blahorečili. Práve preto, že sa ich život odohráva pred zrakmi verejnosti a každý si o nich pošuškáva, ak nie klebetí, pripadajú mi ako hrdinovia. Možno mi budú mnohí oponovať, možno je to príliš silné slovo, ale keď sa vám zviera žalúdok, nemôžete spať ani jesť, ste v absolútnom strese, že vás niekto bude riešiť len preto, že máte problémy, a je to oveľa drsnejšie pred všetkými ako v úzkom kruhu, ustáť to, na to treba veľkú dávku odvahy a sily. Musím povedať, že obdivujem všetkých, ktorí vystúpia zo svojho tieňa. Ďakujem teda za rozhovory Jozefovi Adamovičovi, Ivane Christovej, Marte Dvorskej a ďalším, ktorí hovoria aj o tom, čo ich trápi, hoci to nie je ľahké. Idoly nie sú nadľudia, skúsme mať pre nich rovnaké pochopenie ako pre seba. Pokúsme sa do nich vcítiť, rovnako opatrne ako do seba a budeme vedieť odpúšťať aj mať radi.
Pekný týždeň želá
Mária Miková
Poslať nový komentár