Dnes je pondelok, 19.november 2018, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Naši študenti získali cenu, akú má Spielberg

marec 21, 2012 - 10:41
Pred pätnástimi rokmi, keď sa formovala Akadémia umení v Banskej Bystrici, diskutovalo sa o jej opodstatnenosti, mnohí vopred pochybovali o jej úrovni.

 


Škola, ktorá pripravuje budúcich umelcov v dramatickej, výtvarnej a filmovej oblasti, si postupne získala meno i rešpekt. Učia na nej významné osobnosti a jej talentovaní absolventi si získavajú renomé v umeleckom svete. Keďže akadémia dáva priestor mladým talentom, týždenník Slovenka sa stal jej oficiálnym mediálnym partnerom. Rektora MATÚŠA OĽHU sme sa spýtali, čo to pre nich znamená.
Týždenník Slovenka je pre nás nesmierne cenným partnerom. Vážime si aj priestor, ktorý sa vytvára pre našu školu a obzvlášť pre filmové odbory tým, že dostávajú možnosť prezentovať sa v rámci Bratislavského filmového festivalu, na ktorého čele stojí Mária  Reháková. Vďaka jej prirodzenej väzbe na rodné mesto má táto prehliadka už niekoľko rokov aj banskobystrickú časť a v našej škole nachádza partnera, ktorý jej pomáha pri zviditeľňovaní sa.

   
Vaša škola funguje od roku 1997. Budúcich umelcov však pripravuje aj bratislavská VŠMU, od tohto školského roka pribudla na Slovensku ďalšia vysoká škola hudobná v Banskej Štiavnici, ktorá sa venuje najmä džezovým hudobníkom. Nachádzajú vaši absolventi adekvátne uplatnenie v profesionálnom živote?
V Akadémii umení v Banskej Bystrici absolvovalo do konca minulého akademického roku 1 327 poslucháčov na všetkých troch fakultách a vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia. Naši absolventi v žiadnom prípade nezapĺňajú úrady práce, o čom svedčia aj nedávno uverejnené štatistiky, kde v zamestnanosti absolventov figurujeme na popredných miestach. Teší nás, že aj napriek neutešenej situácii v oblasti kultúry si vedia nájsť priestor na realizáciu.


Aké sú špecifiká, prednosti Akadémie v porovnaní s dvoma spomínanými vysokými školami?
K nám prichádzajú predovšetkým talentovaní poslucháči zo sociálne slabších a od Bratislavy vzdialenejších regiónov Slovenska, pre ktorých štúdium v Bratislave predstavuje bremeno. Nehovoriac o tom, že v Bratislave dlhodobo mali ťažšiu pozíciu práve adepti či záujemcovia o štúdium z východného a stredného Slovenska. Neúspešní adepti potom skúšali šťastie za riekou Morava a dnes sa napríklad veľa talentovaných mladých hercov umelecky realizuje v Čechách a na Morave. Vážime si bratislavské umelecké školy, ktoré majú neporovnateľne bohatšiu históriu a väčšina z nás, ktorí sme sa rozhodli budovať banskobystrickú Akadémiu umení, sme ich odchovancami, no na druhej strane treba povedať, že monopolné postavenie vedie k stagnácii a nikomu neprospieva. A tak aj zdravá súťaživosť je istým hnacím motorom našich, v konečnom dôsledku spoločných aktivít.


Spomeňte zopár vašich absolventov, ktorých mená rezonujú v umeleckom svete?
Z najznámejších a najtalentovanejších žiakov by som rád spomenul husľového virtuóza Dalibora Karvaya, v súčasnosti veľmi populárneho akordeonistu Michala Červienku či Evu Kosorínovú-Cáhovú, ktorá v súčasnosti vedie katedru klávesových nástrojov, ale aj hudobného skladateľa Petra Špiláka. Z celého radu úspešných hercov by som za všetkých menoval aspoň Nadeždu Jelušovú, členku Slovenského komorného divadla v Martine, Silviu Donovú, Barboru Špánikovú a Richarda Sanitru z Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene, Pavla Pivku a Slávku Fulínovú z Divadla v Spišskej Novej Vsi či Moniku Gerbócovú, ktorá sa ako divadelná režisérka „uchytila“ v Nemecku a pracuje v divadle v Cotbuse.


Na začiatku existencie tejto školy sa dosť diskutovalo o jej opodstatnení a  úrovni. Prešlo takmer pätnásť rokov, škola funguje, má veľmi dobré výsledky. Spomeňte zopár úspechov, ktoré dosiahli vaši študenti.
Máme množstvo ocenených študentov našich výtvarných odborov, napríklad Matúša Pšenku, laureáta ceny Martina Benku za rok 2009. Významne sa vo filmárskom svete zapísali naši niekdajší poslucháči, dnes pedagógovia katedry dokumentárných filmov Ľubomír Viluda a Ivan Kršiak. Tí pred pár rokmi vyhrali prvé miesto na filmovom festivale študentských filmov v Texase, kde niekoľko desiatok rokov pred nimi podobné ocenenie získal Steven Spielberg. Teatrologička Elena Knopová pred časom získala prestížne ocenenie z rúk prezidenta Mladý vedec roka. Tešia nás úspechy našich klaviristov aj akordeonistov, napríklad na Medzinárodnom fóre klaviristov v Sanoku sa v roku 2008 stala laureátkou Eva Kosorínová-Cáhová.


Škola sa nachádza v peknom prostredí, v budove, ktorá je moderne vybavená, má pomerne veľkorysé priestory. Čo je jej pýchou? Rekonštrukcia budovy Fakulty dramatických umení (FDU) je v súčasnosti poslednou väčšou stavebnou aktivitou. Môže v nej prebiehať výučba na úrovni 21. storočia v odboroch, ako je herectvo, divadelná réžia či dramaturgia, ale aj filmová dokumentárna tvorba a scenáristika. Naše výsledky verejne prezentujeme formou predstavení, koncertov, výstav či filmových projekcií. Máme vlastnú divadelnú scénu, školskú kaviareň, kde náš pedagóg spevu Dušan Jarjabek pripravuje s poslucháčmi zaujímavý program.


Ktorí pedagógovia viedli študentov v minulosti, ktorí v súčasnosti?
Medzi prvými to boli dnes už nebohý doc. Štefan Prukner, ale aj prof. Ľudovít  Hološka či prof. Stanislav Balko na Fakulte výtvarných umení. Z Prahy prof. Jan Hendrich, akademický sochár, či dones u nás pôsobiaci prof. František Hodonský, akademický maliar. Aj na hudobných odboroch pôsobili a pôsobia významné osobnosti – prof. Ladislav Burlas, prof. Alexander Melicher, prvý rektor, či dnešný dekan prof. Vojtech Didi, prof. Eva Blahová, ale aj Marián Lapšanský či Jela Špitková. Na FDU bola prvou dekankou Božidara Turzonovová a pedagógom Jozef Adamovič, ale divadelné odbory pomáhali budovať aj prof. Igor Ciel, prof. Ľuboslav Majera z Nového Sadu či doc. Jan Přeučil z Prahy. Na filmových odboroch pôsobili popri iných prof. Dušan Klein či dokumentaristka Oľga Sommerová a mnoho ďalších osobností.


Vo funkcii rektora ste od roku 2008. Po voľbách v decembri minulého roka ste začali už druhé funkčné obdobie. Predtým ste pôsobili ako režisér v martinskom divadle, ale aj v televízii. Zostane vám čas aj na réžiu alebo sa výsostne venujete vedeniu školy?
Pokúšam sa nestratiť kontakt s divadelnou praxou. Udržiavam sa vo forme predovšetkým prácou na absolventských predstaveniach našich poslucháčov herectva. Práca je zároveň mojím koníčkom. Moja rodina je však veľká, a tak sa snažím venovať zvyšok svojej fyzickej aj duševnej kapacity práve jej. Lebo ako hovorí klasik: Sám nie si nič...


Prezraďte, s čím by ste sa chceli ešte popasovať?
Predovšetkým by som bol rád, ak by sa nám podarilo zlepšiť naše priestorové podmienky. Škola je dobudovaná podľa predstáv zo začiatku jej existencie. Prakticky všetky naše fakulty v tomto zmysle dnes praskajú vo švíkoch. V dnešnej neutešenej finančnej situácii nie je jednoduché začať s výstavbou nových objektov, a preto sa pokúšame získať ďalší priestor za pomoci mesta Banská Bystrica a rôznych finančných grantov. Myslím si, že najlepšie by sme vedeli využiť pre potreby školy, ako aj širokej verejnosti, chátrajúci objekt kaštieľa v Radvani, mestskej časti Banskej Bystrice. Snažíme sa, aby sa toto zbožné prianie stalo počas mojej druhej rektorskej „kadencie“ realitou.




Autor: Alena Horváthová-Čisáriková
Foto: Dušan Kittler

- - Inzercia - -