Možno aj vy patríte k tým, ktorí prestali premýšľať srdcom a naučili sa pragmaticky umlčiavať jeho volanie. Možno ste takto šťastná, možno vám to tak vyhovuje. La Femme sa pozrel na zúbok vzťahom z pohodlnosti...
Neviem, či sa nám to zdá, alebo sme naozaj v poslednom období všetci strašne zleniveli. To, že chodíme autom aj do samoobsluhy 300 metrov od nášho domu, nechávame si doniesť jedlo namiesto toho, aby sme šli do reštaurácie, alebo si nebodaj sami uvarili, a radšej si facebookujeme namiesto toho, aby sme sa reálne stretávali, na to sme si už zvykli. Ale táto pohodlnosť sa žiaľ preniesla aj do medziľudských vzťahov. Jednoducho povedané, stali sa z nás leniví tvorovia, ktorí si všemožne zľahčujú život, neuvedomujúc si, že na všetko už používame „skratky“ a „obchádzky“, len aby sme nemuseli čeliť problémom. Akoby sme nemali energiu ich riešiť. Radšej ich vytesňujeme. Vzťahy z pohodlnosti sa stali akýmsi novodobým fenoménom.
Pragma verzus láska
Mám priateľku, ktorá je už osem rokov s jedným partnerom. Keď mi pred pol rokom oznámila, že sa idú brať, bola som šťastná, že sa konečne rozhodla. Jej priateľ síce nikdy nebol moja šálka kávy, ale keď je šťastná ona. A práve vtom bol háčik. Len tak preventívne som sa jej spýtala, či ho miluje. Na moje prekvapenie prišla odpoveď, že je spokojná. „Ok, ale miluješ ho?“ spýtala som sa ešte raz. A ona mi znova odpovedala, že jej to takto vyhovuje a nemám sa vtom radšej rýpať... Vtedy mi to došlo. Jej ten vzťah vyhovuje a fakt, že svojho priateľa nemiluje, nie je pre ňu dôvodom, aby ho opustila a hľadala skutočnú lásku. Ostala som v miernom šoku, ale keď tak nad tým premýšľam, celkom ju chápem. Bývajú spolu už vyše piatich rokov vo vlastnom byte, na ktorý si vzali spoločne hypotéku, chodia trikrát do roka na dovolenky, každú stredu a piatok majú sex a každý večer spolu sledujú Panelák. Všetko majú krásne nalinkované a sú spokojní. A vzťahov, ktoré takto fungujú, sú milióny. Ľudia už totiž zabudli rozhodovať sa srdcom a radšej myslia pragmaticky. Vzťah berú ako spojenie, v rámci ktorého každý z partnerov niečo získa alebo im minimálne pomôže udržať si určitý štandard.
Učenie našich starých mám
Možno je to prudko neromantické, ale byť s niekým, s kým nezdieľate lásku, je dnes úplne bežné a podľa našich starých mám aj celkom prirodzené. „Raz tá láska pominie a čo potom?“ zvykla hovoriť tá moja, keď som jej kedysi obhajovala svoje nové objavy, ktoré jej neboli celkom po chuti. V skutočnosti tu samozrejme nešlo o to, že by starká neverila v čistú lásku, ale zo skúsenosti vedela, že spolužitie muža a ženy po rokoch nemusí byť také romantické ako na začiatku. Dnes si už „nemôžeme dovoliť“ vrhať sa do vzťahov bezhlavo a neuvážene. Kalkulujeme, premýšľame a potenciálnych partnerov s problematickou históriou a súčasnosťou radšej odmietame, aj keď nás to k nim možno nesmierne ťahá. „Chlap má mať titul, byť dobre zabezpečený, má mať auto a byt.“ Keď to nemá, jasné že sa starkej nebude páčiť. Chce predsa, aby jej vnučka mala lepší život ako mala ona. To, či je to správne uvažovanie alebo nie, to už necháme na vás. Ale logiku to má.
Pohodlie alebo strach?
Možno niektorí pohodlnosť pociťujú skôr ako strach, že ostanú sami, že sa budú musieť deliť o majetok, na rad prichádzajú aj otázky, kto si nechá psa, čo so spoločnými kamarátmi. Človek má po toľkých rokoch už zabehaný systém života a spolužitia a chce to ozaj veľkú dávku odvahy a sebazaprenia povedať si KONIEC. Ale dá sa to. Moja bývalá kolegyňa takto ukončila vzťah po desiatich rokoch. Už to vyzeralo na svadbu a pri nej som mala skutočne pocit, že tí dvaja patria naveky spolu... A vidíte, sú od seba už pár rokov a aj keď to nebolo ľahké rozhodnutie, ona to dokázala, za čo ju obdivujem. Pretože zistila, že to, čo bolo medzi ňou a jej partnerom, jednoducho pominulo a ona odrazu nevie, kto je ten človek, vedľa ktorého sa ráno prebúdza. Mali spolu byt na hypotéku, čo vyzeralo ako obrovský problém, ale po porade s realitným maklérom sa im ho podarilo predať, ona sa presťahovala do zahraničia, kde sa jej v pracovnej oblasti vynikajúco darí. On sa tiež nemá vôbec zle. Našiel, čo v živote hľadal, aj keď ho spočiatku zožierala k svojej ex nenávisť a hnev. Tým chceme povedať to, že ak sa rozhodnete prekonať vlastnú pohodlnosť a rutinu, do ktorej ste vo vzťahu neodvratne upadli, môže vás to posunúť vpred. Ale možno ste typ, ktorému práve takáto rutina vyhovuje, a bude vám stačiť byť v stave „Nemilujem ho, ale som spokojná“. Možno ste takto naozaj šťastná. My vám to samozrejme neberieme, je to vaše rozhodnutie a pravdepodobne je pre vás správne. Týmto článkom sme vám len chceli dať iný pohľad na vec. Pretože vždy sa dá žiť inak. A s láskou. Je to len a len vaša voľba. Želáme vám, aby ste našli v živote šťastie, ak ste ho už náhodou nenašli. A ak pritom budete môcť byť aj úprimná k druhým ľuďom a tým pádom aj sami k sebe, bude to o to krajšie. Krásne Vianoce.
Autor: Alexandra Okálová
Foto: Isifa
Poslať nový komentár